Aj keď sme ju mnohí nemali v láske, nemali sme na výber. Na základnej a na strednej škole sme sa s ňou jednoducho trápiť museli. Je však vôbec matematika reálna?
správy od nás budete mať ako prví.
Video na TikToku rozpútalo diskuiu
Otázka, či je matematika reálna, je relevantnejšia, ako by ste si možno mysleli. Ako píše The Conversation, prišla s ňou užívateľka TikToku, ktorá si hovorí Gracie.ham. Tá sa zamýšľa nad tým, kto vlastne s konceptom prišiel, kto si ako prvý povedal, že ľudia k svojmu životu nevyhnutne potrebujú napríklad algebru.
@gracie.hamthis video makes sense in my head but like WHY DID WE CREATE THIS STUFF♬ original sound – gracie.ham
Ďalšia otázka znie, na čo konkrétny využíval matematiku napríklad grécky filozof Pytagoras? A je vôbec matematika reálna alebo je to len niečo, čo si vymyslel človek?
Je matematika reálna?
Reakcie na túto otázku sa rôznia, niektorí ju považujú za hlúposť, iných však zaujala. Odpoveďou na otázku, či je matematika reálna, sa vedci aj laici z celého sveta zaoberajú už stáročia.
Niektorí si myslia, že matematika je univerzálna, iní tvrdia, že matematika je rovnako reálna, ako čokoľvek iné, čo v priebehu vekov vymyslel človek. Na jednej strane, matematika pôsobí ako univerzálny jazyk, ktorým popisujeme svet okolo seba. Napríklad, dve jablká a dve jablká budú dokopy stále štyri jablká, nech sa na to pozeráme akokoľvek.
Na druhej strane je však matematika konštrukt, ktorý je používaný človekom, nie je teda nezávislá od kultúry čo znamená, že každá kultúra môže rôzne časti matematiky chápať odlišne.
Problémom je, že sa nezachoval dostatok údajov o tom, ako vnímali matematiku naši predkovia z antických čias. Ostalo len niekoľko zápisov, na základe ktorých nie je možné vyvodiť definitívny záver. Výnimku tvorí jediná kultúra, po ktorej ostala bohatá zásoba poznatkov z oblasti matematiky.
Odkiaľ sa vzali celé čísla?
V súčasnom Iraku sa našli zachované hlinené tabule, ktoré vytvorili Babylončania pred 4 000 rokmi. Tabule odborníci postupne prekladajú, zatiaľ sa však podarilo zistiť, že Babylončania narábali s číslami mimoriadne zručne a dokázali riešiť aj sofistikované problémy. Samozrejme, využívali iné metódy, ako sa používajú v súčasnosti, napríklad, nepoužívali nulu a ani záporné čísla. Dokonca dokázali sledovať rozloženie a pohyb planét bez použitia matematiky.
Nedá sa však povedať, že by Babylončania neboli dostatočne vzdelaní. Niektoré matematické myšlienky, teórie a rovnice jednoducho vznikli až neskôr. Mimoriadne zdatnými matematikmi boli napríklad starovekí Gréci, ktorí prišli s množstvom užitočných nápadov o 1 000 rokov neskôr.
Gracie.ham ďalej zaujímalo, ako prišiel na svoj teorém Pytagoras a odpoveď znie: neprišiel. Myšlienku zrejme počul počas svojho pobytu v Egypte a ďalej ju rozvinul a navyše, nepoužil ju na nič praktické.
Zaujímali ho čísla samotné, nie však ich praktické využitie. Nemecký matematik Leopold Kronecker zas v 19. storočí prehlásil, že celé čísla vymyslel boh, zvyšok práce však vykonal človek. Matematika je však omnoho staršia, staršia ako Pytagoras či antickí Gréci.
Nahlásiť chybu v článku