Maďarská vláda, na čele ktorej stojí Viktor Orbán, v marci 2025 prijala legislatívu, ktorá zakazuje Pride podujatia a povoľuje použitie technológie rozpoznávania tváre na identifikáciu účastníkov v reálnom čase. Znamená to, že polícia alebo štátne orgány môžu na základe využívania týchto kamier sledovať občanov a ukladať pokuty za účasť na „zakázanom“ podujatí.
Bezpečnostný analytik Martin Kralovič však pre interez uviedol, že by od technológií, pre ktorých využitie sa rozhodla maďarská vláda, nemal prehnané očakávania.
Nemusí to byť úspešná „akcia“
Napriek hrozbe pokuty, ktorá sa môže vyšplhať na 200-tisíc maďarských forintov, čo je v prepočte asi 500 eur, alebo ročného väzenia, sa malo pochodu zúčastniť asi 200-tisíc ľudí z viac než 30 krajín. Do Budapešti prišlo podľa organizátorov minimálne 70 europoslancov.
Podľa logiky maďarskej vlády by teda všetci títo ľudia mali byť zachytení na kamerách a polícia by mala mať moc dokázať rozpoznať ich tváre a následne ich konfrontovať s porušením zákona. Kralovič to však vidí inak.
„Od umelej inteligencie netreba mať pri rozpoznávaní tvárí také prehnané a príliš veľké očakávania. Je takmer nemožné, aby tieto technológie rozpoznali tváre toľkých ľudí, ktorí prišli na Pride,“ hovorí a porovnáva túto technológiu s rozpoznávaním EČV na diaľnici, ktoré je podľa neho tiež výrazne problematické, i keď ide len o niekoľko písmen a číslic.
Okrem toho dodáva, že treba brať do úvahy aj to, že ľudia mali klobúky, šiltovky, slnečné okuliare, prípadne mali nejako pokreslené tváre a boli husto nahromadení. Úspešnosť tohto vládneho záťahu teda nemusí byť vôbec vysoká. Úlohu v tom zohráva aj otázka, či má vláda dobrú databázu.
„Na to, aby ste rozpoznali tváre, musíte mať databázu svojich občanov. Predpokladám, že štát má takéto niečo k dispozícii, otázka je, ako veľmi je to aktuálne. Ak sa niekto fotil na občiansky preukaz pred desiatimi rokmi, už to nemusí byť také ľahké. Osobne si myslím, že až také použiteľné a kvalitné to rozpoznávanie tvárí nebude,“ vysvetľuje.
Dôležitý je navyše aj fakt, že sa Pride v Budapešti zúčastnili nielen obyvatelia Maďarska, ale aj iných krajín. K tým by však náš sused nemal mať prístup.
Porušenie práv
Minister spravodlivosti Bence Tuzson ešte v priebehu minulého týždňa napísal viacerým ambasádam list, v ktorom upozornil na to, že Pride je nelegálny, a že organizátori za jeho realizáciu môžu ísť do väzenia. Išlo o reakciu na spoločné vyhlásenie desiatok veľvyslanectiev v Budapešti, ktoré pochod podporili. List získalo Politico.
„Zabezpečte, prosím, že vaši zamestnanci a kolegovia budú o týchto faktoch riadne informovaní. Právna situácia je jasná: pochod Pride je zhromaždenie, ktoré je legálne zakázané. Organizovanie alebo ohlásenie takéhoto podujatia sa považuje za trestný čin postihovaný odňatím slobody až na jeden rok podľa maďarského práva,“ odkázal.
Aktivisti hovoria o porušovaní základných práv. Politico navyše upozorňuje na obavy, že tento systém možno používať v reálnom čase, čo môže byť v rozpore s nariadením EÚ o AI.
Amnesty International, INCLO, Liberties, ale aj ďalšie ľudskoprávne organizácie majú mať napriek tomu potvrdené, že technológia na rozpoznávanie tvárí bola počas Pride aktivovaná.
Al Jazzeera tvrdí, že 18. júna boli úradníkmi v rámci „príprav“ na pochod inštalované v centre Budapešti dočasné kamery. Tieto informácie potvrdzujú aj ďalšie zdroje, napríklad Getty Images.
Pochod sa napriek tomu konal a organizátori ho označili za najväčší v dejinách krajiny. „Od Budapeštianskej technickej univerzity až po námestie Deák sa tiahol obrovský, silný, pokojný, pestrý a priateľský dav, ktorý jasne povedal nie nenávisti, zastrašovaniu, obmedzovaniu práva na zhromažďovanie a zákonom inšpirovaným Putinovým režimom. 28. júna sme písali históriu. Viac ako 200-tisíc ľudí sa postavilo za sen o demokratickom, solidárnom Maďarsku s rovnakými právami pre všetkých. Vyhlásili sme, že chceme žiť slobodne a že neustúpime pred hrozbami svojvôle,“ odkázali.
Zákaz s odvolaním sa na ochranu detí
Orbán, ktorého vláda prijala legislatívu zakazujúcu Pride a podujatia na podporu LGBTI+ ľudí, sa odvoláva na ochranu detí. Podľa jeho slov, ako píše CNN, majú zmeny za cieľ zakázať zhromaždenia, ktoré „porušujú zákony na ochranu detí“. Tieto kroky potvrdila maďarská vláda aj tým, že polícii povolila použiť technológie na rozpoznávanie tvárí a identifikáciu účastníkov.
Premiér Maďarska v piatok pred plánovaným zhromaždením varoval, že účastníci budapeštianskeho Pride môžu čeliť právnym dôsledkom. „Sme dospelí a odporúčam, aby sa každý rozhodol, ako chce, dodržiaval pravidlá… a ak nie, mal by čeliť jasným právnym dôsledkom,“ cituje Orbána agentúra Reuters.
Dodal tiež, že polícia zakázané podujatie môže rozohnať. Maďarsko je však podľa neho civilizovaná krajina a úlohou polície je presvedčiť ľudí, aby dodržiavali zákon. A tak jej dal do rúk technológiu, ktorá rozpoznáva tváre ľudí s tým, že „nie sme na svete preto, aby sme si navzájom sťažovali život, ale aby sme ho uľahčovali, to je podstata kresťanstva“.
Ako je to na Slovensku?
V utorok 21. januára tohto roka sa konala mimoriadna schôdza k odvolávaniu vládneho kabinetu, na čele ktorého stojí Robert Fico. Tá po krátkom čase prešla do tajného režimu. Koalícia začala hovoriť o príprave na štátny prevrat, ktorý má plánovať opozícia s pomocou mimovládnych organizácií. Všetko má byť riadené zo zahraničia.
Fico neskôr tvrdil, že na Slovensku existuje štruktúra financovaná zo zahraničia, napojená na slovenskú opozíciu, ktorá má v pláne zneužiť protesty. Premiér hovoril, že sa skupina osôb pokúsi o „potýčku, potom dôjde k pokusom dostať sa cez ploty do budov úradu vlády, Národnej rady, Prezidentského paláca“ a následne dôjde k zásahu bezpečnostných zložiek.
Podobne ladené slová použil aj v máji, v čase prvého výročia atentátu, ktorý bol naňho spáchaný v Handlovej. Fico vyhlásil, že bezpečnostné zložky potvrdili existenciu veľkého rizika útokov na ďalšieho ústavného činiteľa. Spomenul pritom napríklad ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú.
Majdan, o ktorom koalícia na čele s premiérom hovorila, sa napriek početným a intenzívnym protestom nekonal. Rovnako tak sa už nehovorí ani o opatreniach, ktoré boli podniknuté na ochranu ústavných činiteľov pred ďalším atentátom. Napriek možným obavám z toho, aké dôsledky môžu mať tieto tvrdenia, bezpečnostný analytik situáciu upokojuje.
„Na Slovensku na protestoch k sledovaniu občanov nedochádza. Nezaznamenávajú sa tváre ľudí, ktorí sa ich zúčastňujú a nepárujú sa s databázou,“ odkázal. Nič také podľa neho nehrozí ani na festivaloch.
Nahlásiť chybu v článku