Foto: Fallows C, Gallagher AJ, Hammerschlag N (2013) [CC BY 2.5], via Wikimedia Commons, Greg Skomal / NOAA Fisheries Service [Public domain], via Wikimedia Commons

To, že na pláži vidíme žraloka nie je nič podivné. Mali by sme oslavovať.

V prvej polovici júna spozorovali turisti na pobreží Jadranského mora žraloka. Informoval o tom chorvátsky web Likemetkovic. Mnohí by si povedali, že výskyt žralokov v európskych vodách je nezvyčajný. Je to však naozaj tak? Sú pomerne frekventované miesta, kde na tieto zvieratá možno naraziť.

Žraloky sú jedinečné morské predátory, ktoré sa vyskytujú prakticky vo všetkých oceánoch a moriach na našej planéte. Okrem toho, niektoré druhy obývajú aj takzvané brakické vody (zmes slanej a sladkej vody) pri ústí veľkých riek, kde prenikajú do ich dolných tokov. Niektoré druhy sa dokonca evolučne prispôsobili aj na život vo vode sladkej a dnes ich možno nájsť v niektorých veľkých jazerách. Logickým záverom teda ostáva, že žraloky sú viac ako prirodzenými obyvateľmi európskych morí a oceánov, ktoré starý kontinent obmývajú. Len v Stredozemnom mori sa objavuje až 47 druhov žralokov.

Foto: Žralok modrý (Terry Goss [CC BY-SA 3.0], via Wikimedia Commons)

Fenomén Čeľustí

Podľa medzinárodných štatistík International Shark Attack File bolo medzi rokmi 1958 až 2016 potvrdených 2785 útokov žraloka na človeka, z ktorých 439 skončilo tragicky. Pre porovnanie, pri leteckých nešťastiach zomrelo len počas minulého roka 561 ľudí. Žraloky sú v očiach mnohých ľudí krvilačné predátory prahnúce po krvi nič netušiaceho človeka. Áno, niektoré druhy sú schopné na človeka zaútočiť, vo všeobecnosti však ide o výnimočnú udalosť.

Fenomén strachu zo žralokov odštartoval v roku 1975 premiérou holywoodskeho trháku Čeľuste (Jaws). Bezprostredne po príchode filmu Stevena Spielberga do kín sa ľudia báli kúpať na pobreží Spojených štátov amerických a zvýšil sa aj počet ulovených a zabitých žralokov.

Čeluste (1975), foto: MoviestillsDB

“Európske” druhy

Žraloky sú bežnými obyvateľmi aj v európskych vodách. Pre tieto drsnkokožce však vo všeobecnosti platí, že sa nezdržujú na jednom mieste, ale neustále migrujú, buď za potravou, alebo do oblastí, kde sa rozmnožujú. Je teda celkom možné, že žralok, ktorého spozorujú v Stredozemnom mori sa sem dostal naprieč celým Atlantikom, povedzme z východoamerického pobrežia. V európskych vodách možno okrem mnohých ďalších nájsť tieto najznámejšie druhy žralokov.

  • Žralok modrý

Ak si predstavíme žraloka, väčšina z nás má pred očami práve žraloka modrého. Ide o veľkého žraloka, ktorý dorastá až do dĺžky 7 metrov, pričom hmotnosť dospelého jedinca môže presiahnuť aj 3 tony. Žralok modrý je pre človeka považovaný za najnebezpečnejší druh a práve on má na svedomí väčšinu útokov. Obľubuje totiž pobrežné vody a vyskytuje sa pri pobreží prakticky každého kontinentu, vrátane toho európskeho. Natrafiť na neho možno v Stredozemnom mori aj na atlantickom pobreží Európy. Výnimkou sú studené vody Severného a Baltského mora.

Foto: Výskyt žraloka modrého (www.iucnredlist.org [CC BY 3.0], via Wikimedia Commons)
  • Žralok belasý

Žralok belasý má pretiahnuté štíhle telo a v porovnaní so žralokom modrým len malé zuby. Dorastá do dĺžky maximálne 4 metrov, no váži “len” 250 kilogramov. Aktívny je najmä v noci počas lovu a vyskytuje sa prakticky vo všetkých moriach a oceánoch okrem studených vôd na severe a juhu planéty. V Európe je bežným obyvateľom morí pri pobreží Turecka, Chorvátska a Talianska. Vyskytuje sa aj na juhu britských a v okolí španielskych ostrovov.

Foto: Výskyt žraloka belasého (www.iucnredlist.org [CC BY-SA 3.0], via Wikimedia Commons)
  • Žralok mako

Žraloka mako spozorovali počas júna tohto roka v pobrežných vodách Jadranského mora. Mako dorastá do dĺžky až 3 metrov a vážiť môže aj 450 kilogramov. Je mimoriadne rýchly a obratný, za čo vďačí štíhlemu a elegantnému tvaru tela. Mako sa vyskytuje v oceánoch a moriach tropického a mierneho pásma, vrátane európskych vôd. Žraloky mako sa často vyskytujú v blízkosti mečiarov, ktoré sú najmä v období ich trenia ľahkou a chutnou korisťou. Žralok mako uzatvára trojicu v európskych vodách bežne sa vyskytujúcich a potenciálne nebezpečných žralokov.

Foto: Výskyt žraloka mako (Chris_huh [CC BY-SA 3.0], via Wikimedia Commons)
  • Žralok obrovský

Žralok obrovský je po žralokovi veľrybom najväčšou parybou obývajúcou svetový oceán. Doposiaľ najväčší jedinec bol chytený v Kanade v roku 1851. Meral 12,2 metra a vážil približne 19 ton. Žralok obrovský žije vo všetkých oceánoch a moriach mierneho pásma, no obľubuje najmä ich chladnejšie časti. Príležitostne ho ale možno spozorovať aj v pobrežných plytčinách. Počas leta, kedy je voda teplejšia, je však takáto možnosť zrejme nepravdepodobná.

Foto: Výskyt žraloka obrovského (www.iucnredlist.org [CC BY-SA 3.0], via Wikimedia Commons)
  • Žralok líščí – veľký žralok s mimoriadne dlhým chvostom, ktorý využíva k lovu. Obýva pobrežné vody okolo celej Európy, vyskytuje sa aj v Čiernom mori.
  • Žralok dlhoplutvý – vyskytuje sa vo vodách tropického a subtropického pásma a patrí medzi agresívne druhy žralokov. V Európe sa ale vyskytuje len pri západnom pobreží Portugalska, do Stredozemného mora nepreniká.
  • Žralok kladivohlavý – pomerne bežný obyvateľ európskych morí a pobrežných častí oceánov. Pre človeka je potenciálne nebezpečný, počas leta ale migruje smerom k pólom do chladnejších vôd.

Za útoky žralokov môže človek

V posledných rokoch sa život žralokov akoby začal vymykať z normálu. Niektoré druhy sa začínajú objavovať na miestach, kde neboli nikdy spozorované, iné zas opúšťajú oblasti, kde sa bežne vyskytovali. Žraloky sa navyše dostávajú častejšie aj do pobrežných oblastí a napríklad, ako v nedávnych prípadoch v Chorvátsku, aj do nepriameho kontaktu s človekom. Čo sa to so žralokmi deje?

Nepriamo za to môže človek. Žraloky sú totiž prirodzenými predátormi, ktoré sa živia darmi morí a oceánov. Vo svetovom oceáne však dlhodobo dochádza k mohutnému poklesu biodiverzity aj početnosti rýb. Žraloky si musia hľadať nové loviská, migrovať za potravou novými trasami a do nových oblastí. V neposlednom rade ich z prirodzených oblastí výskytu vyháňa znečistenie morí a oceánov, alebo nadmerný výlov ich potravy človekom, pri ktorom často sami končia ako sekundárny úlovok.

Foto: Žralok dlhoplutvý (Alexander Vasenin [CC BY-SA 4.0], via Wikimedia Commons)
K nedávnym udalostiam v Chorvátsku sa vyjadril aj odborník na veľké morské stavovce Bojan Lazar z univerzity v Pule. Ako píše portál Total Croatia News, Lazar tvrdí, že sa veľkých drsnokožcov nemáme báť, ale naopak, mali by sme sa obávať o žralokov.

V chorvátskych vodách boli žraloky mako kedysi oveľa bežnejšie. Dnes patria k ohrozeným a chráneným druhom. Total Croatia News tiež uvádza, že od konca druhej svetovej vojny sa počet veľkých žralokov v Jadranskom mori znížil až o 94 %. Žraloky sú však mimoriadne dôležitou súčasťou morských a oceánskych ekosystémov a podľa Lazara by sme jeho pozorovanie mali oslavovať a nie sa ho obávať.

0
Uložiť článok
Komentovať