Napriek pandémii koronavírusu štáty neváhajú utrácať miliardy eur na to, aby sa zbrojili či obnovovali svoj jadrový arzenál. Najsmutnejšie na tom asi je, že sú to dokonca štáty, ktoré majú s vírusom problém, no radšej investujú peniaze do ničivej sily, ako lepšej pomoci obyvateľstvu. 

O 10 % viac

Deväť štátov, ktoré disponujú jadrovými zbraňami utratili v roku 2019 až 72,9 miliardy dolárov (približne 67 miliárd eur) na atómové zbrane. USA pritom podľa novej správy Medzinárodnej kampane za zákaz jadrových zbraní ICAN utratili až polovicu z tejto sumy, teda rovnakú sumu ako ostatných osem štátov, uvádza portál The Guardian.

Radšej zbrane ako boj s koronavírusom

„Teraz je viac ako kedykoľvek predtým jasné, že jadrové zbrane nevytvárajú bezpečnosť pre svet uprostred globálnej pandémie, a to ani pre deväť krajín, ktoré majú jadrové zbrane. Najmä, ak existujú jasné nedostatky v dodávkach zdravotníckeho materiálu a preťaženosti lekárov,“ uvádza hlavná autorka správy Alicia Sanders-Zakreová.

Správa prichádza v čase, keď je medzinárodný dohľad nad jadrovými zbraňami ohrozený. Zmluva o limitovaní počtu jadrových zbraní s názvom New START vyprší o 9 mesiacov a zatiaľ neexistuje dohoda štátov o jej predĺžení. Rusko je údajne ochotné zmluvu predĺžiť, avšak USA tvrdia, že zmluva by sa po platnosti jej účinnosti mala nahradiť novou.

Torpéda aj medzikontinentálne rakety

Ani Rusko, ktoré minulý rok vynaložilo na jadrový arzenál 8,5 miliardy dolárov, podľa ICAN nezaostáva s modernizáciou a oznámilo vývoj celej rady nových zbraní, vrátane rakiet s jadrovými hlavicami s letom na dlhé vzdialenosti, jadrových torpéd a ťažkých medzikontinentálnych balistických rakiet.

Nezaostáva ani Čína, ktorá vynaložila až 10,4 miliardy dolárov, pričom má oveľa menej jadrových zbraní ako USA či Rusko. USA však vo výdavkoch suverénne vedie a plánuje aj vývoj nových zbraní, vrátane už nasadenej malej hlavice určenej na výzbroj ponoriek.

Podľa odhadov minie USA v nadchádzajúcom desaťročí na jadrový arzenál až 500 miliárd dolárov, čo je až 23 % nárast v porovnaní s odhadmi, keď končil vo funkcii prezident Barack Obama.

Pozri aj:

Simulácia vedcov ukázala, ako by vyzerala jadrová vojna medzi Ruskom a USA