Zemetrasenie s magnitúdou 5,4 postihlo vo štvrtok nadránom pohraničnú oblasť medzi Čiernou Horou a Bosnou a Hercegovinou, uviedla geologická služba USA (USGS). TASR informuje podľa agentúry AFP.
správy od nás budete mať ako prví.
Epicentrum zemetrasenia bolo približne 30 kilometrov od mesta Nikšič na západe Čiernej Hory a vo vzdialenosti 25 kilometrov od bosnianskeho mesta Bileča. Informácie o prípadných škodách či obetiach neboli bezprostredne známe. Zemetrasenie bolo v hĺbke zhruba 7,6 kilometrov a cítili ho aj vo viac než 200 kilometrov vzdialenom bosnianskom hlavnom meste Sarajevo.
Ako informuje iMeteo, otrasy bolo cítiť aj v Taliansku. „Zemetrasenie sa vyskytlo v Dinárskom systéme, čo je súbor tektonických štruktúr, ktorý charakterizuje oblasť, v ktorej Balkán (umiestnený na euroázijskej platni) prekrýva jadranskú mikrodosku pohybom približne SZ-JZ. Ako je znázornené na nasledujúcom obrázku, v oblasti sa nachádza séria štruktúr navzájom rovnobežných a orientovaných SZ-JV, klesajú smerom k SV a sú vyjadrením skracovania zemskej kôry, ktoré v oblasti prebieha,“ vysvetľujú odborníci z talianskeho INGV.
Balkán je vo všeobecnosti územím s vysokou seizmickou aktivitou a častým výskytom zemetrasení, píše AFP. Rovnaký región postihlo zemetrasenie s magnitúdou 5,7 aj v apríli 2022. V bosnianskom meste Stolac vtedy prišla o život jedna osoba a viacero ďalších utrpelo zranenia.
V decembri 2020 postihlo silné zemetrasenie s magnitúdou 6,4 strednú časť Chorvátska, pričom zahynulo sedem ľudí a došlo k zničeniu stoviek domov a budov. V marci toho istého roka postihlo zemetrasenie s magnitúdou 5,3 chorvátske hlavné mesto Záhreb a spôsobilo rozsiahle škody.
V Albánsku, ktoré hraničí s Čiernou Horou, prišlo po zemetrasení s magnitúdou 6,4 v roku 2019 o život viac než 50 ľudí a ďalšie tisíce prišli o svoje domovy.
Kedy konečne klesnú ceny na benzínkach? Existujú tri možné scenáre. Za extrémy môže viacero faktorov
Nahlásiť chybu v článku