Foto: Google Earth, Wikimedia/ilustračné (Scientif38 [CC BY-SA 3.0], from Wikimedia Commons)

Presne pred 95 rokmi zasiahla Slovensko najtragickejšia lavína v našich dejinách.

Presne pred 95 rokmi, 6. februára 1924 zasiahla vtedajšiu Československú republiku obrovská katastrofa. Z Veľkej Fatry, z hrebeňa Krížnej, spadla do Hornojelenskej doliny priamo na osadu Rybô veľká lavína. Zabila 18 ľudí, medzi nimi 15 detí a zničila niekoľko miestnych domov. Sneh z lavíny sa topil ešte celé roky, smutná udalosť v histórii našej krajiny však zostala oveľa dlhšie. 

Najtragickejšia v dejinách Slovenska

Lesnícka osada Rybô je časťou obce Staré Hory. Nachádza sa v Hornojeleneckej doline vo Veľkej Fatre neďaleko Banskej Bystrice. Uvoľnená lavína spred 95 rokov prekonala výškový rozdiel 760 m. Valila sa 180-kilometrovou rýchlosťou približne 2500 m a zobrala so sebou sneh z plochy 800.000 m2. Odhadovalo sa, že sa v nej nachádzali 2.400.000 m3 snehu, ktoré mohli dosahovať hmotnosť 600.000 ton.

Lavína sa odtrhla približne o pol deviatej večer. Zlomila 1200 m3 stromov a zastavila sa až v hornej časti osady Rybô, kde strhla a zasypala tri domy a ďalšie dva poškodila. Pod snehom zostalo 22 ľudí. Štyrom sa podarilo vyslobodiť, 18 zahynulo. V histórii Slovenska patrí k najväčším a najtragickejším zaznamenaným lavínam na našom území. O veľkom šťastí môže hovoriť posledný žijúci svedok tejto katastrofy Benjamín Strmeň.

Foto: Pohľad na Hornojelenskú dolinu a hrebeň Veľkej Fatry (Google Earth Screen)

Zachránila ho kolíska

V osudnú noc spal v drevenej kolíske. Dvaja z jeho piatich súrodencov boli s ním a rodičmi v drevenici, ďalší traja spali u susedov. Lavína sa dovalila s veľkým rachotom. Masa snehu zasiahla domček a obrovský tlak vymrštil jeho rodičov z domu. Matka bola po krk v snehu, otec po pás. Keď sa vyslobodil z lavíny, vyhrabal aj manželku holými rukami a odniesol do najbližšieho nepoškodeného domu.

Foto: Benjamín Strmen, preživší katastrofy (Archív TASR)

Na kolísku s dieťaťom padli šindle zo strechy. Prekryli ju a vytvorili chránený priestor, ktorý mu zachránil život. Menej šťastia mali ale jeho piati súrodenci, ktorí pod lavínou zahynuli. Dnes 95-ročný muž stále spomína na túto udalosť. Kolísku, ktorá mu zachránila život, opatruje na povale rodinného domu.

Mal som vtedy iba tri mesiace. Ako mi neskôr rozprávali otec a mama, ktorí tiež boli zasypaní snehom, keď spadla lavína, vyhodilo ma s kolískou z domu von a odnieslo asi 70 metrov ďaleko. Tam ma niekto neskôr vyhrabal lopatou. Dodnes ale neviem, kto. Kolíska, v ktorej som bol, má dnes už okolo 170 rokov,“ povedal pri 90. výročí tejto smutnej udalosti Strmeň pre TASR.

Foto: Benjamín Strmen, preživší katastrofy (Archív TASR)

Sneh sa topil tri roky

Na niektorých miestach dosiahla lavína až 35-metrovú výšku. Ešte na jar toho roku museli urobiť cez ňu tunel, aby mohol ísť dobytok na pašu. Na úplné roztopenie snehu z lavíny sa čakalo takmer tri roky. Pohreb obetí sa mohol uskutočniť až dva týždne po tragédii, lebo poslednú z obetí našli až po desiatich dňoch hľadania. Záchranárom, predovšetkým vojakom z vtedajšej zvolenskej a banskobystrickej posádky, prekážali bočné lavíny a neustály hukot, ktorý akoby upozorňoval na možnosť ďalšieho nešťastia.

Lavína v osade Rybô bola jedna z najväčších na Slovensku. V tejto lokalite ale nebola prvá. V kronike obce Stará Turá je záznam aj o tej zo 17. marca 1751. Vtedy v osade Rybô zabila desať ľudí a zničila osem domov. Ako pamiatka na túto smutnú udalosť stojí na konci osady Rybô pamätný kríž.

Príčiny nešťastia

Stránka skitourguru.com uvádza, že podľa dobových záznamov prevládalo začiatkom februára 1924 vo Veľkej Fatre poriadne nepriaznivé počasie. Veľké množstvo snehu a západný vietor o sile víchrice tvoril na hrebeňoch Krížnej nezvyčajne veľké preveje. Previaty sneh vytváral na záveterných svahoch nestabilné snehové dosky a k všetkému prispievalo aj husté sneženie. Ľudia žijúci v záveroch dolín pod Krížnou o možnom nebezpečí vedeli.

Foto: Pohľad na osadu Rybô a Krížnu (Google Earth Screen)

Portál tiež uvádza informácie o menšej lavíne, ktorá spadla pred tragickou lavínou z lokality nazývanej Repište. Menšia lavína mala v Hornojelenskej doline vytvoriť hrádzu, ktorá ako neskôr ukázali simulácie veľkú lavínu z Krížnej spomalila a zbrzdila. Hrádza vytvorená malou lavínou z Repišťa tak pravdepodobne zachránila ďalšie ľudské životy obyvateľov z nižšie položených častí osady Rybô.

Hlavnou príčinou celej tragédie je však nerozumné lesné hospodárstvo. Hrebene v okolí Krížnej sa totiž nenachádzajú v takej nadmorskej výške aby boli holé a prirodzene by ich mali pokrývať stromy a iná vegetácia. Lesy na hrebeňoch Veľkej Fatry však v minulosti človek vyrúbal preto, aby získal rozsiahle pasienky pre dobytok. Rovnaký scenár sa odohral aj nad osadou Rybô. Strmé svahy zbavené vegetácie ostali pokryté len trávou, ktorá masu snehu zadržať nedokázala.

TASR, skitourguru.com
Príbehy
0
Komentovať (0)