K známemu fenoménu déjà vu dochádza vtedy, keď sa mylne domnievate, že ste zažili už novú situáciu, pričom vo vás zanechá taký pocit minulosti, až vám z toho idú zimomriavky po chrbte. Ako sa však zistilo, déjà vu je vlastne oknom do fungovania vášho pamäťového systému. Možno to isté povedať aj o jamais vu?
Jeden výskum odhalil, že tento jav vzniká vtedy, keď sa časť mozgu, ktorá deteguje známosť, desynchronizuje s realitou. Déjà vu je signál, ktorý vás na túto zvláštnosť upozorní: ide o typ „overovania faktov“ pre pamäťový systém.
Znepokojivý zážitok
Avšak takéto opakovanie môže vyvolať niečo ešte záhadnejšie a nezvyčajnejšie. Opakom déjà vu je jamais vu, keď niečo, o čom viete, že je vám známe, je nejakým spôsobom neskutočné alebo nové, ako informuje portál iflscience.com. V nedávnom výskume, ktorý získal Nobelovu cenu za literatúru, sa skúmal mechanizmus tohto javu.
Jamais vu môže zahŕňať napr. pohľad na známu tvár a následné zistenie, že je zrazu nezvyčajná alebo neznáma. Stretávajú sa s tým hlavne hudobníci, keď odrazu stratia smer vo veľmi známej hudobnej pasáži. Možno sa to stalo aj vám, keď ste išli na známe miesto, no stratili ste orientáciu alebo ste to miesto videli „novými očami“.
Je to zážitok, ktorý je ešte vzácnejší ako déjà vu a možno ešte nezvyčajnejší a znepokojivejší. Keď ľudí požiadate, aby to opísali v dotazníkoch o skúsenostiach z každodenného života, vyjadria sa nasledovne: „Počas písomných skúšok napíšem slovo správne, napríklad „chuť do jedla“, ale stále sa na to slovo pozerám znova a znova, pretože si nie som istý a rozmýšľam, že by to mohlo byť nesprávne.“
V každodennom živote to môže byť vyvolané opakovaním, ale nemusí to tak byť. Jeden muž jazdil po ceste ako každý deň. No zrazu musel zastaviť v bočnom pruhu. Zrazu akoby nevedel šoférovať a jeho neznalosť pedálov a volantu sa musela „resetovať“. Jednoducho povedané, predstavte si, že niečo ovládate perfektne dlhé roky a máte v tom prax. Jeden deň sa však z ničoho nič pozastavíte nad touto činnosťou a rozmýšľate, či ju robíte správne.
Zvláštne pocity pri opakovaní slov
O jamais vu sa toho veľa nevie. Ak však niekoho požiadate, aby niečo opakoval znova a znova, často zistí, že to stráca zmysel a je to mätúce. To viedlo k rade experimentov, pričom v prvom z nich bolo 94 vysokoškolákov, ktorí trávili čas opakovaným písaním toho istého slova. Robili to s dvanástimi rôznymi slovami, ktoré siahali od bežných, ako napríklad „dvere“, až po menej bežné.
Vedci požiadali účastníkov, aby slovo čo najrýchlejšie opakovali, ale povedali im, že môžu prestať, no musia to odôvodniť. Najčastejšie stopli s činnosťou, pretože sa začali cítiť zvláštne, pričom asi 70 % sa zastavilo aspoň raz kvôli pocitu, ktorý bol definovaný ako jamais vu. To sa zvyčajne vyskytlo asi po jednej minúte (33 opakovaní) a pri známych slovách.
V druhom experimente sa použilo len slovo „the“, pričom vedci usúdili, že je to najbežnejšie. Tentoraz 55 % ľudí prestalo písať z dôvodov, ktoré sú v súlade s definíciou jamais vu (po 27 opakovaniach). Ľudia opísali svoje skúsenosti ako „čím viac sa na ne pozeráte, tým viac strácajú svoj význam“ až po „zdalo sa, že strácajú kontrolu nad rukou“ a nakoniec „nezdá sa to správne“.
Napísať a publikovať túto vedeckú prácu trvalo odborníkom asi 15 rokov. O tomto jave sa však začalo hovoriť oveľa skôr. V roku 1907 jedna zo zakladateľov psychológie – Margaret Floy Washburnová, zverejnila experiment s jednou zo svojich študentiek, ktorý ukázal „stratu asociačnej sily“. Tri minúty sa pozerala na bežné slová na papieri, ktoré sa zrazu stali zvláštnymi a stratili význam.
Kontrola reality
Jamais vu možno považovať za signál, že sa niečo stalo príliš automatickým, plynulým a príliš opakovaným. Pomáha vám to „vytrhnúť“ sa zo súčasnej rutiny a spomínaný pocit je vlastne kontrolou reality. Dáva to zmysel, naše kognitívne systémy musia zostať flexibilné, čo nám umožní nasmerovať pozornosť všade tam, kde je to potrebné, namiesto toho, aby sme sa príliš dlho strácali v opakujúcich sa úlohách.
Nahlásiť chybu v článku