Nejedného solventného a váženého manažéra už prichytili, ako si ulieva milióny na svoj súkromný účet. Čo spôsobuje, že sa úspešný a rozumný človek vrhne do náručia nelegálnych aktivít? Doktor Muel Kapteinu z Rotterdam School of Managment rozpracoval problematiku vo svojej teórii a vysvetľuje, prečo dobrí ľudia robia zlé veci.

#1 Galateov efekt

Je pravdepodobnejšie, že ľudia budú porušovať pravidlá, keď sa v spoločnosti cítia byť prehliadaní. Ak človek vníma svoju individualitu, bude pociťovať voči spoločnosti aj viac zodpovednosti. Tento fenomén súvisí aj s pojmom kolektívna zodpovednosť. Pri náhodnom incidente vám skôr pomôže jednotlivec, ako skupina ľudí.

#2 Teória sociálnej väzby

Pokiaľ sa vo veľkých organizáciách cítia zamestnanci len ako obyčajné číslo bez mena, s veľkou pravdepodobnosťou im nebude robiť problém okrádať spoločnosť, v ktorej pracujú.

#3 Sila mena

Využívanie rôznych iných a zavádzajúcich pomenovaní pre pochybné praktiky pomáha očistiť svedomie nejedného podnikateľa. Kto by si predsa vyčítal, že pracuje ako „finančný inžinier“?

#4 Pracovné prostredie

Ľudia v práci zrkadlia vo svojom správaní pracovné prostredie. Ak sa bude korupcia podávať vo firme ako hlavný chod, pravdepodobne sa voči nej stanú zamestnanci imúnni. Štúdie zahŕňajúce účastníkov z rôznych krajín zistili, že v skorumpovanejších krajinách sú ľudia ochotnejší prijať alebo dať úplatky.

#5  Efekt vyrovnania

Niektorí ľudia, ktorí sú presvedčení, že dlhodobo konajú dobro, si občas dovolia malé zaváhanie, a to bez pocitu viny.

#6 Malá krádež – žiadna krádež

Kedy ste si naposledy zobrali domov z práce „zvyšné kancelárske potreby“?

#7 Teória reaktancie

Z psychológie motivácie je známa aj teória reaktancie. Ak budeme ľudom odopierať ich právo na slobodu, môžeme sa dočkať presne opačného efektu, a to, že nám budú odporovať a tak aj páchať zlo,

#8 Tunelové videnie

Je dôležité stanoviť si ciele, avšak len jednostranný pohľad na veci môže oslepiť ľudí.  Keď spolčnosť Enron ponúkla svojim  zamestnancom za splnenie určitého cieľa vysoké odmeny, boli pre ne ochotní spraviť čokoľvek – aj keď to bolo nemorálne. To, ako to skončilo, je všeobecne známe.

#9 Teória oslepnutia mocou

Človek opantaný mocou sa cíti byť morálnejší, pretože má vyššiu pozíciu a nastavuje pravidlá pre svojich podriadených.

#10 Teória rozbitého okna

Túto teóriu spopularizoval predovšetkým bývalý primátor mesta New York, Rudy Giuliani. Podľa jeho slov bolo účinnou prevenciou veľkých kriminálnych zločinov odstránenie malých priestupkov a krádeží v meste. Je zrejmé, že mesto, ktoré sa nevie postaviť voči každodennej drobnej kriminalite, bude rajom pre zločincov, ktorí páchajú veľké a organizované trestné činy.

#11 Nedostatok času

Podľa štúdie, ktorej sa zúčastnila skupina stredoškolákov, sú ľudia ochotnejší pomáhať, ak majú dostatok času. Skupine študentov teológie bol povedaný príbeh o milosrdnom samaritánovi, potom mali pešo prejsť do inej budovy na ďalší spoločný program. Cestou však narazili na muža, ktorý potreboval pomôcť. Ak by mali dostatok času, určite by mu pomohli. Zámerne však boli pustený z  prednášky neskoro, a tak mu pomohlo len 63% študentov. Ak by študenti mali ešte menej času, 90% z nich by muža úplne ignorovalo.

#12  Problém slobodného vodcu

„Ak to spravím len ja, nikto si to predsa nevšimne“. Pozitívne a etické správanie môže niekedy vyvolávať opačnú reakciu. Ak sú celkové škody obmedzené, ľudia majú pocit, že môžu mať viac slobôd.

#13 Racionalizácia

Podľa otca psychoanalýzy, Sigmunda Freuda, nám obranné mechanizmy pomáhajú predchádzať zraneniu ega. Ak spravíme niečo v rozpore s našou vnútornou morálkou, racionalizácia nám pomôže vyrovnať sa s problémom.

#14 Pygmalion efekt

To, ako nás druhí vnímajú, ovplyvňuje naše správanie a rozhodnutia. Ak budú ľudia očakávať od nás len to zlé, pravdepodobne to aj naozaj veľakrát začneme robiť.

Pozri aj: Projekčná psychológia: týchto 5 vecí robíme my sami, no obviňujeme z nich iných

businessinsider