V období pred Nežnou revolúciou zastával post generálneho tajomníka Komunistickej strany Česko-Slovenska (KSČ). Viedol socialistickú republiku, ktorej národ túžil po všetkom, len nie po starom režime, ktorého posledným symbolom bol práve Miloš Jakeš. Zomrel muž, ktorý socializmus miloval, vlastnými slovami však spôsobil jeho zánik. Muž, ktorý obhajoval a vítal okupáciu Československa, a ktorý bol zodpovedný za strieľanie emigrantov na našich hraniciach.
Prežil takmer celé storočie. Vo veku 97 rokov zomrel bývalý komunistický politik Miloš Jakeš. Informovala o tom v utorok televízia CNN Prima News, ktorej to potvrdili dva od seba nezávislé zdroje. Rodina bývalého politika úmrtie aj pohreb tajila, Jakešov pohreb sa konal už v utorok bez prítomnosti verejnosti. Podľa portálu českého ekonomického denníka E15 zomrel Jakeš už 10. júla.
Nie Miloš, ale Milouš
Miloš Jakeš sa vlastne Miloš nevolal, napriek tomu, že toto meno sám desaťročia používal. V rodnom liste má zapísané meno Milouš, prečo používal jeho variáciu nikdy nevysvetlil. Narodil sa 12. augusta 1922 v Českých Chalupách v okrese Český Krumlov do rodiny malého poľnohospodára. Vyučil sa za elektromechanika. Pôvodne bol montérom a konštruktérom v Baťových závodoch v Zlíne.
Členom KSČ bol od júna 1945. Po februári 1948 bol predsedom Jednotného národného výboru v Gottwaldove (Zlín), od roku 1952 do roku 1955 bol tajomníkom Ústredného výboru Československého zväzu mládeže (ČSZM). Po trojročnom štúdiu v Moskve svoj život zasvätil politickej práci v KSČ. Socializmus miloval, venoval mu celý svoj život a všetku svoju energiu. Presvedčeným zástancom neslobodného režimu a všetkých jeho zločinov, vrátane nútených pracovných táborov, bol do konca svojho života.
Inváziu „privítal“
V roku 1966 sa Jakeš stal námestníkom ministra vnútra a členom Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ. O dva roky na to sa stal jej predsedom. Z dedinského chlapca z chudobných pomerov sa stal vysokopostavený politik. Tri týždne pred začiatkom okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy trávil Jakeš v Sovietskom zväze dovolenku, neskôr sa objavili podozrenia, že o pripravovanej vojenskej intervencii vedel. Jakeš bol v minulosti slovne obvinený aj z toho, že sa spolu s ďalšími členmi KSČ dokonca na plánovaní okupácie spolupodieľali.
Jakešovi okupácia politicky pomohla. Československo sa po Pražskej jari ešte tvrdšie obrátilo smerom na východ a v KSČ výrazne oslabli proreformné hlasy demokratickejších politikov. Jakeš patril ku konzervatívnemu komunistickému krídlu, okupáciu podporoval, svoj názor nezmenil do konca života. Po páde režimu bol obvinený a súdený z vlastizrady, spoločne s Jozefom Lenártom totiž chceli legalizovať inváziu vojsk na územie Československa. Pražský súd v roku 2003 oboch oslobodil.
Na čelo dožívajúcej KSČ
V období normalizácie riadil Jakeš činnosť previerkových komisií, v druhej polovici 70. rokov sa stal členom Ústredného výboru KSČ (ÚV KSČ), neskôr sa dostal do jeho predsedníctva. V 80. rokoch sa začal východný blok rúcať. Ideológia socializmu stroskotávala, plánované hospodárstvo zlyhávalo, ekonomika sa prepadávala a spoločnosť začala volať po demokratizácii. Keď v roku 1985 nastúpil nový sovietsky líder Michail Gorbačov na čelo komunistickej strany vo vtedajšom Sovietskom zväze (ZSSR), začal s politikou otvorenosti (glasnosti) a prestavby (perestrojky). Československé vedenie na čele s Jakešom s týmito novými trendmi súhlasilo iba formálne, v skutočnosti zmeny v krajine prebiehali veľmi pomaly.
V roku 1987 sa stal Jakeš po odstúpení Gustáva Husáka generálnym tajomníkom ÚV KSČ. Svoj milovaný socializmus nakoniec potopil sám. V lete 1989 bolo už len otázkou času, kedy komunisti podobne ako v Poľsku prídu o svoju moc. V júli sa pád pokúsil Jakeš zastaviť prejavom na straníckom zasadnutí v Červenom Hrádku v Plzni. Stal sa však presný opak. Namiesto motivácie a znovunaštartovania strany sa Jakešov prejav stal symbolom slabosti komunistov a v spoločnosti len urýchlil príchod demonštrácií, ktoré vyústili v Nežnú revolúciu a zmenu režimu.
Osudný prejav
Jakešov prejav v Červenom Hrádku mal byť pôvodne vysielaný naživo v celej republike, nakoniec namiesto neho pustili koncert symfonického orchestra. Prejav bol totiž plný sebaľútosti, dôkazom politickej neschopnosti a rozdrobenosti KSČ. Jakeš počas prejavu povedal aj známu metaforu, v ktorej funkcionárov strany označil za „kôl v plote“. Nahrávka sa napriek cenzúre nakoniec dostala na verejnosť. Československo získalo dôkaz, že vysokopostavený komunisti sú poslednými, kto sa snaží udržať rúcajúcu sa socialistickú republiku.
Režim sa zrútil štyri mesiace po prejave v Červenom Hrádku. Jakeš bol po tvrdých zásahoch proti demonštrantom počas Nežnej revolúcie donútený odstúpiť zo svojich funkcií. Svoju zodpovednosť za snahu o potlačenie revolúcie odmietal. Minulý rok začala proti Jakešovi viesť polícia trestné stíhanie. V rokoch 1987 – 1989 mal byť podľa vyšetrovateľov zodpovedný za streľbu na ľudí na hraniciach Československa.
TASR, SME, Denník N, HNOnline
Nahlásiť chybu v článku