foto: Filip Jánošík

Moslimovia majú Mekku, kresťania Jeruzalem a hinduisti Varanasi.

Na tomto mieste vznikol svet a Indovia sem chodia húfne zomierať. Nie všetky mŕtvoly sa však podarí spáliť. 

Najmocnejší hinduistický Boh, Lord Shiva, zničil a stvoril nový svet práve na brehu svätej rieky Gangy. Keď sa tu okúpete, zbavíte sa hriechov. Keď sa na jej brehu dáte spáliť, vymaníte sa z cyklu neustálej reinkarnácie. Preto keď Indovi diagnostikuje doktor rakovinu alebo lepru, zoberie posledné úspory a pricestuje do Varanasi. Často sa stáva, že doktorov odhad nie je presný a chudák nie a nie zomrieť. Peniaze na spálenie minie a zomiera postupne na ulici. Raz som pri raňajkách videl chlapa bez rúk a bez nôh na rannej vychádzke… resp. “výplazke”. Dokonca sa usmieval, lepra pokročila, koniec sa asi blížil.

“Veľa som o Varanasi čítal. Vďaka tomu som pripravený dávať si pozor na zvýšený výskyt kravských hovien a do prvého stúpim až 5 minút po vystúpení z autobusu,” úryvok z knihy Jánošík na úteku.

Spaľovanie mŕtvol prebieha na dvoch hlavných ghátoch pri vode. Jeden je pre bohatšie rodiny, druhý pre chudobnejšie. Zvyšky tiel zametajú do vody, v ktorej niektorí Indovia perú a umývajú riad. Ja som preto po jednom street-foode skončil u doktora, ktorý sa mi len pozrel na jazyk a bez ďalších vyšetrení do mňa napichal antibiotiká, 7 fliaš vitamínov, minerálov a glukózy. Po pár hodinách odpadávania som odkráčal po svojich a vrátil sa na večerné ceremónie.

“Sedím 10 metrov od dvoch horiacich mŕtvol, vidím im spálené nohy, jednej aj priškvarenú tvár. Okolo plače rodina, ja som emočne dutý ako bambus. Spálené mäso mi pripomína kuracinu, takže jediné, čo cítim, je hlad. Som zle? Aaaaa práve vidím malé dievčatko robiť okolo mŕtvol mlynské kolá, tak asi ani ona veľa empatie nepobrala,” úryvok z knihy Jánošík na úteku.

foto: Filip Jánošík

5 druhov mŕtvol sa nespaľuje: svätí muži, tehotné ženy, malé deti, muži s leprou a muži poštipnutí kobrou. To je vraj požehnanie od Lorda Shivu. Tieto mŕtvoly sa nalodia na drevenú plťku a pošlú dolu po vode. Niekde samozrejme spadnú do vody a vyťahujú ich príslušníci sekty Aghori. Tí s mŕtvolami súložia, jedia ich, a počas ceremónií sa natierajú popolom a pijú si moč. V tomto údajne hľadajú čistotu. Možno to funguje na podobnom princípe ako keď najviac milujete partnera, keď vás opúšťa, alebo vás najviac baví práca, keď vás z nej vyhadzujú. Keď súložíte s mŕtvolou, najviac to asi nechcete robiť. Neviem.

“Dávam som sa do reči s prevádzkovateľom spaľovacieho ghátu, Dilipom. Všetky telá sa zapaľujú tým istým ohňom, ktorý sa udržuje nonstop pri živote už vraj 2500 rokov. Nikdy nezhasol, samozrejme. Dilip páli mŕtvoly od svojich 10 rokov, jeho rodina sa tým živí už 4 generácie, jeho deti zatiaľ záujem nejavia. Tak to chodí. Aj jemu sa to najprv nezdalo, ale dedko mu povedal, že to je rovnako dôležitá služba spoločnosti, akoby bol doktor. Párkrát vraj spaľoval nevyprdenú mŕtvolu a tá mu vybuchla. Musel potom zbierať časti roztrhaného tela po okolí a vyťahovať krvavé nespálené hnáty z Gangy, do ktorej sa následne dogrcal. Pár metrov od neho sa v tej istej vode kúpala rodinka a zbavovala zlej karmy… India,” úryvok z knihy Jánošík na úteku.

Pred 10 rokmi údajne bolo mesto v otrasnom hygienickom stave a Britka Ewelyn mi tvrdila, že nespálené krvavé zvyšky sem-tam plávali na hladine. Indická vláda však robí čo môže, kúpanie v Gange zakazuje (ale nepokutuje) a vodu čistí. Stav sa lepší veľmi rýchlo, do Gangy sa po niekoľkých desaťročiach údajne vracajú aj delfíny!

Počas môjho pobytu sa v meste oslavoval sviatok opičieho Boha Hanumana. V jeho chráme sa konali bratislavské jazzové dni na indický spôsob. Od západu slnka do východu sa tam striedali najväčší indickí inštrumentalisti na svete.

foto: Filip Jánošík

“Trávime v chráme celé noci. Brutal. Pomedzi skladby sa recituje, ľudia sú pohádzaní po zemi a počúvajú. Indická hudba je prirodzene repetitívnejšia a je v nej menej zvratov či prestávok. Neokrešú to na 2 minúty kvôli rádiu, skôr chcú pri hudbe meditovať a rozjímať. Po inštrumentálnej onanii si doprajú pokojne desiatku taktov na rozmyslenie čo ďalej. Indovia tiež bezostyšne predvádzajú svoje hráčske umenie a neslúži to vždy skladbe. Tu čekuj, aké mám rýchle prsty a som tu zo všetkých najlepší! Vôbec to nehrajú na skromných. Jeden svetový perkusionista dokonca experimentuje s väzbou ako Kurt Cobain. Natočí bongo na mikrofón a bedne, chytí spätnú väzbu a nechá to z bední do všetkých hučať. Vibruje z toho celá zem, kosti, vnútornosti… nie je to však punk, ale skôr meditatívny prvok. Takto sa hrá od zotmenia do svitania, ale my odchádzame okolo tretej ráno, vraj pred hlavným programom,” úryvok z knihy Jánošík na úteku.

Varanasi je rajom pre backpackerov a senzácie chtivých turistov. Okrem všetkých šialeností a extrémov je tu totiž lacno a hostel v centre diania stojí na noc okolo 5 €. Mnohí tu nachádzajú odpovede na svojej spirituálnej ceste. Rôzni svätí muži vás tu budú zadarmo učiť jogu alebo meditovať. Neraz som tu stretol niekoho, kto prišiel na týždeň a už je tu pár mesiacov. India je fakt návyková.

Svojské kultúrne postavenie tu má aj hašiš a marihuana. Dokonca Lord Shiva pri stvorení sveta húlil a napriek tomu, že je to teraz nelegálne, deje sa to tu úplne bežne. V rámci sviatku Shivaratri sa 21. februára celé rodiny vyberú do chrámov a pijú mlieko z vyvarenej marihuany. Viete si predstaviť, že idete v nedeľu do kostola s babkou a rodičmi, “dáte sa dole” a potom sa spolu modlíte, a spievate?

View this post on Instagram

Vojdi a neuškoď 🤡

A post shared by Filip Jánošík Lehotský (@filip.janosik) on

“Na recepcii hostela nám dali chalani tip na ďalšieho Babu, ktorý zásobuje hašišom celé turistické centrum. Ako správny mafián má svoj malý obchodík s ovocnými smoothies a kozím jogurtom. Talianski mafiáni vo filmoch robia bolognese omáčku, indickí miešajú jogurtové dezerty. Z marihuany vyrábajú zelenú jedlú plastelínu bang s obsahom THC a to primiešavajú k jogurtu, hroznu, agávovemu sirupu, posýpke z citrónovej trávy, banánom a granátovému jablku. Nič lepšie som nemal a to bol len začiatok. Baba sa nás pýta či chceme soft, medium alebo hardcore. Jediný z partie chcem médium, tak aby nerobil zbytočne do dvoch džbánov, povie mi, že som silná osobnosť a zvládnem aj hardcore,” úryvok z knihy Jánošík na úteku.

Moju knižku si môžete objednať na mojom webe.

Na cestách sa osobne stretol s Dalaj Lámom, 10 dní študoval v budhistickom kláštore bez slova a mobilu, prešiel najvyšší horský prechod na svete v Himalájach - Thorung La Pas, býval u bollywoodskeho herca Ashwatha Bhatta počas jeho kinopremiéry.
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )