Rok 2026 bude podľa Progresívneho Slovenska pre mestá a obce najťažší za posledné roky. Ako opozičný subjekt zdôraznil, spoja sa v ňom všetky tri vlny konsolidácie, a celkovo si štát z rozpočtu samospráv v budúcom roku ukrojí takmer pol miliardy eur, a to bez riadnej diskusie so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS), Úniou miest Slovenska či združením Samosprávnych krajov Slovenska – SK8.
„Takéto zásahy do rozpočtov pocítia aj obyvatelia. Okrem vyššej dane z nehnuteľnosti môžu ľudia čakať ďalšie zdražovanie cestovných lístkov, poplatkov za vývozy odpadu, ale aj poplatkov v zariadeniach sociálnych služieb či na športoviskách. To jediné totiž môžu samosprávy urobiť, a to nie preto, lebo chcú, ale v záujme záchrany vlastnej existencie,“ uviedol poslanec progresívcov Marek Lackovič.
Rozvoj v obciach sa môže zastaviť
Doplnil, že týmto krokom sa v menších obciach de facto zastaví rozvoj. „Ohrozené bude spolufinancovanie európskych projektov, investície do škôl, škôlok či ciest. Zároveň sa môžeme dočkať aj ďalšieho zbavovania sa zdravotníckych zariadení,“ zdôraznil poslanec, pričom ako príklad uviedol nemocnice v rukách Trenčianskeho kraja, ktorý ich nedávno núkal za symbolické euro.
Členka Výboru Národnej rady SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj Jana Hanuliaková poukázala na to, že minister financií Ladislav Kamenický sa snaží tretiu vlnu konsolidácie voči samosprávam obhájiť zavádzajúcimi argumentmi.
„Minister tvrdí, že samosprávy dostanú časť peňazí späť, no štát im to nevie garantovať. Chváli sa, že samosprávam necháva 80 miliónov eur, no tie aj tak musia použiť na platy zamestnancov v školstve. Cirkevné a súkromné zariadenia navyše v balíku peňazí úplne chýbajú. Samosprávy preto žiadajú férovú diskusiu. Na dohodu treba dvoch, pán minister,“ upozornila Hanuliaková.
Argument o šetrení neobstojí
Tretím falošným argumentom podľa nej je, že samosprávy môžu šetriť na úradoch. „Približne 100 obcí má na úrade len jedného človeka – teda starostu. Vieme si predstaviť, že by prepustili starostu?“ pýta sa poslankyňa. Predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič v tejto súvislosti pripomenul, že súčasné vládne strany počas kampane sľubovali partnerský prístup, zvrátenie výpadkov spôsobených daňovým bonusom a dofinancovanie strát.
„Po dvoch rokoch však nebol splnený ani jeden z týchto sľubov,“ uviedol s tým, že SK8 spolu so ZMOS preto odmietli konsolidačný balík ako celok. „V prípade jeho prijatia požadujeme zapracovanie viacerých požiadaviek. Najpodstatnejšia je, aby boli opatrenia definované len ako dočasné, a to na roky 2026 a 2027, s automatickým návratom k pôvodnému podielu na výnose dane, ktorý si obce a kraje môžu dať do svojich rozpočtov,“ doplnil Viskupič.
Konsolidácia doľahne na ľudí a firmy
Podľa šéfa Trnavského kraja má zároveň konsolidácia ešte hlbšie siahnuť do zdrojov ľudí. „Majú to zaplatiť občania a firmy. Daňový výber bude síce väčší, ale samospráva o peniaze príde. Preto ministrovi financií jasne hovoríme, aby sa samospráva v tejto na kosť oholenej finančnej situácii nestávala objektom konsolidácie,“ skonštatoval Viskupič.
Podpredsedníčka Výboru pre regionálny rozvoj Európskeho parlamentu Ľubica Karvašová v tejto súvislosti poukázala na to, že vláda pred letom bez konzultácie zablokovala samosprávam 200 miliónov eur z eurofondov a teraz im opäť siaha na ďalšie zdroje.
„Pritom ide o zdroje, ktoré majú zabezpečovať základné služby. Od verejného osvetlenia cez odpadové hospodárstvo až po domovy sociálnych služieb,“ povedala s tým, že stagnácia a úpadok nebude dôsledkom zlej správy obcí, ale chybných rozhodnutí vlády a jej neschopnosti šetriť na sebe.
Európsky parlament schválil poistku
Aj vďaka partnerskej spolupráci s predstaviteľmi samospráv sa Karvašovej podľa vlastných slov minulý týždeň na zasadnutí Európskeho parlamentu podarilo presadiť poistku. Vláda tak už nebude môcť svojvoľne blokovať európske peniaze vyčlenené pre samosprávy, ako to urobila s 200 miliónmi eur pred letom, a akýkoľvek zámer bude musieť najprv riadne odkonzultovať so zástupcami samospráv. Nová legislatíva vstúpi do platnosti už 22. septembra.
„Očakávam, že vláda sa k tomu postaví čelom a minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ sa pri bolestivej konsolidácii prestane zaoberať prezidentom Petrom Pellegrinim, ale začne sa starať o samosprávy,“ uzavrela Karvašová.
Nahlásiť chybu v článku