Obrovský prielom vo vede, či zahrávanie sa s prírodou? Vedcom sa podarilo skrížiť ovčie embryo s človekom a vytvorili tak mutanta

Biotechnológie priniesli spoločnosti množstvo techník a postupov, ktoré dokázali uľahčiť život pacientom. Transplantácia ucha vypestovaného v skúmavke je veľkým úspechom regeneratívnej medicíny. Ani bez technológií tzv. umelého oplodnenia by mnohí rodičia mohli len snívať o vlastnom biologickom dieťati. Niekedy však vedci skúšajú aj to, čo je na hranici etiky. Len prednedávnom vytvorili chiméru človeka a ovce. 

Mnohí to, čo sa podarilo vedcom z Kalifornskej univerzity, považujú za obrovský prielom v biomedicíne. No nájde sa aj dosť početná skupina ľudí, ktorí s najnovším experimentom biotechnológov nie sú až takí nadšení. Čo sa vlastne stalo? Vedcom sa vôbec po prvýkrát podarilo vytvoriť ovčie embryo s použitím malého množstva genetického kódu človeka. Vytvorili tak vlastne akéhosi mutanta, hybrida či chiméru. Kedysi bola chiméra považovaná za mytologické stvorenie, napol žena, napol had. Avšak to, čo kedysi patrilo len do sféry vedeckofantastických poviedok, dnes nadobúda čoraz reálnejšie kontúry. Chiméra je už zaužívaným genetickým pojmom, ktorý sa používa práve na označenie hybridov.

Pestovanie ľudských orgánov

Vedci však v tejto metóde vidia hudbu budúcnosti, ktorá im pomôže vypestovať určitý ľudský orgán v skúmavke a to práve využitím geneticky upravovaných zvierat. Podľa doktora Pabla Rossa to môže mať naozaj veľký zmysel, pretože s výnimkou jednovaječných dvojčiat, akýkoľvek orgán od darcu môže vyvolať búrlivú reakciu zo strany imunitného systému príjemcu. Naše telo jednoducho bojuje proti tomu, čo mu je cudzie a čo nepozná.

Práve touto novou technológiou by sa dal vypestovať orgán „na mieru“, a tak by boli pacienti odkázaní na transplantáciu ušetrení od nepredvídateľnej imunitnej reakcie vlastného tela.

Čo na to etika?

Skupina vedcov tvrdí, že embryá sú po štyroch týždňoch zničené, pričom genetického materiálu z človeka tam nájdeme naozaj len minimum. Pomer ľudských a ovčích buniek je 1:10 000, čo môže upokojiť najmä odporcov tejto techniky. Avšak vedci značne posunuli hranice. Doposiaľ sa tieto experimenty vykonávali na ošípaných, pričom tam bol pomer ľudských buniek oveľa menší, a to 1:100 000. Pri hybride ovca-človek je ľudských génov predsa len desaťkrát viac.

Táto metóda samozrejme môže priniesť veľa dobrého. Na druhej strane tu vstupuje aj etická stránka. Avšak je jasné, že pokrok a vývoj nezastavíme, a tak môžeme očakávať v tejto oblasti stále nové a zaujímavejšie objavy.

Pozri aj:Vedci vytvorili prasacie embryo skrížené s ľudskými bunkami

iflscience.com