Foto: Adam Buzinkay, Kulturblog (YouTube Screen)

Komunikačný súboj s dezinformátormi a extrémizmom prehrávame. Zabudli sme na slušnosť.

Ak Adam a Lívia, ktorých zrejme poznáte z ich videí zverejnených na portáli YouTube, zosobňujú súčasnú mladú generáciu máme sa na čo tešiť. Predstavme si len na chvíľu, že títo dvaja mladí ľudia predstavujú prototyp súčasného mladého človeka, ktorý bude o 10-20 rokov tvoriť základ obyvateľstva Slovenska. Pripraviť sa môžeme na prepisovanie učebníc, ostnaté drôty pozdĺž hraníc, zrušenie volebného práva pre ženy ale aj rozkvet folklóru a rýdzej slovenskej kultúry. A možno si za to môžeme sami.

Komentár – je kategória článkov na portáli interez.sk. Zameriava sa na problematiku rôznych spoločenských, environmentálnych a iných aktuálnych tém. Vybranú tému v nej nájdete spracovanú detailnejšie ako v bežných článkoch s pridaným názorom, ktorý zodpovedá hodnotám, na ktorých pevne stojí redakčná činnosť portálu. Ak sa s týmito názormi nestotožňujete, plne to rešpektujeme

Čo sa to stalo so súčasnou mladou generáciou? Pýta sa autor, ktorý do nej patrí tiež. Nárast extrémizmu, podpora a šírenie dezinformácií sú problémy, s ktorými sa v súčasnosti na Slovensku potýkame najmä kvôli najmladšej generácii obyvateľov našej krajiny s volebným právom. Samozrejme nejde o celogeneračnú nálepku. Ak sa však pozrieme na preferencie fašistickej politickej strany v našom parlamente zistíme, že najväčšiu podporu má práve od mladých voličov.

Adam

Len nedávno sa internetom šírilo video mladého študenta Adama, ktorý mal pred kamerou spochybňovať holokaust. Navyše pred očami 90-ročnej Evy Mosnákovej, ženy, ktorá hrôzy vojny prežila len vďaka statočností ľudí, ktorí ju počas tohto obdobia ukryli pred osudom koncentračného tábora. Na sociálnej sieti video zverejnil Pavel Sibyla 27. januára pri príležitosti Medzinárodného dňa obetí holokaustu. Neskôr sa video objavilo napríklad aj na portáli Refresher. Ten síce dátum neuvádza, no text článku čitateľa navádza k domnienke, že ide o aktuálnu udalosť. V skutočnosti sa incident odohral už v novembri 2017 v bardejovskej synagóge odkiaľ Adam pochádza. Video bolo zostrihom diskusie občianskej iniciatívy Zabudnuté Slovensko spojenej s premietaním filmu o holokauste pre miestnych študentov.

Spomínaný zostrih diskusie z bardejovskej synagógy už na Facebooku nenájdete. Pavel Sibyla ju zo svojho profilu stiahol na základe komentárov, ktoré video spustilo. Adamov rozhovor s Andrejom Bánom (moderátorom diskusie) a Evou Mosnákovou totiž, ako už býva zvykom, rozdelil spoločnosť na dva tábory. Nie však na zlých a dobrých, ale na zlých a tých ešte horších.

Jednu skupinu komentujúcich logicky tvorili tí, ktorí sa s Adamovým pohľadom na holokaust stotožňovali. Teda, že systematické vyvražďovanie židov nacistami sa vlastne neudialo a všetko, čo sa píše napríklad v učebniciach dejepisu vo všetkých krajinách sveta je čírim nezmyslom. Druhá skupina ľudí však nič nezachránila. Práve naopak. Tí, ktorí s Adamovým názorom nesúhlasili mu to dali poriadne pocítiť. Nie však argumentami či odkazmi na seriózne zdroje mapujúce problematiku holokaustu. Pocítiť mu to dali vlastnou nenávisťou, prianím toho najhoršieho, výsmechom a ponižovaním.

Adam na základe zverejnenia viac ako rok starého záznamu z diskusie uverejnil na YouTube reakčné video. V ňom nám svoj pohľad na holokaust veľmi nevysvetlil. Smrť obrovského množstva Židov počas druhej svetovej vojny pripísal napríklad nedostatku jedla, rôznym chorobám či akoby ospravedlniteľnému násiliu páchanom nacistickými jednotkami pri ústupe. O systematickom, nehumánnom a desivom vraždení nepadlo ani slovo. Adamove video však ukázalo niečo celkom iné.

Od diskusie z novembra 2017 sa na Adamovom názore nič nezmenilo, snáď len to, že nenávisť, s ktorou sa na internete stretol ho v ňom iba posilnila. My, ktorí genocídu židovského obyvateľstva počas druhej svetovej vojny nespochybňujeme, sme si pre boj s obľúbenou dezinformáciou zvolili tie najnevhodnejšie postupy. Lebo ponižovaním, zosmiešňovaním a urážaním ešte nikto nikdy o pravde nikoho nepresvedčil. Ak si myslíme, že budeme prví, sme na omyle. Jediné, čo týmto môžeme dokázať, je vytvorenie celej generácie.

Lívia

To, čo sme my nepochopili pochopila Lívia. Ona vie, že ak chcete ľudí ovplyvniť, presvedčiť o svojom názore a ukázať skutočnú pravdu, musí to urobiť milo, sympaticky a pokojne. Autora Lívia desí. Nie obsahom svojich videí o zlom feminizme, ešte horších migrantoch a multikulturalizme, ktorý nie je ničím iným len „samovraždou všetkých kultúr sveta“. Takého obsahu je plný internet a kto ho hľadá, ten ho aj poľahky nájde.

Autora Lívia desí svojim prejavom. Popravde, keď pred mesiacmi videl prvé Líviine video o multikulturalizme zamrazilo ho. Siahajúc po známej fráze nemenovaného poslanca, akoby „nebolo napísané na Slovensku“, ale vo väzení v nórskom Skiene, v cele Andersa Behringa Breivika. Práve v tom čase totiž autor voľný čas trávil s knihou autorky Asne Seierstad Jeden z nás: Príbeh o Nórsku. Prirovnávať Líviu k Breivikovi by bolo samozrejme ďaleko za čiarou. Porovnávať však niektoré Líviine myšlienky s vybranými časťami Breivikovho manifestu „2083 Európska deklarácia nezávislosti“ je mimoriadne jednoduché.

Ak si odmyslíme slová a ich význam, Lívia pôsobí ako mladá študentka s pokojným a milým hlasom, sebavedomím a sympatickým vystupovaním. Ak však počúvame slová, tie spájame do viet, tie do myšlienok a tie do celého kontextu, pochopíme že Líviine videá môžu mať až nebezpečný vplyv na súčasnú mladú generáciu. Obrazne povedané „objavila dieru na trhu“.

Vo virtuálnom priestore, kde sa dnes komunikuje a argumentuje agresívne, vulgárne a s posmechom, si zvolila komunikačnú stratégiu, na ktorú sme my už zabudli. Komentár možno ukončiť slovami Lívie. „Máme vraha na dosah, ak nezasiahneme, zasiahne on nás.“ Lívia pritom narážala na multikultúrnu spoločnosť, ako na vraha všetkých kultúr sveta. Autor má však na mysli slušnú, rozumnú a logickú argumentáciu, ktorou možno meniť veci k lepšiemu. Aj tú máme na dosah. Ak ju nepoužijeme, môže sa obrátiť proti nám.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )
Príbehy