Ak sa pozrieme na politickú mapu sveta, tak vidíme, že planéta je rozdelená medzi jednotlivé štáty a nezdá sa, že by existovali miesta, ktoré nepatria nikomu. Ak by sme však túto mapu skúmali podrobne, tak by sme takéto miesta predsa len objavili. Nie je ich veľa a zároveň ani nie sú, až na jedno, veľmi veľké.
Zvyčajne sa stretávame skôr s opačným extrémom a to, že si na nejaké územie nárokujú viaceré štáty, čo môže byť a, žiaľ, niekedy aj býva, predmetom konfliktov či dokonca vojen.
A potom sú tu miesta, označované ako terra nullius, doslovne: zem nikoho, ako uvádza IFL Science. Na Zemi existuje viacero takýchto miest, pričom k ich fungovaniu existujú aj rôzne prístupy.
Bír Tavíl
Jedným z najlepších príkladov terrra nullius je 2600-kilometrov štvorcových medzi hranicami Egypta a Sudánu. Ani jedna krajina si na toto miesto nerobí nárok.
Je to púšť, kde teploty bez problémov presahujú 45 stupňov Celzia v lete a ak sa tu nachádzajú nejakí ľudia, tak pochádzajú zvyčajne z kočovného kmeňa Ababda.
Bír Tavíl vznikol tak, že Britské impérium v tejto oblasti v roku 1899 vytvorilo hranicu po dohode s Egyptom a to tak, že územie pod 22 rovnobežkou bude patriť Sudánu, čo Bír Tavíl spĺňal. O tri roky ale vytvorili ďalší plán hraníc s novou schémou a v nej bol už Bír Tavíl pod správou Egypta.
Egypt sa ale rozhodol dodržiavať pôvodnú hranicu a Sudán, naopak, tú z roku 1902. Znamená to, že podľa Egypta je toto územie už v Sudáne a naopak.
Koláč v Antarktíde
Celá Antarktída je v zmysle medzinárodného práva územím, ktoré nie je vo vlastníctve žiadnej krajiny. No aj tak si tu sedem krajín, menovite Argentína, Austrália, Čile, Francúzsko, Nový Zéland, Nórsko a Spojené kráľovstvo robia nároky.
Územia, na ktoré si nárokujú, sa podobajú na trojuholníky pizze, keďže každé územie chce zasiahnuť aj južný pól. Avšak sa tu nachádza aj oblasť Marie Byrd Land o rozlohe viac ako 1,5-milióna km2. Je pomenovaná podľa manželky dôstojníka amerického námorníctva Richarda E. Byrda, ktorý oblasť preskúmal v 20. storočí. A prečo si nikto nenárokuje na toto územie? Je mimoriadne nedostupné a to aj v ponímaní Antarktídy, ktorá je sama o sebe veľmi nedostupná a nehostinná.
Gornja Siga (Liberland)
Táto oblasť sa nachádza v Európe a to medzi Chorvátskom a Srbskom. Pozostáva zo 7 kilometrov štvorcových zvyčajne zalesnenej pôdy a funguje tiež ako záplavová oblasť Dunaja. Priestor vznikol prirodzeným posúvaním sa toku Dunaja a výkladom toho, čo sa pokladá za hranicu v Srbsku a Chorvátsku.
De facto je pod správou Chorvátska, aj keď uvádzajú, že pôda patrí Srbsku, pričom Srbsko si na územie nenárokuje. Je zaujímavé, že v roku 2015 tu chcel vytvoriť mikronárod český politik Vítek Jedlička a pomenoval ho Liberland. Chorvátsko na to reagovalo, že virtuálne žarty môžu byť zaujímavé, no nemajú žiadnu dohru.
Liberland stále formálne existuje a je možné sa k nemu prihlásiť a získať občianstvo. IFL Science uvádza, že kto ale na toto miesto chce vstúpiť, toho chorvátska polícia zastaví.
Ďalšie terra nullius
Ďalším územím pokladaným za zem nikoho sú zóny pod správou OSN, a to medzi Izraelom a Sýriou, či územie na Cypre medzi gréckou a tureckou časťou.
Podľa práva, avšak nie v praxi, je za terra nullius označované aj územie Západnej Sahary. Naň si nárokuje Maroko, a tiež Saharská arabská demokratická republika. Keďže nie je z pohľadu práva jasné, komu toto územie patrí, je takisto na papieri označované ako územie nikoho.
Nahlásiť chybu v článku