Naša planéta má omnoho bohatšiu históriu, ako by ste sa možno nazdávali. Človek, ktorý ju obýva dnes, je len kvapkou v mori. Čo sa však našich predchodcov týka, vedci majú ešte stále čo skúmať. Dôkazom je takzvaná populácia duchov, ktorej genóm sa podarilo objaviť v západnej časti Afriky.
Vedci objavili populáciu duchov
Vedcom sa počas skúmania genómu obyvateľov západnej časti Afriky podaril jedinečný objav. Ako informuje portál The Guardian, objavili tzv. populáciu duchov, teda genóm doposiaľ neznámeho druhu človeka, ktorý Afriku obýval pred tisíckami rokov. Počas analýzy DNA obyvateľov Gambie, Sierra Leone a Nigérie sa totiž ukázalo, že pätina ich genetickej informácie má neznámy zdroj.
Genetici sa domnievajú, že DNA predkov moderného človeka obývajúceho Afriku sa zrejme skrížila s archaickým druhom človeka, ktorý však doteraz nikde inde objavený nebol. Ide o podobný prípad, ako keď sa DNA obyvateľov Európy pred tisíckami rokov skrížila s DNA neandertálcov.
Na rozdiel od súčasnosti, svet bol kedysi domovom súčasne viacerých druhov a poddruhov človeka a keď na seba rôzne druhy natrafili, došlo k zmiešaniu genetickej informácie. Následkom toho v sebe moderní Európania nesú genetickú informáciu neandertálcov, kým napríklad obyvatelia Austrálie či Polynézie v sebe nesú genetickú informáciu tzv. denisovanov. Už nejaký ten čas sa predpokladalo, že moderní obyvatelia Afriky v sebe nesú genetickú informáciu neznámeho archaického druhu človeka, až doteraz sa však nedarilo nájsť materiál, ktorý by vedcom poskytol viac informácií.
Kto bol neznámy predchodca?
K záveru, že ide o genóm neznámeho druhu človeka, došli vedci tak, že zo získaných vzoriek odstránili všetku DNA, ktorá sa neponáša na DNA moderného človeka. Tak získali sekvencie, ktoré pravdepodobne pochádzajú od antického predchodcu. Následne sekvencie porovnali s DNA neandertálcov a denisovanov, ani v jednom z prípadov však nedošlo k zhode.
Zaujímavé je, že o populácii duchov je málo informácií aj napriek tomu, že značná časť súčasnej genetickej výbavy, 2 až 19 percent, pochádza práve z tejto vetvy. Vedci sa domnievajú, že ide o vetvu, ktorá sa oddelila od neandertálcov, a to pred 360 000 až milión rokmi. Tvoriť ju mohlo približne 20 000 jedincov a ku skríženiu s predchodcami moderných obyvateľov Afriky došlo pravdepodobne pred 124 000 rokmi.
Ako uvádza štúdia publikovaná v časopise Science Advances, vedci majú niekoľko teórií, pričom jedna z nich hovorí, že nemuselo ísť len o jednu líniu archaického predchodcu, mohlo ich byť pokojne aj viac.
The Guardian
Nahlásiť chybu v článku