Vítek Foniok je mladý Čech, ktorý sa jedného dňa zbalil a namiesto cesty do Nemecka zamieril rovno na opačný koniec sveta. Najprv pracoval v pekárni v lyžiarskej dedinke pri Nagane, neskôr však presedlal do čajovej oblasti pri Kjóte. Dnes už štvrtý mesiac žije vo Wazuke, kde pracuje na matcha farme. „Pôvodne som tu mal byť len mesiac ako stážista, no nakoniec mi ponúkli prácu. Úprimne, veľmi ma to prekvapilo a zároveň si to nesmierne vážim – predsa len, ide o malú firmu s piatimi členmi, a všetci sú Japonci,“ prezradil Vítek v úvode rozhovoru.
Priblížil nám svet, ktorý je Slovákom stále málo známy – svet čaju matcha. Prezradil, ako sa vyrába, ako rozoznať kvalitný od priemerného, a čo všetko stojí za jeho jedinečnou chuťou.
Hovorili sme aj o živote v Japonsku – čo ho príjemne prekvapilo, čo mu, naopak, prekáža, koľko si v Japonsku ľudia zarobia, a či je život na vidieku drahý. Dozvedeli sme sa tiež, prečo si japonský majiteľ farmy nikdy nekúpi športové auto a či Vítek okúsil obávanú „toxickú“ pracovnú kultúru.
Nezabudol ani na tipy pre cestovateľov – prezradil menej známe lokality, spôsob dopravy, odporúčané ubytovanie, ale aj to, ktoré drahšie zážitky sa v Japonsku naozaj oplatia. Otvorene tiež vysvetlil, prečo by nikdy nezaplatil za stretnutie s gejšou. A to je len zlomok z toho, čo sme sa od neho dozvedeli.
Čo je to vlastne matcha? Je výroba tohto produktu náročná?
Matcha je špecifický druh mletého zeleného čaju, spracovávaný inak než sypané čaje, napríklad obľúbená sencha.
Jeho výroba si vyžaduje množstvo špecializovaných a ťažkých strojov, bez ktorých sa kvalitný produkt vyrobiť nedá. Znamená to aj vysoký počiatočný kapitál.
Samotný proces spracovania sa začína naparovaním čajových listov v čo najkratšom čase po zbere, inak by počas horúcich mesiacov rýchlo oxidovali a menili sa na čierny čaj. Správne naparenie pritom vyžaduje obrovskú presnosť, dokonca aj v nastavení náklonu stroja. Celé spracovanie je plné drobných detailov, ktoré rozhodujú o výslednej kvalite. Ak sa čo i len jeden z nich zanedbá, čaj stráca na hodnote.
Čo znamená pestovať matchu „tradične“ a pestujete ju takto na vašej farme, alebo sa venujete moderným postupom?
Hlavný rozdiel medzi tradičným a moderným prístupom je v spôsobe zberu. Kedysi sa čaj zbieral len ručne, dnes sa tak robí len pri úplne najprémiovejších čajoch. Ručný zber totiž umožňuje farmárovi vybrať len tie najmladšie, vrchné lístky, ktoré obsahujú najviac živín, kofeínu a chuti. Je to však extrémne časovo náročné a drahé.
Najmodernejšie farmy majú polia na rovine, aby k nim mali stroje jednoduchý prístup.
Naša farma je tak niekde medzi tradičným a moderným prístupom.
Vo Wazuke, kde pracujem, sú čajové polia rozložené na svahoch, kam by sa stroje nedostali. Preto chodíme väčšinou vo dvojici a obsluhujeme menší stroj, pričom zberané lístky padajú do vreca za ním.
Práca na farme sa tiež výrazne mení podľa ročného obdobia aj turistickej sezóny. Na jar a na jeseň máme viac návštevníkov, robíme prehliadky a turizmus je vtedy najsilnejší. Naopak, samotné pestovanie a zber čaju sú najnáročnejšie od júna do konca augusta, keď prebieha jarný a letný zber. To je obdobie, keď je práce najviac a fyzicky je to naozaj náročné. Na jednom z polí sme robili aj ručný zber – práve z týchto lístkov sa potom vyrábala najprémiovejšia matcha.
A ak sa pozrieme ešte hlbšie do histórie, pred 20. storočím bolo všetko organické. S nástupom pesticídov a herbicídov sa to zmenilo a dnes je približne 90 % matcha produktov neorganických. Zaujímavé je, že organické produkty vyhľadáva skôr zahraničný konzument. Japonci si na tom veľmi nepotrpia a farmári si s príchodom chemických postrekov skôr vydýchli – vedia totiž, že im úrodu nezničí burina ani škodcovia.
Ak by som si teraz chcela skočiť do obchodu a vybrať si naozaj kvalitnú matchu, na čo sa treba pozrieť? Rozhoduje farba, obal, alebo niečo úplne iné?
V článku sa po odomknutí dozvieš
- ako má vyzerať a chutiť dobrá matcha;
- aký drahý je život na vidieku a či sa tu dá dobre zarobiť;
- čo sa mu na živote v Japonsku naozaj páči a čo ho, naopak, nepríjemne zarazilo;
- či cíti tvrdú pracovnú kultúru aj na farme;
- prečo by si majiteľ farmy nekúpil drahé auto;
- tipy „miestneho“ pre Slovákov, ktorí sa chystajú na výlet;
- za čo si treba určite priplatiť;
- akú dopravu a ubytovanie voliť;
- na čo netreba zabudnúť, ak chceme vyraziť do Japonska aj my.
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
Pre odomknutie obsahu zadaj svoj e-mail
Registrácia a platba bude dokončená po zadaní e-mailu.
Staň sa členom Interez PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.
Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.
Nahlásiť chybu v článku