Z čerpacích staníc môžu byť „malé lekárne“: Ministerstvo s tým súhlasí, pumpy sú pripravené

Predaj voľnopredajných liekov patrí na Slovensku medzi vysoko regulované oblasti. Lieky bez receptu si môžu zákazníci kúpiť prakticky výlučne v lekárňach, kde je zabezpečený odborný dohľad farmaceuta. U našich susedov je však situácia dramaticky iná. V Českej republike lieky kúpite napríklad aj na čerpacej stanici.

Podľa analýzy INESS je v Českej republike registrovaných približne 3 500 predajných miest, kde sa môžu predávať vybrané voľnopredajné lieky mimo klasických lekární. Tieto predajné miesta zahŕňajú rôzne typy obchodov, čerpacie stanice, drogérie či iné subjekty, ktoré splnili legislatívne podmienky a ohlásili predaj na Štátnom ústave pre kontrolu liečiv.

Legislatíva to u našich susedov povolila už v roku 1998, rozmach tohto modelu však prišiel až v roku 2012. Odvtedy vyrástli tisícky predajní, kde si môžete kúpiť voľnopredajné lieky. Tento model je teda zjavne úspešný a ekonomicky výhodný.

Najnovšie diskusiu o predaji liekov na čerpacích staniciach otvoril samotný šéf rezortu zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD). Ministerstvo vraj pracuje na sprístupnení liekov na benzínových pumpách. Vyplýva to z jeho odpovede na novinársku otázku koncom februára.

„Tie lieky musia byť za nejakých podmienok skladované alebo predávané. Pokiaľ toto bude zabezpečené, tak ja som absolútne za. Pokiaľ viem, tak sa na tom aj pracuje,“ povedal vtedy minister.

Môže sa to zdať ako logický krok smerom k zvýšeniu komfortu obyvateľov. Väčšina čerpacích staníc funguje nepretržite, takže voľnopredajné lieky si môžete kúpiť aj tam, kde sa nenachádza otvorená lekáreň. Aby ich však mohli predávať, zamestnanci čerpacích staníc musia prejsť potrebným školením.

Ministerstvo nám informácie potvrdilo

Obrátili sme sa na ministerstvo s otázkou, v akom štádiu sa nachádza možná legislatívna zmena. Minister to vraj podporuje, kľúčové je však zabezpečiť vysoké štandardy, ktoré sú vo farmácii potrebné.

„Minister zdravotníctva Kamil Šaško podporuje riešenia, ktoré zlepšia dostupnosť liekov pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Zároveň zdôrazňuje, že kľúčové je zabezpečiť, aby boli lieky skladované, distribuované a vydávané v súlade so všetkými stanovenými podmienkami a štandardmi,“ vyjadril sa pre interez komunikačný odbor MZ SR.

Zároveň ministerstvo našej redakcii potvrdilo, že na zmene legislatívy a posúdenia možného predaja voľnopredajných liekov sa už pracuje. „Akejkoľvek legislatívnej či systémovej úprave musí predchádzať predovšetkým dôkladné odborné posúdenie, na ktorom sa pracuje, hlavne z pohľadu bezpečnosti pacientov, zachovania kvality liekov a spoľahlivosti distribučného reťazca. Pri akýchkoľvek zmenách bude rezort zdravotníctva úzko spolupracovať a komunikovať so zástupcami sektora, pretože otvorený dialóg a hľadanie konsenzu považuje za kľúčové pre hľadanie najlepších riešení,“ dodalo ministerstvo.

Čerpacie stanice sú vraj pripravené

V prípade čerpacích staníc sa zdá, že to viazne iba na legislatíve zo strany ministerstva. „V tomto štádiu ide skôr o počiatočné úvahy bez konkrétnych legislatívnych návrhov. V tejto chvíli neevidujeme legislatívne zmeny, ktoré by umožňovali rozšírenie predaja voľnopredajných liekov aj na čerpacie stanice. V prípade, ak by bol takýto návrh predložený, budeme sa ním zaoberať,“ vyjadrila sa pre interez Barbora Blažeková zo Slovenskej asociácie palivového priemyslu a obchodu. Tá zastupuje aj veľkých hráčov ako Slovnaft, OMW či Shell.

Dodala tiež, že čerpacie stanice majú skúsenosti s predajom liekov v zahraničí. „Faktom je, že niektoré naše členské spoločnosti už majú skúsenosti s predajom tzv. voľnopredajných liekov vo svojich sieťach čerpacích/servisných staníc v zahraničí. Z toho titulu, ak by legislatíva takúto možnosť v budúcnosti na Slovensku umožnila, spoločnosti sú pripravené zvážiť rozšírenie sortimentu o tento typ produktov,“ uviedla ďalej Blažeková.

„Samotné obchodné rozhodnutie či spoločnosti/prevádzkovatelia čerpacích/servisných staníc budú predávať voľnopredajné lieky na svojich čerpacích/servisných staniciach je na dotknutých spoločnostiach,“ pokračovala.

„Treba ale uviesť, že pri rozširovaní sortimentu o nové produkty, vrátane možného predaja voľnopredajných liekov na čerpacích staniciach, spoločnosti musia zvažovať viaceré aspekty, ako napríklad legislatívne požiadavky na zaradenie nového sortimentu do portfólia ponúkaných produktov, nevyhnutnosť posúdenia z pohľadu priestorovej náročnosti a spôsobu umiestnenia produktu v shopoch čerpacích/servisných staníc, potreba špeciálneho vyškolenia pracovníkov čerpacích/servisných staníc, veková hranica, od ktorej môže byť zákazníkovi daný výrobok sprístupnený/predaný, ako aj zber a likvidácia po exspirácii produktu,“ vyjadrila sa k náročným legislatívnym podmienkam.

„Vieme si predstaviť, že predaj liekov na čerpacích/servisných staniciach, vzhľadom na širokú infraštruktúru a časovú prevádzku by mohol predstavovať dostupnú alternatívu pre predaj základných, voľnopredajných liekov,“ ukončila Blažeková. Pôsobí to teda, že čerpacie stanice by boli tejto možnosti naklonené.

Krok smerom do 21. storočia

Možnú liberalizáciu predaja voľnopredajných liekov mimo lekární víta aj Martin Vlachynsky z INESS. Ten sa vyjadril, že lieky bez lekárskeho receptu sú väčšinou masovo vyrábané generiká bez cenovej regulácie a kroky k liberalizácii ich predaja vníma pozitívne.

„Lieky bez lekárskeho receptu sú väčšinou masovo vyrábané generiká bez cenovej regulácie. Vďaka tomu je ich dostupnosť dobrá, s výnimkou situácií ako bola pandémia, keď ponuka potrebovala nejaký čas, aby dobehla dopyt. Liberalizáciu považujem za krok smerom do 21. storočia. Krok smerom k väčšej dostupnosti a k emancipovanejším pacientom. Ale je to len jeden dielik skladačky – zároveň som presvedčený, že potrebujeme uvoľniť aj priestor pre lekárne, aby mohli poskytovať sofistikovanejšie služby pacientom, že musíme otvoriť dvere moderným technológiám, ako je telefarmácia a podobne,“ vyjadril sa pre interez Vlachynsky.

Zaznamenal však aj možné predraženie týchto liekov. „Aj v prípade liekov platí, že konkurencieschopnosť Európy v ich výrobe klesá. Aktuálne diskutovanou témou je smernica o čistení odpadových vôd, ktorá má potenciál predražiť ich výrobu v Európe. To je však problém primárne ekonomický, pacienta miesto výroby zaujímať nemusí,“ zakončil Vlachynsky.

Zálusk si robili aj drogérie, bezvýsledne

Martin Podhradský, konateľ nemeckej siete drogérií dm drogerie markt v roku 2024 avizoval, že reťazec bude mať zálusk aj na trh s voľnopredajnými liekmi. Takýto krok by vraj potešil mnohých spotrebiteľov a zároveň by nadviazal na bežnú prax z iných krajín, ktorá u nás absentuje. Predaj mal údajne začať vo vynovenej predajni v nákupnom centre Aupark.

Nakoniec sa však s plánovaným predajom nezačalo. „Sú však iné možnosti a som plný nádeje, prvé lastovičky vidím na budúci rok,“ skonštatoval Podhradský v roku 2024. Kontaktovali sme dm drogerie, zástupcovia nám však potvrdili, že k dnešnému dňu v tejto téme žiaden pokrok nenastal. „V téme nie je žiaden posun,“ vyjadril sa pre interez Andrej Ďuríček.

Téma predaja voľnopredajných liekov sa teda javí ako zvažovaná možnosť. Prax v zahraničí ukazuje, že tento model je úspešný a Slovákom ostáva iba čakať, s akou legislatívou nakoniec vláda príde.

K téme sme oslovili aj Úniu nezávislých lekárnikov, Zväz ambulantných poskytovateľov a Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Tieto inštitúcie však na naše otázky neodpovedali.

Pozri aj:

Malo tu byť 80 nových obchodov či McDonald’s. V lacnom nákupnom raji Slovákov roky chátra…