Celeste je spoločníčkou: Zarobím aj 27-tisíc eur mesačne, klientov si vyberám. Onlyfans nechcem

Celeste je 22-ročná vysokoškoláčka, ktorá študuje právo v Prahe. Väčšinu týždňa trávi nad skriptami, venuje sa škole, priateľom a rodine. Nemá partnera a hľadať si ho zatiaľ neplánuje, nežije život na vysokej nohe a má veľké plány do budúcnosti. Jej život by sa na prvý pohľad nelíšil od množstva iných študentiek. Výnimkou je iba spôsob, akým si privyrába. Približne pred rokom po prvý raz prekročila brány nočného klubu Showpark, kde ženy pracujú ako spoločníčky a poskytujú sexuálne služby.

Pod pseudonymom Celeste Will o svojej práci otvorene hovorí aj na sociálnych sieťach, kde ukazuje fragmenty zo svojho života a ponúka sledovateľom pohľad do toho, čo sama nazýva „denníkom ľahkej dievčiny“. Opisuje situácie a stretnutia, ktoré by bez jej osobnej skúsenosti zostali pre verejnosť neviditeľné – od netypických požiadaviek klientov až po momenty, ktoré so sexom nemajú nič spoločné.

„Raz som strávila tri hodiny so zákazníkom tak, že sme na jeho telefóne pozerali tenisový zápas. Inokedy mi zas prišiel do izby zákazník, položil na stôl 20-tisíc korún (822 eur) a povedal, že si len potrebuje na tri hodiny zdriemnuť – že mám zhasnúť a po troch hodinách ho zobudiť,“ hovorí.

Rozhovor s Celeste sme viedli s cieľom priblížiť realitu tejto práce bez senzácie a predsudkov. Pýtali sme sa na základné fakty – koľko si dokáže zarobiť, prečo sa pre túto cestu rozhodla a ako vyzerá jej bežný pracovný deň. Postupne sme sa dostali aj k osobnejším témam: ako sa menil jej vzťah k vlastnej intimite a telu, aké netradičné skúsenosti má za sebou, aký typ klientov ju vyhľadáva a po čom všetkom – okrem sexu – zákazníci v skutočnosti túžia.

Na úvod – vedela by si priblížiť, čo presne spadá pod tvoju činnosť a čo všetko predstavuje práca spoločníčky v Česku?

Myslím si, že ľudí odpoveď celkom prekvapí, pretože všetci očakávajú, že spoločníčky len predávajú sex a mojou úlohou je iba „uspokojiť“ muža.

Áno, sex je niekedy súčasťou mojej práce a nechcem tu vytvárať obraz, že chodím len na drahé večere a do luxusných hotelov a mužom robím len spoločnosť. Sex je súčasťou mojej práce a sex so svojimi klientmi mám takmer vždy. Ale celkový čas strávený sexom je len zlomkom z toho, čo sa počas eskortu alebo v priebehu času, ktorý so mnou zákazníci trávia v izbe v podniku, deje.

Ako dlho sa tejto práci venuješ a ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň?

Za pár dní to už bude rok. Strašne to letí. (úsmev)

Vlastne nemám bežný pracovný deň, pretože nepracujem každý deň – jednak preto, že mojou prioritou je štúdium, a tiež preto, že by som to psychicky nezvládla. Nie preto, že by tá práca bola nejako traumatizujúca, ale je to práca s ľuďmi a musím byť mentálne „prítomná“. Niekedy počúvam naozaj ťažké životné príbehy, alebo som dlho s jedným človekom a potrebujem znova načerpať energiu.

A tie nočné zmeny… Ani po roku som si na ne úplne nezvykla, pretože cez týždeň fungujem normálne v denných hodinách, takže byť potom celú noc hore do 5:00 až 7:00 ráno je náročné. Do klubu však chodievam okolo 16:00 a odchádzam podľa toho, ako som unavená a koľko som zarobila.

Nemáme žiadne povinné príchody alebo odchody. O tom, ako dlho budem pracovať, rozhodujem sama.

Dám si sprchu, oblečiem sa do pracovného, ľahko sa nalíčim, pripravím si izbu a otváram dvere.

Každá dievčina má svoju vlastnú izbu, všetky stojíme vo dverách a zákazníci chodia okolo nás a vyberajú si. Keď sa niekomu páčim, zastaví sa pri mne, chvíľu sa spolu rozprávame a ja pritom nenápadne zisťujem, či je v poriadku (nebudem pracovať so zákazníkmi, ktorí sú veľmi opití alebo na drogách), čo by chcel a či je to niečo, čo mu môžem ponúknuť, alebo je lepšie ho odmietnuť. Niektoré dni skutočne obslúžim jedného zákazníka za druhým, inokedy čakám hodinu-dve vo dverách, kým so mnou niekto chce ísť do izby.

Keď už je zákazník so mnou v izbe, snažím sa ho tam udržať čo najdlhšie (ak je ochotný platiť). Moja práca je veľmi o predajných zručnostiach – musíš vedieť vycítiť, kedy zákazníkovi ponúknuť niečo navyše za príplatok, prísť na to, čo chce, bez toho, aby to musel povedať… Alebo ešte lepšie – presvedčiť ho, že to, čo ponúkam, chce. Niektorí zákazníci zostávajú len pol hodiny, niekto príde na krátky strip alebo masáž, niekto chce zostať aj polovicu noci. Je to naozaj rôzne a nikdy neviem, aký bude večer. Práve to ma na tom baví.

A keď cítim, že mám dosť, zatvorím dvere, dám si sprchu, prezlečiem sa a idem domov. A potom väčšinou spím asi desať hodín. (smiech)

Bol pri výbere tejto práce nejaký iný motivátor než finančný? Ak áno, čo zohralo najväčšiu rolu v tvojom rozhodovaní?

Peniaze boli asi to, čo ma zaujalo ako prvé – na inzeráty som narazila v podstate náhodou a videla som, že si dievčatá (spoločníčky) pýtajú 3-tisíc až 5-tisíc korún na hodinu (123 až 205 eur), čo ma vtedy úplne zaskočilo. Väčšina mojich brigád bola platená okolo 150 – 200 korún (6 až 8 eur) na hodinu, takže som si povedala, že ak v tejto práci budem len pár hodín mesačne, úplne bez problémov by mi to pokrylo všetky mesačné výdavky.

Neboli to však len peniaze – skôr ma to zaujalo ako celok.

Začala som premýšľať nad tým, aké to je pracovať ako spoločníčka. Čítala som veľa na fórach, kde dievčatá anonymne opisovali, že sa tým živia… Neviem prečo, ale strašne ma lákalo si to vyskúšať. Navyše som bola v Prahe nová – je to veľké a anonymné mesto, bola som single a mám rada sex –, a tak som si povedala, že je to ideálna kombinácia. Klub som si vyberala aj podľa toho, aby som nemusela mať povinný počet zmien za mesiac alebo fixnú pracovnú dobu, takže ma na tom lákala aj možnosť byť sama sebe šéfom.

Myslím si, že túto prácu sa nedá dlhodobo robiť „len pre peniaze“ – keby mi prišlo odporné mať sex s cudzími ľuďmi, robiť by som to nemohla. Na druhej strane, vo filmoch sú zákazníci často vykresľovaní ako nejakí mega úchyláci, starí a tuční, ktorým smrdí z úst. Moja skúsenosť je iná – väčšina z nich sú normálni muži, niektorí dokonca sympatickí, zábavní, a čas s nimi trávim rada.

A keď mi niekto nesadne, môže mi ponúkať akúkoľvek sumu, ale čas s ním tráviť nebudem – napríklad, keď vidím, že je na drogách, arogantný alebo agresívny… Alebo keď odo mňa chce službu, ktorú neposkytujem. Žiadna suma za ten stres alebo ohrozenie môjho zdravia nestojí.

Na sociálnych sieťach si uvádzala, že tvoj mesačný príjem sa pohybuje medzi 200- až 650-tisíc korún (8 230 až 26 758 eur). Aké stabilné sú tieto príjmy v praxi a od čoho najviac závisia?