foto: Filip Jánošík

Jeho svätosť mi svojou angličtinou pripomínala Forresta Gumpa a humorom Milana Lasicu.

Dostať sa k nemu osobne je pre jeho vek čoraz ťažšie a mne sa to podarilo tiež iba náhodou, keď som schádzal z indických Himalájí. Inšpiroval ma natoľko, že som sa potom zatvoril do kláštora.

„Budhistická filozofia mi je blízka od druháku na výške, kedy som celé dni ležal dokúrený hore pupkom a diskutoval o nesmrteľnosti chrústa so spolubývajúcim, ktorý sa venoval východným náboženstvám a filozofiám. Po prechlastanom prváku som zrazu potreboval odpovede na “Čo je zmysel života?”, “Čo je láska?” a podobne. Spolužiaci v tom mali jasno vďaka Majkovi Spiritovi a Rytmusovi, mňa tie ich uber-materialistické pseudo-motivačné kraviny len nasierajú,” úryvok z knihy Jánošík na úteku.

Čínski komunisti od 50. rokov v Tibete vypálili 90 % chrámov, knižníc, vyvraždili budhistických mníchov, rujnujú krajinu tvrdou ťažbou, a znevýhodňujú domácich Tibeťanov, z ktorých sa stáva menšina v ich vlastnej krajine. Na protest proti režimu sa v Tibete ročne upáli aj 127 “Janov Palachov”.

Tibeťania utekajú cez Himaláje do Nepálu a Indie. Tam niekde sa v 60. a 70. rokoch začali stretávať z hippiesákmi zo západného sveta. Tí do Ázie utekali pred povinnou vojenskou službou, zdeprimovaní európskym spôsobom života hľadali odpovede na svoje spirituálne otázky, experimentovali s drogami a tiež uvažovali nad nesmrteľnosťou chrústa. Hippie trail údajne absolvoval aj Jimi Hendrix či Rolling Stones. Nejakým spôsobom na seba tieto dve komunity narazili a začali sa vzdelávať. Hippiesáci učili Tibeťanov po anglicky (preto je veľa budhistickej literatúry písanej slangovou beatnickou angličtinou) a tibetskí mnísi učili hippiekov budhizmus. Vznikol prvý kláštor pre západnú civilizáciu, Kopan, v hlavnom meste Nepálu, Kathmandu. Druhý kláštor Tushita založili na severe Indie v blízkosti dediny McLeod Ganj, kde býva Dalajláma. Tam som študoval ja.

“Potom ako zleziem zo skál, smiešnou nehodou v kempe zažijem lásku na prvý pohľad. Žiaľ, len jednostrannú. Hrám Pandovi niečo na gitare, stojím na skale a svieti na mňa prvé ranné slnko. Za chrbtom mám himalájske hory. Zo stanu vyjde Britka Kate a pozerá na mňa ako admin Zomri na plnenú papriku. Je to z polovice epické a z druhej polovice strašná Evitovka. Škoda, že je tento trik neprenosný, opakoval by som ho pred šatňou SND po každom predstavení Táni Pauhofovej. Kate zakokce “Who are you?” a potom ju prenesiem späť do reality mojou rašn ingliš. Hovorí však, že zajtra ráno sa Dalajláma prihovorí turistom. Ohlásili to len pred týždňom, akurát keď som to vzdal a prestal sledovať weby,” úryvok z knihy Jánošík na úteku.

 

Pred stretnutím s Dalajlámom je nutné absolvovať všetky bezpečnostné a pasové kontroly. Registrovať sa treba najneskôr 3 dni pred. Ja som nestihol nič z toho, bol som v horách. Odhodlaný som sa však vybral na miesto o 04:00 ráno a dúfal. Indovia na recepcii sa tomuto nápadu večer predtým smiali.

“Kým partia stojí v šóre, idem na skusy. Pre budhistov je najzáslužnejší karmický čin pomôcť ostatným priblížiť sa k osvieteniu a zbaviť ho trápenia, to znamená pomôcť teraz Filipovi dostať sa dnu. Dvaja mnísi sa ma ujmú a posúvajú cez ochranku do nejakej kancelárie. Za 5 minút vypisujem žiadanky, odpúšťajú mi fotku aj všetky kontroly, s ktorými meškám 3 dni. Potom aj ďalším a ďalším, vrátane Kate. Pán v kancelárii sa usmieva až polo-ujebáva, vraj je zvedavý ako sa pomestíme. To je rozdiel medzi Európou a Áziou – byrokracia a pravidlá sú tam, kde nefunguje výchova. U nás by teta v okienku stisla zle narúžované pery a odmietla ťa pustiť, aj keby sa dalo. Lebo pravidlá, lebo tvoja chyba, lebo ju zle platia, lebo ona o tom nerozhoduje a bla bla. Slúži, ale nepomáha,” úryvok z knihy Jánošík na úteku.

foto: Filip Jánošík

Keby som bol čínsky špión a chcel som Dalajlámu na mieste zabiť, môžem. Vošiel medzi ľudí úplne bez ochranky a na dosah rúk.

“Keď deduško Dalajláma vkročí medzi nás, nikto nevykrikuje, nikto nešuští, každému vystrečuje kútiky úst a všetci sa usmievajú. Žiadna bitka o podanie ruky, ani podpis, totálny rešpekt! Dalajláma prechádza od skupiny ku skupine. Toho potiahne za dredy, tam utrúsi žart o niekoho tetovaní, furt sa rehoce a o to viac všetci ostatní. Najväčšia celebrita na svete!” úryvok z knihy Jánošík na úteku.

“Zamestnanec Jeho Svätosti oznamuje, že Dalajláma sa s nami chce odfotiť. Rozdeľujú nás do skupín podľa krajín. Mňa sa očividne týka zvolanie “Všetky ruské krajiny sem!” a tam sa ocitám v jednej kope aj s Francúzmi a Britmi. Lol. Hlavne Nemci musia byť radi, ale stáva sa,” úryvok z knihy Jánošík na úteku.

foto: Filip Jánošík

“Angličtinou level Forrest Gump nemá problém hovoriť ani o astrofyzike a psychológii. Nejdem to tu celé prepisovať, ale v skratke: Máme využiť mozog a svoje kapacity na štúdium, preverovanie faktov a kritické myslenie. Máme byť skeptickí aj voči nemu. Budhizmus sa vraj mení zakaždým, keď vedci objavia niečo prevratné. Dalajláma vtedy zvoláva veľké diskusie a aktualizuje budhizmus. Možno preto má čo povedať aj dnes, napriek tomu, že je starší ako kresťanstvo. Šťastie máme hľadať v pomoci druhým. Vzhľadom na nespočetné minulé životy sme vraj každý každému niekedy boli matka, syn, partner, a tak sa k sebe máme správať. Zvieratá v tomto živote nemali šťastie na rozvinutú myseľ, preto ich máme chrániť a dať im šancu nabudúce,” úryvok z knihy Jánošík na úteku.

“Po prednáške nasleduje priestor na otázky a instantné sklamanie z ľudí. Prvý ide hollywoodsky herec, ktorý sa pýta, či sa s ním môže odfotiť. Facepalm everywhere. Dalajláma sa usmeje, súhlasí a dodá, že bodaj by aj ostatné otázky boli takéto ľahké. Druhá ide pani v rokoch, ktorá začne do mikrofónu spievať mantru. Po 10 sekundách ju zastaví “To neznie ako otázka”. Lol. Dáma následne naloží 10-minútový monológ o Tibeťanoch, ktorým ubližujú čínski komunisti. Skoro sa rozplače a potom sa pýta, kedy sa Dalajláma vráti do kláštora v Lhase a že dúfa, že do konca tohto roka. Jeho svätosť odpovedá, že v danom kláštore sú záchody strašne ďaleko, a že sa mu už nechce toľko behať kvôli močeniu. Chápeš?” úryvok z knihy Jánošík na úteku.

foto: Filip Jánošík

Inšpirovaný týmto stretnutím som sa prihlásil na 10-dňové štúdium v budhistickom kláštore Tushita. Toto bol najlepšie strávený čas celej 5-mesačnej cesty.

“Na úvod nám zhabú mobily, ipady, mp3ky, gitary, knihy a všetko zamknú do sejfu. Máme zákaz zabíjať (aj komáre), rozprávať, spievať, tancovať, komunikovať posunkovou rečou či odkazmi na papierikoch, intoxikovať sa čímkoľvek, sexuálne aktivizovať s kýmkoľvek (ani objatia, držanie za ruky) či vychádzať von z areálu. Taká basa. Denný program pozostáva zo 4 hodín štúdia, 4 hodín vedenej meditácie, 1 hodiny pomocných prác, strečingu, diskusných skupín (jediná šanca rozprávať asi 10 minút na určené témy) a samozrejme nejaké to jedenie, sranie, spanie a knižnica k dispo. Taká basa,” úryvok z knihy Jánošík na úteku.

“Nemám problém nerozprávať, dokonca mi to vyhovuje, ale mám vážny problém bez spievania. V hlave sa mi točí prazvláštny playlist od Sagvana Tofiho až po Ricka Astleyho. Po 10 dňoch to bude určite prvé, čo vypustím z huby pri balení kufrov,” úryvok z knihy Jánošík na úteku.

Budhisti rozlišujú 4 druhy meditácie: prvý typ je “calmabiding” kedy sa myseľ trénuje, aby neskákala bezhlavo na každú myšlienku a navodzuje sa vnútorný pokoj a nadhľad. Myšlienky na vás stále útočia, ale naučíte sa ich len prechádzať a nevenujete sa im.

foto: Filip Jánošík

“Druhý typ je “analytic” = vipassana. Po upokojení mysle si určíš, o čom chceš teraz uvažovať. Môže to byť učivo, o ktorom si práve počul a nepochopil ho, alebo akýkoľvek problém, ktorý ťa trápi. Nenecháš sa však pri rozmýšľaní strhnúť emóciami. Si na seba sám, nikto ťa nehodnotí, snažíš sa ísť čo najviac do hĺbky a zostať objektívny. Stále ma kritizuje! Čo ti na tom ale vadí? Cítim sa potom, ako keby som to robil zle. A robíš to zle? Nie som si tým istý. Keby som si bol istý, tá kritika sa odo mňa odrazí a neberiem ju osobne. Atď. Takto si vieš sám vydiskutovať aj oveľa väčšie problémy. Je srandovné pozorovať ostatných, ako si zachmúrení sadnú do tureckého sedu a o polhodinu sa postavia vyrehotaní. Je skvelé mať svoj vnútorný svet len pre seba a vedieť v ňom tráviť čas. Teraz sa nemám kedy nudiť, meditácia je najpozitívnejšie zabíjanie času a zdravšie ako cigareta,” úryvok z knihy Jánošík na úteku.

Ďalším druhom sú vizualizácie, kedy si človek predstavuje, že s nádychom do neho vstupuje biele svetlo a lieči ho a podobne. Tento je pre západného človeka asi najkonfliktnejší, sme na to príliš racionálny a pokiaľ človek nemá vzťah ku spiritualite, môže ho odradiť. Posledný typ je “mindfulness” teda akákoľvek činnosť robená vedome. V podstate to isté, ako calmabiding, ale nesústredíte sa na svoj dych, ale na to čo práve robíte. Počúvate hudbu bez toho, aby ste rozmýšľali nad bývalým, alebo sexy zadkom speváka. Pozeráte film bez toho, aby ste ho porovnávali s predošlými dielmi trilógie. Kráčate po meste bez toho, aby ste uvažovali nad tým, ako ste oblečení a či vám odstávajú vlasy.

“Posledné dni dokážem hodinu sedieť na lavičke a pozorovať muchy, kôru stromov, vlastné pulzujúce žily na rukách. Presne takto by sa mala počúvať hudba. Už aby som bol von!” úryvok z knihy Jánošík na úteku.

foto: Filip Jánošík

“Každú noc v chráme ostávam sám študovať až do záverečnej. Vediem si v zošite rubriku LOL FACTS, nech sa páči: Brahman Tilopa sa vykašľal na celý budhizmus, opustil chrám a išiel predávať sezamový olej a prostitútky. Iný mních sa stal radšej pouličným vagabundom a výpalníkom. Ďalší žil sám na ostrove so stovkami psích sučiek. Len samice. Nebude predsa trtkať psa s vajciami.” úryvok z knihy Jánošík na úteku.

“Z celého tripu je toto najlepších 10 dní. Presne toto som potreboval. V hlave som si upratal, problémy vyriešil, alebo aspoň pochopil. Nikdy som sa necítil spokojnejší, vyrovnanejší, prirodzenejší a viac sám sebou. Je zvláštne, že sa ako najuvedomelejšia rasa na planéte nevenujeme svojmu vedomiu a netrénujeme vlastnú myseľ. Po obývačke nám behajú robotické vysávače, ale v hlave si neupraceme. Pred spaním dokážeme hodinu čumieť na tie isté meme obrázky a selfie kamošov, ale meditácia je pre nás zabíjanie času. Sebavedomie si budujeme na tom, čo sa o nás hovorí. Je to vopred prehratý boj. Chce to stabilnejšie základy – dobrý úmysel, vedomosti a schopnosti, ktoré ti nikto nevezme,” úryvok z knihy Jánošík na úteku.

Keby si sa do Tushity chcel prihlásiť na pobyt, pokojne mi napíš a nasmerujem ťa na ich weby.

Moju knižku si môžete objednať na mojom webe.

Na cestách sa osobne stretol s Dalaj Lámom, 10 dní študoval v budhistickom kláštore bez slova a mobilu, prešiel najvyšší horský prechod na svete v Himalájach - Thorung La Pas, býval u bollywoodskeho herca Ashwatha Bhatta počas jeho kinopremiéry.
Uložiť článok

Viac článkov