Vedec odpovedá na najväčšiu otázku nášho detstva: Bolo by možné „prekopať sa“ zo Slovenska na opačnú stranu planéty?

Na otázku odpovedá geofyzik Andrew Gase. Rozhovoril sa o tom, že otázka „prevŕtania sa na druhú stranu planéty“ mu nedávala spať už od dôb, kedy bol ešte malý chlapec. Počas kopania mu mal dedko s humorom hovoriť: „Tak ty sa jedného dňa prekopeš až do Číny.“

V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že čím hlbšie v planéte sme, tým väčší tlak je vyvíjaný vonkajšími vrstvami.

„Rovnako ako v oceáne – predstavte si, akým spôsobom tlak vo vašich ušiach zosilnie, keď sa ponárate do väčších hĺbok,“ opisuje geofyzik na portáli The Conversation.

Pri snahe o prekopanie planéty by sa nadobro zmenil tvar celej Zeme

Tlak je významným faktorom, ktorý vplýva na reálny obraz toho, ako by vyzeral pokus „prekopať sa až na druhú stranu Zeme“. Steny v diere by sa cestou k jadru ocitli pod šialeným tlakom. Vďaka tomu, že by sme potrebovali vytvoriť akýsi tunel, by boli taktiež extrémne nestabilné.

Pri kopaní vieme zabrániť zrúteniu stien pod tlakom tým, že budeme kopať tak, aby sme napodobnili akýsi kužeľ – kopať s istým náklonom, pričom samotný otvor takejto diery by mal byť „aspoň trikrát širší ako je jeho hĺbka“.

Aj samotný projekt americkej bane Bingham Canyon, ktorý poznáme ako najväčšiu otvorenú jamu na Zemi, čelil v roku 2013 zosuvu jedného zo svahov. Udalosť v jame hlbokej 1,2 kilometra a 4 kilometre širokej, spôsobila uvoľnenie 145 miliónov ton drvenej horniny, ktorá sa zosunula až na dno jamy.

Takýto „neškodný“ incident, ku ktorému došlo napriek dodržaniu zlatého pravidla „trikrát širšieho otvoru“, spôsobil škodu za stovky miliónov dolárov.

Teraz si predstavte, ako by v praxi vyzeralo, keby sme chceli vytvoriť dieru takú hlbokú, aby bol jej otvor trikrát širší, než je priemer našej planéty. „Je jasné, že ide o nemožnú úlohu, ktorá by úplne zmenila tvar planéty,“ dodáva geofyzik.

Je možné planétu „prevŕtať“ ako stenu v obývačke?

Iné je to, pokiaľ by sme sa rozhodli namiesto kopania cez planétu preniknúť vŕtaním.

„Na vŕtanie stačí presunúť menej materiálu a menšia plocha vrtu môže byť upravená tak, aby odolala väčšej sile. Energetické spoločnosti bežne vŕtajú až 5 kilometrov pod povrchom, aby našli ropu a plyn,“ vysvetľuje geofyzik.

Napriek tomu nebolo možné pokračovať s projektom najhlbšej diery na Zemi, ikonického ruského supervrtu Kola. Od vŕtania museli projektanti upustiť, keď sa po prekonaní hĺbky 12,2 kilometra objavili početné poruchy, vysoké náklady a neschopnosť strojov odolať vysokým teplotám. O Kolskom supervrte sme vám priniesli detailný článok, ktorý nájdete na tomto odkaze.

Geofyzik podporuje teóriu, že ľudia dnes ešte nemajú v rukách moc uskutočniť taký projekt, pri ktorom by to bolo možné napriek tlaku, hrozbe ohybu a kolapsu vrtu. Neprekonateľný nie je len tlak, rovnako dnes nemáme prístroje, ktoré by boli schopné odolať faktorom, akými sú magma, plyny a tekuté kovy v jadre Zeme.

„Súčasné technológie vŕtania jednoducho nie sú dostatočne rýchle alebo dostatočne odolné na to, aby prevŕtali zemský plášť a jadro,“ uzatvára geofyzik, ktorý je z tejto skutočnosti pravdepodobne smutnejší, než ktokoľvek z nás.

Pozri aj:

Odborník vníma u ľudí novú, extrémne znepokojujúcu vec: Je obrovská šanca, že sa týka aj…