Foto: fotoarchív Balneologického múzea Imricha Wintera, Piešťany / Ilustračné foto Unsplash

Zaslúžil sa o vybudovanie svetoznámych kúpeľov, pomáhal aj po návrate z koncentračného tábora ľuďom s podobným osudom, kvôli komunistickému režimu umrel v úplnej chudobe a so zákazom navštíviť svoje milované miesto.

Ľudovít Winter, rodák z južného Slovenska, je predovšetkým známy v Piešťanoch, kde sa zaslúžil o vybudovanie známych piešťanských kúpeľov a pomohol vystavať z obce mesto v podobe, v akej ho poznáme aj dnes. Okrem tohto bohatého množstva zásluh sa mu môže pripisovať aj záchrana ľudských životov. Winter po návrate z koncentračného tábora vymyslel puding, ktorý dnes považujeme za pochúťku, v tom čase však išlo o liek, ktorý pomohol mnohým s rovnakým osudom – prinavrátiť sa do skutočného života. 

História budovania mesta Piešťany sa spája predovšetkým s bratmi Winterovcami, ktorí sem chceli pritiahnuť ľudí z vyššej šľachty aj buržoáznu vrstvu. Vymysleli koncept moderného hotela spojeného s kúpeľnou liečbou. Hotel Thermia Palace a kúpele Irma vznikli pod záštitou architektov Henrika Böhma a Armina Hegedűsa.

Ako informuje TASR, Ľudovít Winter vymyslel ambiciózny plán, pri ktorom mu nestáli v ceste ani dve svetové vojny alebo protižidovské opatrenia. Podarilo sa mu ho úspešne naplniť a Piešťany tak mohli hostiť významných hostí z celej Európy a je tomu tak dodnes. Napriek tomuto nezameniteľnému významu mu komunistický režim zakázal vstup na Kúpeľný ostrov a zomieral v úplnej chudobe s dôchodkom, chabých 250 korún.

Ľudovít Winter ako 20-ročný nastúpil do kúpeľov Piešťany pomáhať v ich vedení otcovi Alexandrovi, zdroj: fotoarchív Balneologického múzea Imricha Wintera, Piešťany

Vymyslel puding ako liek

Okrem hotela a kúpeľov stoja za vznikom celého radu ďalších významných budov. Táto stránka však nie je jediná, pre ktorú je meno Winter významné. Presuňme sa do Ružového mlyna, ktorý dali tiež postaviť a v ktorom Ľudovít Winter vymyslel svoj originálny nápad. Počas druhej svetovej vojny bol Ľudovít Winter deportovaný do zberného tábora v Seredi a potom do koncentračného tábora v Terezíne. Po návrate z koncentračného tábora mal on a množstvo ďalších ľudí problémy s bežným príjmom potravy. Nakoľko vyhladnutým ľuďom chýbala výživa, aby pomohol sebe aj im, prišiel v roku 1947 s unikátnym receptom na „liečivý“ puding.

Keď opustil koncentračný tábor mal iba 45 kilogramov a 75 rokov. Aj napriek vyššiemu veku nezaprel svojho podnikavého ducha a túžbu pomôcť. Výživa v podobe pudingu pomáhala nielen ľuďom, ktorí prežili koncentračný tábor, ale napríklad aj malým deťom alebo dojčatám. Práve nápad Ľudovíta Wintera teda značne prispel k tomu, aby sa ľudia, ktorí si prešli živým peklom, mohli rýchlejšie vrátiť k zdravšiemu životu.

Dostupný bol v lekárňach

Ako informuje Dr.Oetker, v roku 1945 založil Ľudovít Winter vlastnú firmu na výrobu detskej výživy s názvom Panvita. Na vývoji diétnych a výživných potravín tu spolupracovali najväčší odborníci a špecialisti zo Štátneho ústavu pre výživu a dietetiku. BB puding sa v tej dobe navyše nepredával v bežných obchodoch, ale v lekárňach ako liek.

Koncentračný tábor Auschwitz Ilustračná foto: Pixabay

Spolu s pudingom Winter stojí aj za vznikom známych keksov Marína či Indián. Keksy aj puding majú teda dlhoročnú tradíciu, za ktorou stojí naozaj dôležitý odkaz Ľudovíta Wintera. Spomínaný puding dnes nájdeme pravdepodobne v každom obchode. V 90. rokoch sa totiž dostal pod známu značku Dr. Oetker a pravdepodobne väčšina z nás vyrastala na jeho chuti.

Po druhej svetovej vojne pomáhal, dnes je z neho pochúťka

BB puding je aj po rokoch stále obľúbenou pochúťkou, ktorú pripravujú najmä rodičia svojim deťom, ale určite si na ňom pochutnávajú aj starší. Napriek tomu vie možno okrem domácich Piešťancov na Slovensku iba málokto, čo stálo v pozadí jeho vzniku. Ľudovít Winter vďaka svojmu pudingu pomohol množstvu ľudí, dnes jeho pochúťka spríjemňuje dni nám všetkým.

Minulý rok si Piešťany uctili Ľudivíta Wintera a na jeho počesť dalo postaviť občianske združenie ProWinter sochu Foto: TASR – Martin Palkovič

Ľudovít Winter bol človekom, ktorý väčšinu svojho života venoval zveľaďovaniu mesta, ktoré miloval. Po skončení druhej svetovej vojny však nastali zmeny súvisiace s režimom, ktoré zmenili pohľad aj na Wintera. Aj keď sa podľa spomínaných zásluh môže zdať, že svoj dôchodkový vek napokon mohol spokojne dožiť a bola mu dopriata patričná úcta, napokon bolo všetko úplne inak.

Prišiel o finančné úspory, úrady ho ignorovali

Ako informovala webová stránka Z Piešťan, Ľudovít Winter posledné roky svojho života bojoval s úradmi o získanie aspoň slušného dôchodku. Napokon vo svojom vysokom veku prišiel aj o svoje finančné úspory a na úradoch sa stal osobou, ktorej nikto nechcel pomôcť. Dnes sa jeho pochúťky tešia aj po rokoch veľkému záujmu a jeho budovateľské projekty sa stali unikátmi Slovenska.

Odkaz Ľudivíta Wintera si v Piešťanoch naozaj vážia. O tom svedčí aj socha, ktorú minulý rok dalo postaviť občianske združenie ProWinter, ktorého zakladatelia a členovia túžili vzdať hold tejto veľkej osobnosti.

TASR, piestanskydennik.sk, oetker.sk, zpiestan.sk
0
Uložiť článok
Komentovať