Presťahovať sa sem môže úplne každý, len tu nesmie zomrieť. Špicbergy sú európskym unikátom, je tu aj trezor súdneho dňa

Má niekoľko divných zákonov, nenájdete na ňom cesty a je domovom nielen digitálnych nomádov, ale aj trezoru, o ktorom sa šíri množstvo konšpiračných teórii. Reč je o súostroví Svalbard, ktoré je v našom regióne viac známe pod menom Špicbergy. 

Ide o miesto, ktoré je podstatne bližšie k Severnému pólu, než k nórskej pevnine. Aj keď v našom regióne sa hovorí o Špicbergoch, tento názov už nie je pre tamojší arktický región aktuálny. Názov Špicbergy (Spitsbergen) nahradil Svalbard, pričom názov Spitsbergen ostal platný už len pre pomenovanie hlavného ostrova, ten sa zas po slovensky nazýva Západný Špicberg.

Región by sme hľadali približne 2 000 kilometrov severne od Nórska, pričom je stále považovaný za časť Nórskeho kráľovstva. V rámci celého územia nájdeme len jednu väčšiu usadlosť, ktorá sa tiež považuje za hlavné mesto Svalbardu, Longyearbyen. A aj keď sa spomína ako najväčšie sídlo, počet obyvateľov sa pohybuje len okolo 2 400.

Na prvý pohľad môže ísť o kus našej planéty, ktorý je permanentne zamrznutý, nudný a slúži len ako miesto pre vedecké výskumy. Svalbard však ponúka omnoho viac, než len ľad a zimu. Súostrovie tvorí 9 ostrovov, ktorých rozloha číní v súčte 62-tisíc km², pre porovnanie, celé Slovensko má 49-tisíc km². Navyše, medzi ostrovmi a osadami nie sú žiadne cesty pre autá a preprava je teda možná len na snežnom skútri, vrtuľníku, respektíve na lodi, informuje Business Insider.

Čo je povinné splniť, aby tam mohol človek žiť?

Svalbard teda nemá cestnú infraštruktúru, 4 mesiace trvá polárny deň a potom 4 mesiace polárna noc, priemerná teplota číní v lete 5 stupňov Celzia a v zime je bežne aj – 20 stupňov Celzia. Kto by teda chcel odísť žiť na takéto územie? Odpoveď je jasná, dobrodruhovia a digitálni nomádi, ktorých nemusí trápiť vízová politika.

Je to tak, osada, alebo hlavné mesto Longyearbye víta nových obyvateľov bez rozdielu na to, odkiaľ prišli. Svalbard patrí medzi bezvízové miesta, na ktorých nemáte obmedzený pobyt na dni, ale na domáce podmienky.  Dnes je totiž vysoko populárny život digitálnych nomádov, ktorých však často odrádza povinnosť platiť vysoké poplatky krajine, v ktorej žijú a pracujú.

Na najsevernejšom mieste sveta, na ktorom žije stále obyvateľstvo, platí od úradov len jediná podmienka. Môžeš ostať, ako dlho chceš, no základom je dokázať zarobiť si na vlastnú strechu nad hlavou. Svalbard funguje odlišne, ako ostatné štáty a regióny na svete. Ak sa človek chce venovať práci na diaľku, nemusí disponovať konkrétnou výškou platu, no stále musí mať na pamäti, že okrem nájmu je nutné platiť aj 8 % daň, tvrdí Insider.

Nezarábaš, odchádzaš

Na ostrove údajne žije viac ako 40 národností, pričom väčšina sa venuje práci na diaľku, alebo si otvorili prevádzku v službách. Problém nastane v momente, keď nemáte z čoho zaplatiť. Príkladom je aj americký novinár Mark Sabbatini. Ten prišiel na arktické súostrovie v roku 2008 s majetkom v hodnote necelý 1 milión eur. Prevádzkoval 2 domy, no čoskoro mu kvôli zhoršujúcim sa prírodným podmienkam (lavína, topiaci sa permafrost) boli zabavené.

Z novinára sa postupne stával bezdomovec, ktorý v letných mesiacoch prespával na krytom odpočívadle, no odtiaľ ho vyhnali po tom, čo na rovnakom mieste rok dozadu napadol turistického sprievodcu ľadový medveď. Sabbatini bol teda vyhostený, dnes žije na Aljaške a stále sa venuje novinárskej činnosti.

Najhoršie pre ľudí, ktorí stratia príjem či majetok, je fakt, že štát vám nijak nepomôže. Tým, že Svalbard neinkasuje žiadnu sociálnu daň, neexistuje tam nič ako domov pre bezdomovcov, verejná doprava, či dávky v núdzi. Preto platí pravidlo, že ak nie ste prínosní pre systém, zo Svalbardu vás vyhostia.

Medveďov je viac než ľudí, zarábajú vďaka baníckej drine