foto: Filip Jánošík Lehotský

Málokde na svete sa homosexuáli a transpohlavní ľudia dočkajú takej akceptácie, ako v Thajsku.

Dokonca veľa heterosexuálov tu pookrie a kúruje čajočky s cicinou. Iný kámoš tvrdí, že to je stále hetero, ale mňa by mrzelo keby mala frajerka vo vzťahu ten väčší. Bangkok je mesto hriechu a poriadny rock ‘n roll, tu som začal svoju päť-týždňovú odyseu, ktorej cieľom bolo dostať od domácich na papulu v boxerskom kempe.

Hneď na úvod cesty netrafím dátum príletu a zaplatím si noc v Bangkoku, aj keď som ešte v Číne na letisku. Mňa sa na cestovateľské rady fakt nepýtaj.

Pripravil som sa ale na všetko ostatné, v rámci posledných romantických večerov s priateľkou si doma namiesto seriálu pozeráme detailné video operácie výmeny pohlavia. Penis ti rozrežú na polovice, jednu ti odrežú aj s vajcami, zo žaluďa ti urobia klitoris a potom nastúpi robot, ktorý ti do lona vystrihá a vyreže novú vagínu. Druhý večer máme pre zmenu k večeri zašívanie vagíny, modelovanie a čalúnenie novej ciciny.

Mal som pred pár dňami debatu so wannabe svokrom, pri ktorej som zistil, že na názor na transgenderov mám s nimi pramálo skúseností. Po prečítaní niekoľkých rozhovorov a zhliadnutí tohto matrošu sa najlepšiemu kamošovi priznávam, že tu je asi čiara, kde aj ja prestávam byť liberál a možno by transsexuáli mali skôr mentálne pracovať na tom, aby sa cítili ako sebavedomí príslušníci opačného pohlavia, aj keď tam dole zostane všetko po starom. Urobiť si toto je rovnaká zbytočnosť, ako umelé prsia, pery, silikónový 6-pack atď. Kamoš mi ale jasne dáva najavo, že toto vôbec nie je moja vec, nemusím si o tom myslieť nič, zbytočne sa starám a principiálne je to podľa neho to isté ako operácia očí. Veda a medicína konečne pomáha ľuďom cítiť sa lepšie aj v tomto ohľade. S hanbou súhlasím a ďalej držím to, čo si rezať nenechám.

foto: Filip Jánošík Lehotský

Rozšír si slovnú onú: Ladyboy je chalan wannabe dievča a v opačnom prípade je to Tomboy. Niektoré univerzity dávajú študentom úplnú slobodu a ak sa chlapec rozhodne nosiť dievčenskú uniformu, je to úplne OK. Rovnako niektoré školy majú záchody pre “tretie pohlavie”. Thajsko má v tomto ohľade veľkú tradíciu a do ‘70-tych rokov vraj výraz gay nikto nepoužíval ani v preklade. Ak si bol homosexuál, automaticky si bol Ladyboy.

Hneď na letisku stretávam niekoľko takýchto pracovníčiek. Postava ako Lady Dee, hlas ako Juraj Benetin. Keby ste sa s frajerkou nevedeli dohodnúť koho do trojky, tak z každého rožku trošku.

Trans-sexuáli tu netrpia ani pri pracovnom pohovore, nelinčuje ich spoločnosť (je tu skôr veľa rasistov) a nie je to ani na bitku od otca. Na Slovensku sa bojíme o svoje deti, ale nemyslím si, že by ktorékoľvek chcelo byť trans-sexuálom len tak z pasie. Ži a nechaj žiť?

foto: Filip Jánošík Lehotský

Prvú noc sa ubytujem na party hostely v centre “mesta hriechu” (toho ozajstného). Ubytko som si vybral to najlacnejšie na Bookingu, ale frajerka mi otrieska o hlavu, že na každej fotke ubytovania sú opité čajočky v bazéne. Heslo na Wifi je “partynaked”, na jej mieste by som si už balil veci do Tesco tašiek, našťastie ona mi verí.

Hodím ruksak na posteľ a hajde na prieskumy na Khaosan Road. Už 10 metrov od hostela ma berú policajti a lustrujú ma kvôli drogám. Vrecká, ponožky, všetko, len riť mi nechali tak. Už som sa škodoradostne tešil, ako ich ofúkne lietadlová zaparenina. Nenašli nič, lebo som dobrý chlapec. Recepčný mi neskôr vysvetľuje, že keby som pri sebe mal trávu a nemám peniaze, idem bez srandy rovno do basy. Keby som ale mal bars 10 €, uplatím ich, preto to vraj robia. Zbojníci ako naši dopraváci.

Ak si aj ladyboy, na pasovej kontrole musíš vyzerať bez make upu a náušníc ako chlap. Pas sa dá vymeniť až po operácii a právnom úkone.

V Thajsku platí od nového roka zákaz plastových tašiek a igelitiek. S mojou eko sieťkou z Lídla som tu slovenská Greta Thunbergová.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by Filip Jánošík Lehotský (@filip.janosik) on

Thajsko je top krajina, ktorá sviní krajinu plastovým odpadom. Keď si tu dokonca kúpiš obyčajný sendvič s maslom a šunkou, každý jeden kus je balený v plastovom obale, v ktorom je ešte plastová forma, aby sa tých pár centimetrov pečiva pri prevoze nedeformovalo. Zlaté slovenské obchody, kde máš rožky nahádzané na kope. Zákaz plastových tašiek niektorí domáci riešia ako v Nepále fúrikom.

V Thajsku majú spievajúce bankomaty. Polyfonické ázijské Senzi Senzus mi pripomína staré dobré sídliskové herne, akurát v týchto mašinách ide výplata opačným smerom von.

Cestovaním si liečim dušu a zlepšujem mienku o spoločnosti. V metre mi Novozélanďan kúpi lístok, aby som stihol nastúpiť a Thajčan mi rozmení veľké peniaze, nech ma neošmyknú taxikári. Aby som to aspoň trochu vyrovnal, hladnej Mexičanke ponúknem šunkovú bagetu z Mlynských Nív… a takto ľudia žili šťastne, až kým nepomreli.

Zakázali tu Uber (funguje vôbec ešte niekde?), tak tu fičí alternatíva s názvom Grab. Hojne využívam možnosť zavolať si motorkára, ku ktorému sa odzadu pritúlim ako jeho čiksa a odvezie ma dokonca lacnejšie ako metro. Opäť šťastie, že cestujem sám.

foto: Filip Jánošík Lehotský

Pri večerných potulkách sa mi vracia taký ten veľký pocit zbytočnosti. Je tu toľko ľudí, ktorých som nikdy nevidel, netušil o nich, ani oni o mne, ktorých životy sa nikdy nijak nepretnú s mojím a totálne ich nezaujímam. Pocit zbytočnosti a anonymity ma upokojuje, je to sloboda. Koho tu zaujíma aké máš hobby, výplatu, vzťah, či píšeš knihu, alebo celé dni presedíš na Instagrame? Nikoho. Preto si tu môžeš žiť po svojom.

Obieham pamiatky, Royal Palace kvôli čínskej kilometrovej invázii vynechávam. Chrámy sú poriadne prečačkané, niečo medzi “Wau!” a totálnym gýčom. V jednej veži sedí na slonovi zelený Boh Indra, to je taký hinduistický Thor – ovláda hromy, blesky a veľa chľasce. Vyrušuje vraj mníchov pri meditácii, lebo sa bojí, že osvietení ľudia budú silnejší ako Bohovia.

Som lačný po výhľadoch, tak vybehnem na Golden mountain, na ktorej vrchole kráľ Rama III uschoval Budhov zub. Podložie pri rieke však zlyhalo a stupa sa zrútila, obrástla zeminou, stromami, kvetmi, ktoré koreňovým systémom hromadu spevnili. Jeho syn Rama IV dal na tomto vrchole postaviť ďalšiu stupu a z nej je pekný výhľad na Bangkok. Nemuseli by ale púšťať modliacich sa mníchov z chrčiaceho repráku.

Khaosan road je mekka všetkých rozbíjačov! Štetky, pipky, vedrá s chľastom, balóny s “laughing gas”, proti sebe dve hlučné diskotéky a vedľa nich ďalšie a ďalšie. Kto má pred barom vytiahnutú väčšiu aparatúru, vyhráva. Jazyky, obtieračky, pohľady do blba aj na blba. Kráčam cez to úplne natriezvo a cítim sa ako v ZOO, alebo v cirkuse. Ešte aj tie balóniky s plynom mi podávajú kadejakí šašovia.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by Filip Jánošík Lehotský (@filip.janosik) on

Starí úchyláci si uživajú pozornosť mladých ku*iev, kdežto mladí úchyláci si medzi nimi naivne hľadajú lásku. Končí to pre nich často rohypnolom v drinku, odpadnutím na hajzli a vyprázdnenými vreckami. Babenky vedia ako na to, maminka, starká, prastarká a prapraprastarká ich naučili.

Na hosteli sa dám do reči s Francúzom Luke-om a tak si sadneme, že ma uprednostní pred dobíjaním Američanky a ide mi kryť chrbát na ping-pong show. Do strip klubov a pajzlov sa naozaj nechodí osamote a za hodinku mi je opäť jasné prečo

Štrbavému taxikárovi rozkážeme ísť na Salom road, takže to máme rovno aj s núteným výkladom, kde ktorá baba čo urobí za koľko. Prejdeme sa hore-dolu ulicou, všade samí domáci ladyboy-ovia a homosexuáli z celého sveta. Jeden si s pohľadom do blba chce v kľude dopiť drink, ale ucho mu oblizuje ryšavý kamoš, ktorý už-už nevie vydužať. Presne ako ja s frajerkou na káve, ona je tá s kávou.

Nakukneme do pár strip klubov a takéto baby som fakt videl len vo filme. Samozrejme, priateľka je na prvom mieste a maminka na druhom, ale toto je ťažký kaliber. Ja tu ale nehľadám nič pekné, ale presne naopak… Prefetovaný pouličný podlizovač mi strčí do ruky “menu”, kde je zoznam trikov. Toto všetko sa dá spraviť vagínou??? Otvoriť šampanské? Ošúpať banán? Vchádzame dnu po schodoch…

 

View this post on Instagram

 

A post shared by Filip Jánošík Lehotský (@filip.janosik) on

V celom podniku sú okrem personálu len dvaja turisti. Vždy som mal rád menšinové žánre. Show je zadarmo, ale pivo za 10 €.

Sadneme si do lepkavých koženkových kresiel a na pódium prichádza prvá 50-tnička s bobrom. Do šušky si strčí fixku a na papier nám napíše “Hello!”. Formality by sme mali za sebou.

Ďalšia tučibomba si dnu strčí píšťalku a na každého zapíska. Mladá, konečne pekná, kolegyňa príde na pódium s balónikmi, do šušky si strčí rúrku so šípkou a vystrieľa všetky balóniky. Vráti sa tučibomba a vytiahne si z vagíny asi 5 metrový pás, na ktorom sú žiletky… Ja som z tých ľudí, ktorí si googlia aj “blue waffle”, takže mám pritom taký typický nepríjemný kŕč v ksichte, ale vlastne sa na tom asi smejem.

Sranda vrcholí, keď nám čašníčky rozdajú ping-pongové rakety, a na pódium sa vráti 50-tnička. Rozkročí sa pred nami a BUM – mokrá loptička mi strelí do ramena. Ofŕkne mi aj tvár. Trochu ma natiahne. Letí ďalšia a Luke ju odrazí. Zatlieskame si. Po pár výstreloch sa baby vymenia a celé to začína odznovu.

foto: Filip Jánošík Lehotský

Zvyšní dvaja turisti idú zaplatiť, niečo sa tam dohadujú a potom nahnevaní odchádzajú. Za nami príde čašníčka, aby sme tiež prišli zaplatiť účet. Namiesto 300 THB za pivo chce zrazu 1500 THB za show. Dohoda bola iná, ale ona netuší, s kým som sa vonku dohodol, nikto tam pre ňu “samozrejme” nepracuje. Luka schmatne drsne za ruku, tak ju sotí, pribehne securiťák a všetky štetky. Krik jeden cez druhého, bordel, ja sa presúvam ku schodom, ale Luke je zatarasený. Vrátim sa a vykúpim ho za liter (cca 30 €), viac nemám.

Na takéto party si vždy doklady a väčšie obnosy peňazí nechávam na ubytku. Luke vyšpára ešte 500 THB a na veľa nás pustia. Týpek spred baru samozrejme zmizol. Sedíme vyhrkaní na schodoch a adrenalín nám pumpuje v tele ešte dobrú (skôr zlú) hodinu. Aby som Luka priviedol na iné myšlienky, pouličným muzikantom vezmem gitaru a zahrám White Stripes. Vyzbierané peniaze idú mačičkám presne ako tie naše pred chvíľou…

Tento blog je voľným pokračovaním knihy Jánošík na úteku.

“Cestovanie je útek. Nikto spokojný nemá potrebu opúšťať rodnú hrudu. Neviem, kde je toto v rámci Maslowovej pyramídy potrieb, ale určite nad prázdnymi vajciami a plným bruchom. Rád hovorím, že to je ultimátny recept na mužské šťastie, ale som dosť zženštilý na to, aby som chcel aj niečo viac a netušil úplne čo.” úryvok z knihy Jánošík na úteku.

Na cestách sa osobne stretol s Dalaj Lámom, 10 dní študoval v budhistickom kláštore bez slova a mobilu, prešiel najvyšší horský prechod na svete v Himalájach - Thorung La Pas, býval u bollywoodskeho herca Ashwatha Bhatta počas jeho kinopremiéry.
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )