V odľahlej púšti Sovieti otvorili „dvere do pekla“, záhadný kráter tam horí viac ako 50 rokov. Pre tamojší režim je biznisom

Kráter v odľahlej Turkménskej púšti, známy aj ako Darvaza, je často označovaný pojmom „dvere do pekla“, respektíve „brána do pekla“. V istom ohľade je svetovým unikátom a na záhadnosti mu pridáva fakt, že sa dnes presne nevie, kedy a akým spôsobom vznikol. V autoritárskej krajine sa pohľad na súčasnú atrakciu často mení.

Pre Slovákov je rozľahlé stredoázijské Turkménsko stále pomerne neznámou krajinou. Nie je to až také zvláštne, nakoľko tento štát patrí medzi vôbec najmenej turistami vyhľadávané územia na svete. Veľkú časť jeho rozlohy zaberá púšť, pričom typickým prvkom je ekonomika postavená na poľnohospodárstve, rope a zemnom plyne. Ďalej sa v súvislosti s Turkménskom spomínajú tiež rôzne ekologické problémy.

Paradoxne, významnejší prílev zvedavcov do tohto štátu spôsobila práve akási podivná kombinácia ekologickej hrozby a veľkých zásob zemného plynu. Táto spleť udalostí a faktorov takpovediac otvorila „dvere do pekla“, inak povedané kráter, ktorý horí už viac ako 50 rokov. Aby sme zistili viac informácií, musíme sa v čase vrátiť späť do čias Sovietskeho zväzu – jeho súčasťou bolo aj Turkménsko, na ktorého území vykonávali sovietski inžinieri rozsiahlejšie výskumy.

História je stále záhadou

Ako uviedol portál National Geographic, panva rieky Amudarja patrí medzi významné ložiská ropy a zemného plynu, prevažne metánu. Ten na niektorých miestach cez zemskú kôru preniká na povrch a ak ho zapálite, bude horieť. Minimálne dovtedy, kým sa neodstráni palivo, zdroj tepla, alebo vzduch bohatý na kyslík. O masívnych ložiskách už zrejme vedeli aj Sovieti, ktorí sem prišli v 60., respektíve v 70. rokoch realizovať výskum.

O tom, ako samotný kráter nazývaný podľa neďalekej dediny Darvaza vznikol, sa dodnes vedú dohady. V Sovietskom zväze totiž činnosť spojená s nerastnými bohatstvami podliehala prísnemu utajeniu a v historických análoch neexistuje veľa dostupných zdrojov, ktoré by mohli udalosť objasniť. Podľa portálu Live Science, rovnako ako podľa ďalších zdrojov, sa vznik krátera datuje do roku 1971.

Umiestnené tu boli plynové vrtné plošiny, ktoré pri Darvaze narazili na obrovské ložisko metánu. Náhodný objav spôsobil nehodu, v rámci ktorej sa zariadenia vplyvom zosuvu pôdy doslova prepadli do zeme a zmizli v obrovskej jame. Jej šírka je približne 70 metrov a hĺbka okolo 30 metrov. O tom, čo sa dialo ďalej, existujú viaceré teórie. Tak či onak, kroky sovietskych pracovníkov navždy toto miesto zmenili.