Štvrtá vláda Roberta Fica otvára tému, ktorá môže zásadne ovplyvniť desaťtisíce Slovákov žijúcich v zahraničí. Pripravovaná zmena volebných pravidiel totiž smeruje k obmedzeniu, prípadne k úplnému zrušeniu hlasovania poštou. Mechanizmus, ktorý bol roky považovaný za pomerne praktický a dostupný spôsob účasti na voľbách, sa tak stáva jedným z najspornejších bodov aktuálnej politickej diskusie.
Možnosť voliť zo zahraničia pritom nie je novinkou. Slovensko ju aplikovalo prvýkrát už v roku 2006 a odvtedy ju pravidelne využívajú tisíce občanov, ktorí žijú, pracujú alebo študujú mimo krajiny. Ako vyplýva z informácií ministerstva vnútra, systém bol nastavený tak, aby umožnil účasť na voľbách aj tým, ktorí by sa inak k urnám nedostali.
Ako funguje voľba poštou v praxi
Voľba poštou je určená pre občanov Slovenskej republiky, ktorí buď nemajú trvalý pobyt na Slovensku, alebo sa v čase volieb nachádzajú v zahraničí. Základnou podmienkou je občianstvo a dovŕšenie 18 rokov najneskôr v deň konania volieb. Proces začína podaním žiadosti na ministerstvo vnútra, a to buď elektronicky, alebo v listinnej podobe.
V prípade papierovej žiadosti musí volič priložiť aj kópiu dokladu totožnosti. Následne štát zašle na adresu v zahraničí hlasovacie materiály, ktoré volič po vyplnení odosiela späť na Slovensko. Dôležité sú aj presné lehoty. Žiadosť musí byť doručená desiatky dní pred voľbami a samotná návratná obálka musí prísť na ministerstvo najneskôr v stanovený deň, inak sa hlas nezapočíta. V praxi tak volič nesie zodpovednosť nielen za správne vyplnenie, ale aj za včasné doručenie zásielky.
Systém má svoje limity aj výhody
Hoci ide o dostupnú formu hlasovania, proces nie je úplne jednoduchý. Doručenie materiálov závisí od poštových služieb v konkrétnej krajine a môže trvať rôzne dlho. Volič si zároveň hradí poštovné za návratnú obálku a musí sledovať, či jeho hlas dorazil včas.
Na druhej strane, systém umožňuje zapojiť sa do volieb aj ľuďom, ktorí sú tisíce kilometrov od Slovenska. Využívajú ho najmä mladí ľudia, študenti či pracovníci v zahraničí, pre ktorých by bola osobná účasť na Slovensku logisticky náročná alebo finančne nedostupná.
Vláda chce zmeniť pravidlá hry
Aktuálna pripravovaná novela ráta s tým, že hlasovanie zo zahraničia sa presunie výlučne na zastupiteľské úrady. V praxi by to znamenalo koniec voľby poštou, na ktorú sú Slováci v zahraničí dlhodobo odkázaní, a jej nahradenie osobnou účasťou na ambasádach či konzulátoch. To by pre niektorých znamenalo cestovanie aj stovky kilometrov na najbližšiu ambasádu.
Vládna koalícia tento krok obhajuje snahou posilniť dôveryhodnosť volieb. Zdôrazňuje najmä otázku tajnosti hlasovania, ktorú podľa nej nie je možné pri korešpondenčnej voľbe plnohodnotne garantovať. Argumentuje, že štát nevie zabezpečiť, aby volič hlasoval bez vplyvu okolia, a preto považuje osobnú účasť na zastupiteľskom úrade za transparentnejšie riešenie s lepšou kontrolou identity aj priebehu hlasovania.
Zmeny sa dotknú aj prezidentských volieb a kaucie
Novela však nejde len po voľbe poštou. Poslanci za Smer-SD navrhujú aj ďalšie zásahy do volebného systému. Po novom by sa hlasovanie na zastupiteľských úradoch malo rozšíriť aj na prezidentské voľby. Dnes totiž voliči bez trvalého pobytu na Slovensku môžu voliť prezidenta iba osobne priamo na území SR.
Návrh by im umožnil hlasovať na ambasádach v krajine, kde sa nachádzajú, čo má podľa predkladateľov zvýšiť dostupnosť tejto voľby. Zmeniť sa má aj výška volebnej kaucie. Namiesto pevne stanovených súm by sa mala po novom odvíjať od priemernej mzdy.
Pri parlamentných voľbách by išlo o 25-násobok priemernej mzdy namiesto doterajších 17 000 eur, pri eurovoľbách o 2,5-násobok namiesto 1 700 eur. Podľa predkladateľov má takýto systém lepšie reflektovať ekonomickú realitu a zabezpečiť, aby kaucia zostala relevantným nástrojom na preverenie vážnosti kandidatúry. Účinnosť zmien sa navrhuje od 1. septembra 2026.
„Museli by ste cestovať aj lietadlom,“ varuje opozícia
Opozícia hovorí o zásadnom zásahu do volebných práv. Predseda najsilnejšej opozičnej strany Progresívne Slovensko Michal Šimečka upozorňuje, že zmena by mohla mnohým Slovákom v zahraničí reálne znemožniť účasť na voľbách.
„Predstavte si, že žijete v Spojených štátoch, Nemecku či Kanade a nebývate v hlavnom meste, kde má Slovensko ambasádu. Museli by ste cestovať dlhé hodiny, niekedy aj lietadlom, len aby ste mohli odvoliť. Dnes je to možné poštou. Po novom by si mnohí ľudia svoje volebné právo jednoducho neuplatnili,“ upozornil.
Podľa neho ide o nebezpečný krok aj z hľadiska načasovania. Vládu vyzval, aby jasne povedala, či plánuje meniť volebný zákon krátko pred voľbami. „Očakávame, že vláda povie, že rok a pol pred voľbami nebude meniť volebný zákon spôsobom, ktorý obmedzí ústavné práva občanov,“ dodal.
Refendum ešte „po starom”
Slovákov v zahraničí však pred zmenami čaká ešte jedna voľba „po starom“. Hlasovať môžu v referende, ktoré sa na Slovensku uskutoční 4. júla. Prezident v ňom vypísal len dve otázky z troch.
Rezort vnútra už spustil elektronické podávanie žiadosti o korešpondenčné hlasovanie v referende. O voľbu poštou môžu ľudia zo zahraničia žiadať do 13. mája. Môže ísť o poslednú takúto voľbu, ak zmeny, ktoré navrhuje strana Smer prejdú.
Čísla, ktoré vysvetľujú napätie
Téma má aj výrazný politický rozmer. V parlamentných voľbách v roku 2023 hlasovalo zo zahraničia 58 779 voličov zo 104 krajín, pričom podľa slov samotného rezortu vnútra išlo o rekordný počet.
Podrobnejšie dáta zároveň ukazujú, odkiaľ hlasy prichádzali. Najviac návratných obálok dorazilo z Česka, kde hlasovalo viac ako 23-tisíc voličov. Nasleduje Spojené kráľovstvo s viac než 6-tisíc hlasmi, Nemecko s približne 5 500 hlasmi a Rakúsko s vyše 5-tisíc hlasmi. Silné zastúpenie mali aj krajiny ako Švajčiarsko, Holandsko či Spojené štáty.
Výrazné je aj geografické rozptýlenie voličov. Hlasy prichádzali nielen z Európy a zo Severnej Ameriky, ale aj z Austrálie, Ázie či Blízkeho východu. Menšie počty obálok evidovalo ministerstvo napríklad z Japonska, zo Singapuru, z Izraela či zo Spojených arabských emirátov. Ojedinelé hlasy dorazili aj z krajín ako Peru, Mongolsko či Etiópia.
Väčšina z nich podporila opozičné strany, pričom samotné Progresívne Slovensko získalo viac ako polovicu týchto hlasov. Aj preto opozícia spochybňuje, či ide skutočne o ochranu férovosti volieb, alebo o snahu zmeniť pravidlá v neprospech časti voličov.
Vybrali sme niekoľko príbehov Slovákov, ktorí žijú v zahraničí. Opísali, prečo odišli, ako vnímajú možnosť voliť a či sú pripravení cestovať na Slovensko alebo ambasádu, ak sa pravidlá zmenia.
Jakub odišiel pre frustráciu, no návrat nevylučuje
Jakub žije v zahraničí dva roky a jeho odchod bol podľa vlastných slov dôsledkom dlhodobej frustrácie. „Bol som frustrovaný zo slovenskej politiky. Pracoval som na železnici a v rámci môjho kolektívu som bol jediný, kto v posledných parlamentných voľbách volil niečo iné ako Smer,“ opisuje.
Práve tento pocit ho postupne priviedol k rozhodnutiu odísť. „Začal som uvažovať o zahraničí, podal som výpoveď a odišiel,“ dodáva. Zo zahraničia zatiaľ nevolil, keďže podľa neho nebola možnosť. V prípade zmeny pravidiel má však jasno. „Určite prídem. Chceli by sme s rodinkou žiť na Slovensku, ale na to treba zmenu politiky, riadenia štátu a hospodárenia s financiami. Ak nebude iná možnosť, obetujem 300 eur z rodinného rozpočtu len aby som sa pokúsil prispieť k zmene,“ hovorí.
Dôvod pripravovaných zmien vníma jednoznačne. „Vo všetkých prieskumoch už nevyhráva Smer, takže sa to snažia zvrátiť, ako im len napadne,“ myslí si.
Dominika voľby brala ako samozrejmosť
Viac ako 15 rokov mimo Slovenska žije Dominika, ktorá odišla najmä z ekonomických dôvodov. „Chcela som si zarobiť a na Slovensku to aj napriek tomu, že mám vysokú školu, nebolo vôbec jednoduché,“ vysvetľuje.
V zahraničí si prešla viacerými pracovnými pozíciami – od čašníčky až po manažérku –, pričom rozdiel v príjmoch považuje za zásadný. „Na každej pozícii si zarobím mnohonásobne viac, než by to bolo na Slovensku,“ dodáva. Voľby zo zahraničia využívala pravidelne. „Volila som každý jeden raz, vždy poštou, cestovať by sa mi neoplatilo,“ hovorí.
Zrušenie tejto možnosti by podľa nej vyslalo jasný signál. „Brala by som to ako znak, že sa deje niečo zlé a určite by som prišla voliť,“ uvádza. Aj ona si myslí, že za zmenami je politická motivácia. „Myslím si, že sa vláda bojí prehry, a preto to robí,“ dodáva.
Vlado odišiel pre situáciu na Slovensku aj lepšie príležitosti v zahraničí
Vlado žije v zahraničí takmer rok a jeho rozhodnutie bolo kombináciou viacerých faktorov. „Dôvodom bola situácia na Slovensku, smer do regresu, ale aj vysnívaná pracovná pozícia a, samozrejme, lepšie školstvo, zdravotníctvo a všeobecne štát, kde ekonomika prosperuje,“ opisuje.
Zo zahraničia zatiaľ nevolil. V prípade zmeny pravidiel však neváha. „Ak to zrušia, prídem odvoliť osobne,“ hovorí. Motiváciu pripravovaných zmien vníma kriticky. „Pretože to našej koalícii vyhovuje, keďže asi vedia, kto im kazí percentá. Takže hrajú vo svoj prospech,“ dodáva.
Petra prehodnotila návrat, no o voľby nechce prísť
Svoju skúsenosť opisuje aj Petra, ktorá žije v zahraničí 12,5 roka. Odišla najmä kvôli štúdiu. „Dôvodom odchodu bolo férovejšie štúdium na zahraničnej škole a vyhnutie sa školám, kde prodekani očakávajú obálky za skúšky,“ vysvetľuje. Pôvodne plánovala návrat, no situácia sa podľa nej zmenila. „Plánovala som sa vrátiť aj s priateľom, ktorý je tiež Slovák, ale vzhľadom k politicko-ekonomickej situácii sa vracať nebudeme a naopak zahajujem proces dvojitého občianstva,“ hovorí. Voľby pre ňu vždy predstavovali dôležitú súčasť občianskej zodpovednosti.
„Volila som zo zahraničia vždy, keď to bolo možné, keď to nebolo možné, tak som cestovala na Slovensko,“ približuje. Tentoraz však očakáva komplikácie. „Tentokrát bude pre nás voľba na Slovensku zložitejšia skrz maličké dieťa, ale veľmi pravdepodobne si dáme tú námahu a prídeme voliť aj na Slovensko,“ dodáva. Zrušenie voľby poštou považuje za nelogické. „Nedáva žiadny zmysel, aby sa rušil už zabehnutý proces,“ tvrdí.
Podľa nej ide najmä o reakciu na to, ako hlasujú Slováci v zahraničí. „Myslím si, že sa rozhodli zrušiť túto možnosť najmä preto, že je tam silná preferencia opozície zo zahraničia, mnoho vzdelaných ľudí, ktorí sa nenechajú ovplyvniť nepodloženými tvrdeniami, a to súčasnej vládnucej strane nehrá do karát,“ vysvetľuje. Zároveň odmieta argument, že ľudia žijúci mimo Slovenska nemajú právo rozhodovať. „Ľudia žijúci v zahraničí sledujú domácu politiku rovnako dobre ako tú svetovú, alebo minimálne politiku v krajine, v ktorej žijú a nikde to nie je až takýto cirkus,“ hovorí.
Poukazuje aj na širší kontext. „Keď sa odvolávajú na to, že ľudia žijúci v zahraničí tu predsa nežijú, mali by premýšľať aj nad tými, ktorí sú na hranici chudoby a chodia pracovať na týždňovky do Nemecka, Rakúska či na dlhšie do iných krajín,“ dodáva. Podľa nej sa mnohí snažia pomôcť aspoň prostredníctvom volieb. „Ľudia zo zahraničia sa snažia pomôcť voľbami rodine, ktorá tam zostala žiť alebo internetovo slabším občanom,“ uzatvára s tým, že časť spoločnosti podľa nej podlieha nepodloženým tvrdeniam a prehliada dôsledky politiky posledných rokov.
Matej zvažuje, že bez voľby poštou voliť nepôjde
Matej žije v zahraničí už osem rokov, pričom sa usadil v Kanade. Jeho odchod bol motivovaný najmä pracovnými podmienkami. „Lepšie pracovné ponuky a hlavne vyšší plat. A to aj v porovnaní s kvalifikáciou a čo si zamestnávatelia v zahraničí verzus na Slovensku vážia na ľuďoch, ktorí pre nich pracujú,“ opisuje. Zo zahraničia zatiaľ nevolil.
V prípade zrušenia tejto možnosti však osobnú účasť skôr odmieta. „Určite nie, iba ak by som bol na Slovensku z iného dôvodu. Z Kanady sa mi cestovať neoplatí, ak by som bol napríklad v Nemecku, tak by som prišiel. Ale ak mám letieť domov z Kanady za tisícku, brať si pre to dovolenku a podobne, to asi nie,“ vysvetľuje.
Samotný systém voľby zo zahraničia považuje za zbytočne komplikovaný. „Ak by ten systém voľby nebol ešte aj taký komplikovaný, bolo by to fajn. Nie každému sa chce dávať milión informácií a desať formulárov rôznym úradom,“ hovorí. Dodáva, že mnohí Slováci v zahraničí by boli ochotní prispieť aj finančne, ak by to viedlo k zjednodušeniu procesu. „Nie za tie voľby, ale za zjednodušenie celého procesu. Aby nemuseli cestovať napríklad,“ uvádza.
Poukazuje aj na technologický potenciál krajiny. „Slovensko má milión šikovných ľudí technicky, dizajnovo napred, technologicky napred. Vláda podporuje rôzne projekty dotáciami. Nie je možné, že by sa toto nevedelo spraviť, ak by sa chcelo,“ dodáva. Dôvody pripravovaných zmien vidí skôr v politickej stratégii. „Ak by som si mal tipnúť, tak táto téma pravdepodobne hrá do stratégií danej politickej strany, polarizovať a rozbúriť ľudí, pritlačiť na imigračné a európske problémy,“ uzatvára.
Zmena pravidiel môže rozhodnúť o účasti tisícov voličov
Výpovede Slovákov žijúcich v zahraničí ukazujú, že pripravované zmeny nevnímajú len ako technickú úpravu volebného systému. Pre mnohých ide o zásah do možnosti aktívne sa podieľať na smerovaní krajiny, ku ktorej si napriek odchodu zachovávajú silný vzťah. Prípadné zrušenie voľby poštou by podľa nich mohlo od účasti odradiť časť voličov, no zároveň by mohlo motivovať iných, aby napriek prekážkam pricestovali na Slovensko a svoje právo si uplatnili osobne.
Nahlásiť chybu v článku