Pozemok na hrebeni hlboko v lese odkúpil pred 20 rokmi moderný hippiesák Tomáš Bužek. Práve tu sa začal venovať prírodnému staviteľstvu a postupne vybudoval rozrastajúcu sa osadu zo slamy a hliny. Takéto budovy sú podľa neho maximálne spoľahlivé, veľmi lacné a ekologické.
Čo je hlavným benefitom prírodného staviteľstva? Kvôli čomu sa človek niečím takým začne zaoberať?
Je to zdravé bývanie v súlade s prírodou, nie umelo “vyhajpované”. Je prirodzené a jednoduché.
Čo pre teba znamená súlad s prírodou?
Tak, ako vo svete jedla existuje fast-food, existuje aj hnutie slow-food. Toto je niečo podobné. Existujú stavebné materiály, ktoré sú vytvorené na to, aby sa s nimi pracovalo extrémne rýchlo, ale už sa nehľadí na to, ako sa v priestoroch z týchto materiálov býva. Sú často preplnené chemikáliami a negatívne ovplyvňujú nás aj okolie. My, ľudské bytosti, pochádzame zo sveta, v ktorom prevládajú nepravidelné tvary a jemné textúry. V skladových priestoroch sú veľké hladké neosobné plochy ideálne, ale domovu to odoberá ľudské teplo.
Máš pocit, že nepravidelnosť, nerovnosť, oblé rohy a trochu chaosu vytvára teplo domova?
Takýto priestor je mäkký, oblý, hlinená stena má textúru podobne ako kôra stromu či kameň. Keď to porovnáš so sklom a betónom, je to veľký rozdiel. Inak sa šíri zvuk v lese a inak v telocvični. Inak sa láme svetlo.
Nestaviam jeden spôsob stavania nad druhý. Každý má svoje použitie. Ak však chceš priestor, ktorý v tebe vzbudzuje kreativitu a sála z neho ľudské teplo, určite ťa bude viac stimulovať stavba z ručne opracovaných prírodných materiálov. Tento víkend 17. – 19. 5. o tom budem hovoriť na workshope.
Čo si dokážeš urobiť sám a čo si s odstupom vyčítaš, že si si mohol nechať urobiť stavbárom?
Na domoch, ktoré som staval, som si užíval napríklad výrobu okien, ktoré majú duté izolované rámy a trojsklá. Profesionálny stolár by ich však vedel urobiť určite lepšie. Keď som staval prvý dom, robil som si naozaj všetko. Niektoré veci som musel prerábať aj na viac krát, ale som vďačný, že som sa tak mohol všeličo naučiť. Teraz už viac zvažujem časový faktor a viem, že nemusím dokonale ovládať každú staviteľskú nuansu.
Je prírodné staviteľstvo naozaj ekologické? Odkiaľ zháňaš materiály?
Hlina, ktorú používam, je úplne lokálna, len na niektoré špecifické druhy omietok používam dovezenú. Drevo a dosky sú dovezené z neďalekej píly. Jediná plastová komodita, ktorej sa nevyhnem, je fólia na zelenej streche. Avšak aj tu je možnosť voľby: fólií existuje viac druhov – na jednom konci spektra je PVC fólia, ktorej výroba je ekologicky problematická a na druhom konci je EPDM fólia, ktorá je drahšia, ale ekologicky vhodnejšia.
Odkiaľ pochádza táto tradícia? Ako si sa k tomu dostal?
Ja pri stavbe používam najmä slamené balíky a táto technológia je stará okolo 150 rokov. Hlina ako stavebný materiál sa používala od nepamäti.
Prírodné staviteľstvo bolo všade na svete, postupne sme sa od neho však začali odkláňať. Dnes od nás naša planéta dostáva poriadne “do držky” a tak sa obzeráme späť za našou pôvodnou múdrosťou a jednoduchosťou.
Čo by bolo najväčším benefitom pre prírodu, keby všetci stavalo takto?
Keď doslúži slamený dom, ostane z neho pár špagátikov, klincov, fólia na streche a rozvody. Všetko ostatné sa plynule vráti späť do zeme. Keď to porovnáš s polystyrénovými panelákmi, tam sú tony materiálu, ktorý vyžaduje ďalšiu energiu na jeho rozobratie a spracovanie.
Sú tieto materiály spoľahlivé a dobre izolujú? Nerozpadne sa hlinený domček keď príde vlk a zafúka do neho, ako v rozprávke o troch prasiatkach?
Práve naopak, v miestach s častými zemetraseniami sa robili testy a práve tým, že sú slamené domy z pružného materiálu, výborne obstáli. Izolujú takisto výborne. Slamené steblo funguje vlastne podobne, ako duté vlákno v spacáku.
Stavajú sa týmto štýlom aj veľké budovy? Hlinené bytovky?
Keď sa slama používa ako výplňový materiál do konštrukcie, dá sa stavať aj viacpodlažná stavba. Z hliny existujú aj 10-poschodové stavby – v Afrike, na miestach, kde veľa neprší. U nás by sa však neosvedčili.
Tento víkend chystáš pre verejnosť workshop. Naučí sa na ňom človek postaviť celý dom?
Workshop sa koná u nás na Bráne. Bude mať teoretickú aj praktickú časť. Teoreticky si preberieme všetko od základov až po strechu, v praktickej časti si ukážeme výrobu niekoľkých druhov hlinených omietok. Ukážeme si, ako sa pracuje so slamenými balíkmi a ako sa z nich robí stena. Povieme si aj o výbere pozemku a plánovaní rozpočtu na takúto stavbu. Po kurze sa tu dá aj zostať spať o deň dlhšie a vyskúšať, ako sa v takomto prostredí býva.
Ak by ste sa chceli workshopu zúčastniť, tu nájdete všetky informácie.
Nahlásiť chybu v článku