Lesné požiare v Amazonskom pralese, na Sibíri, na Aljaške, v Grónsku, v Grécku, na Kanárskych ostrovoch. Zdalo by sa, že celý svet horí. A je to naozaj tak – svet horí. No nie je to nič výnimočné, oheň v lesoch je starý ako les sám. Je prirodzenou súčasťou lesa a aj keď sa nám to možno ťažko verí, les vďaka ohňu prosperuje. Dnes je však v niečom iný. Vo výraznej miere mu totiž pomáha človek.
V mnohých ekosystémoch sú požiare prírodným a nevyhnutným javom. Spaľujú a odstraňujú suchú vegetáciu a zabraňujú jej obrovskému hromadeniu sa. Obnovujú živiny v pôde a dokonca pomáhajú klíčiacim rastlinám.
Nerešpektujeme oheň ako prirodzenú súčasť vývoja lesov, na niektorých miestach hasíme malé požiare, čím zabraňujeme preventívnemu spaľovaniu suchej vegetácie, ktorá sa dlhodobo hromadí, čo môže viesť k vypuknutiu rozsiahleho, nekontrolovateľného požiaru.
Svoje obydlia dobrovoľne staviame v rizikových miestach, kde je výskyt lesných požiarov viac než pravdepodobný. Meníme klímu, ktorá spôsobuje prehrievanie a vysychanie mnohých oblastí. Alebo lesy jednoducho dobrovoľne sami vypaľujeme.
Najsilnejšie požiare horia práve teraz
Tento mesiac plamene na Sibíri spálili viac ako 21-tisíc štvorcových kilometrov lesa, čím sa tento rok stal pre Rusko najhorším rokom v oblasti požiarov. Dym z týchto plameňov zahalil veľké časti krajiny, vrátane veľkých miest ako Novosibirsk a prešiel cez Tichý oceán do Spojených štátov.
Hasiči na Aljaške tento rok zaznamenali vyše 659 požiarov. Požiare, ktoré tam nastali v posledných dňoch trvajú rekordne dlhý čas. Minulý týždeň Dánsko vyslalo hasičov do Grónska, aby bojovali proti požiaru blížiacemu sa k obývaným oblastiam. Ak sa ho nepodarí uhasiť, úradníci sa obávajú, že môže horieť cez celú zimu a môže prejsť smerom k ľadovej tavenine, ktorú Grónsko zažilo tento rok kvôli rekordným horúčavám.
Stúpajúci počet požiarov v Indonézii zas prinútilo úrady vyhlásiť núdzový stav v šiestich provinciách.
V pondelok požiar na Kanárskych ostrovoch prinútil utiecť viac ako 8-tisíc ľudí. Plamene prenikali cez vyprahnuté lesy do prírodného parku Tamadaba, ktorý bol považovaný za jeden z klenotov na Gran Canaria, hornatom sopečnom ostrove v súostroví Atlantického oceánu pri severozápadnej Afrike.
V Severnej Amerike, v Kalifornii, ktorá zaznamenala najničivejšie obdobie požiarov v roku 2018, má v porovnaní so súčasným rokom omnoho pokojnejší rok, no potenciál veľkého požiaru stále zostáva.
Momentálne je ale najviac alarmujúci požiar v Amazonskom pralese – najväčšom dažďovom pralese na svete. A hoci je to oblasť s častými mohutnými prívalovými dažďami, ktorá sama o sebe nehorí, rekordné horúčavy za posledné týždne namiesto dažďov priniesli husté mraky dymu.
Výborné podmienky pre rozsiahle požiare
Najnovšie údaje zozbierané Svetovou meteorologickou organizáciou ukazujú, že tohtoročný júl bol najteplejším júlom v histórii merania. Rekordne vysoké teploty nie sú fenoménom len tohto roku, päť najteplejších júlových mesiacov bolo nameraných za posledných 5 rokov.
Krajiny Európy doslova horia. Rekordné horúčavy postihli mnohé krajiny – Holandsko, Nemecko a Belgicko, no aj Slovensko, Poľsko a Českú republiku. Paríž dokonca zaznamenal najvyššiu teplotu vôbec.
Vlny horúčav však postihli aj iné kontinenty – USA, či Austráliu. Niet sa čomu čudovať, že v mnohých horúcich oblastiach došlo v poslednom mesiaci k extrémnym horúčavám: Sibír, Aljaška, Kanárske ostrovy.
Je všeobecne známe, že dlhodobé sucho, ktoré trápi celý svet, prispieva k súčasným požiarom. Vysoká teplota a nízka vlhkosť vzduchu spôsobujú vysychanie vegetácie. Kľúčovú úlohu však zohrávajú aj ľudia.
Čo majú lesné požiare spoločné s človekom?
Ekológovia po celom svete sa znepokojujú nad odlesňovaním, ktorému pripisujú súčasné požiare. Údaje zverejnené na portáli INPE začiatkom tohto mesiaca naznačujú, že v lete bolo v Brazílii vyťažených viac lesov ako v posledných troch rokoch.
Ťažba sa deje z mnohých dôvodov. Jeden z nich je finančná odmena za drevené komoditu, no v mnohých prípadoch drevo nie je dostatočne efektívnym zdrojom peňazí, preto sa na niektorých miestach stromy vypaľujú, aby sa získala ešte vzácnejšia komodita, pôda.
V Amazónii (a nielen tam) sa pralesy vypaľujú kvôli pôde plnej živín, na ktorej sa pestuje monokultúra sóje alebo paliem, z ktorých sa získava palmový tuk pridávaný takmer do každého výrobku v regáloch obchodov. V inom prípade získaná pôda slúži ako rozsiahle pasienky pre hovädzí dobytok na produkciu hovädzieho mäsa.
No obnažená vlhká pôda plná živín, ktorá sa v tieni pralesných stromov tvorila tisícky rokov je veľmi krehká, na ostrom slnku rýchlo vyschne a mikroorganizmy, ktoré ju tvoria, neprispôsobené novým podmienkam, zahynú. Monokultúra, ktorá sa na pôde pestuje, neposkytuje pôdnym organizmom dostatok potrebných živín.
Takáto pôda je schopná poskytovať dostatok živín približne len dva roky. To je dôvod, prečo sa odlesňovanie šíri čoraz hlbšie do vnútra pralesa – je potreba získavať stále novú pôdu.
Veľká časť dažďov v Amazónii je spôsobená samotným dažďovým pralesom (stromy vyparujú obrovské množstvo vody), no keď stromy zmiznú, zrážky klesajú. Pôda bez stromov je suchá, čo spôsobuje, že celý región sa vysušuje, čo spôsobuje ešte väčšie odlesňovanie za novou pôdou alebo požiare v dôsledku sucha. Ide o začarovaný kruh, ktorý tlačí les do bodu, ku ktorému sa už nikdy nevráti. Z dažďového pralesa sa stáva vyprahnutá savana.
Čo majú lesné požiare spoločné so zmenou klímy?
Napriek tomu, že lesné požiare sú prirodzenou súčasťou lesov, dnešné požiare sa v niečom líšia. Napomáha im človek. Dnes už často nejde o prirodzene vyskytujúce sa požiare, ale o človekom vytvorené. Neumýselne aj úmyselne.
V čase, keď sa svetová klíma dramaticky mení a rekordné horúčavy spaľujú krajiny naprieč všetkými kontinentami, bezstarostne ničíme pralesy, teda prirodzenú „klimatizáciu“ našej planéty. Avšak, ak budeme pokračovať v odlesňovaní a zlom hospodárení s lesmi, vedci varujú, že požiare by mohli pokračovať v tomto rozsahu i naďalej. Takúto masívnu stratu lesa by sme pociťovali v celosvetovom meradle a dotýkala by sa nás všetkých.
Amazonský prales, označovaný za pľúca Zeme, predstavuje jeden z najúčinnejších spôsobov na zmiernenie účinkov zmeny klímy. Ekosystém každý rok absorbuje milióny ton emisií uhlíka. Keď sú tieto stromy vyťažené alebo spálené, nielenže uvoľňujú uhlík, ktorý ukladali, ale zmizne aj nástroj na absorbovanie jeho emisií.
Znamená to, že les, ktorý horí, neznamená nebezpečenstvo iba pre lesné druhy rastlín a jeho živočíšnych obyvateľov, ale aj pre každého človeka, v ktoromkoľvek kúte na tejto planéte. Obavy a panika sú preto oprávnené.
Les potrebuje hybnú silu – oheň, vietor aj lykožrúta
Na to, aby sme porozumeli, prečo sú požiare pre les dôležité, musíme najskôr pochopiť, ako funguje.
Akokoľvek sa les niekomu zdá nemenný a rovnaký, rokmi sa mení. Nič v ňom neostáva rovnaké. Stromy sa ťahajú za slnkom do výšok, zatieňujú ostatné rastliny, ktoré sú rovnako súčasťou lesa. Sú dominantné a bez hybnej sily by dominantné druhy (v našich pomeroch horského lesa napr. smrek) rástli celým lesom. Súperili by medzi sebou, prežili by len tie najsilnejšie stromy v obmedzenom druhovom zložení.
Pre menej dominantné druhy stromov, krov, tráv, kvetov, či mladé stromčeky prichádza čas, až keď padnú staré stromy. To však môže trvať stovky až tisícky rokov.
Aby boli mladé stromčeky schopné raz odolávať silným vetrom a škodcom, potrebujú rásť v tieni starších stromov. Keď mladý strom rastie v tieni starého stromu, rastie pomaly a jeho letokruhy sú tenké, vytvára si tak pevný, odolný kmeň. Akonáhle sa priestor nad ním uvoľní, rýchlo vyrastie do výšky.
Rastliny v lese súperia o každý lúč svetla, o každú dostupnú živinu. Miesta, kde padnú, vyschnú alebo zhoria staré stromy sú veľmi vzácne. Uvoľnený priestor znamená príležitosť, ktorá sa naskytá raz za stovky rokov.
Novovzniknutý – otvorený – priestor predstavuje oázu, kde sa hrnie všetok život z okolitého tmavého lesa. Vytvára sa tu neuveriteľná biodiverzita – mieša sa tu ohromné množstvo druhov rastlín a živočíchov. Vytvára sa tu najodolnejší a najstabilnejší ekosystém na planéte.
Už spomínanou hybnou silou, ktorá to všetko spôsobuje – aby sa les hýbal, bol druhovo bohatý a stabilný – môže byť požiar, veterná kalamita alebo kľúčové druhy, akým je napríklad lykožrút.
Lesy sa milióny rokov vyvíjali v podmienkach, v ktorých boli požiare prirodzenou súčasťou. Doposiaľ ich nedokázal zničiť ani jeden z nich. Naučili sa mu brániť, prispôsobili sa mu a využili ho vo svoj prospech.
Ale rovnako, ako pochopiť význam požiarov v lese, musíme pochopiť aj to, že dnešné požiare sú spôsobené do veľkej miery aj ľudskou činnosťou, na ktorú sa pralesy nedokážu adaptovať. Preto je dôležité, aby sme napravili kalamitu, ktorú sme spôsobili.
Zapájajú sa aj významní svetoví lídri
Štáty Amazónie vyhlásili stav núdze. Sociálne siete sa začali plniť rôznymi fotografiami označené hastagom #PrayforAmazonia.
Hollywoodsky herec Leonardo DiCaprio, ambasádor životného prostredia pre USA, nalieha na ľudí, aby pomáhali zachrániť Amazonský prales. „Bez Amazonu nemôžeme udržať otepľovanie Zeme pod kontrolou. Amazon potrebuje viac, ako naše modlitby,“ hovorí vo svojom príspevku na Instagrame.
„Vedci a ochranári prírody pripisujú zrýchľujúce sa odlesňovanie prezidentovi Jairu Bolsonarovi, ktorý po nástupe do úradu v januári otvorene pozval lesných pracovníkov a poľnohospodárov na vyčistenie pôdy,“ upozorňuje DiCaprio, že pod požiare v Amazone sa podpísala vláda súčasného brazílskeho prezidenta. Pripomína ale fakt, že práve činnosť ľudí má výrazný vplyv na súčasné požiare.
„Keď príde čas volieb, HLASUJTE pre vodcov, ktorí chápu naliehavosť našej klimatickej krízy a sú ochotní podniknúť odvážne kroky – vrátane silnej správy vecí verejných a progresívnej politiky,“ apeluje a ukazuje, čo môžeme robiť my, aby sme mohli chrániť naše lesy a pralesy.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron označil v stredu 21. augusta 2019 požiare v Amazonskom dažďovom pralese za „medzinárodnú krízu“ a vyzval, aby sa tento naliehavý problém riešil na víkendovom summite krajín G7. Informovala o tom agentúra AFP.
„Náš dom je v plameňoch. Doslova. Amazonský prales, pľúca našej planéty, ktoré produkujú 20 percent svetového kyslíka, horí,“ napísal Macron na Twitteri. Podľa neho ide o „medzinárodnú krízu“ a vyzval členov skupiny G7, aby o tejto naliehavej téme diskutovali na summite, ktorý sa v sobotu začína vo francúzskom letovisku Biarritz.
Generálny tajomník OSN António Guterres už skôr vyhlásil, že lesné požiare, v dôsledku ktorých hustý dym zahalil v posledných dňoch niekoľko brazílskych miest, ho „hlboko znepokojili„.
„Uprostred globálnej klimatickej krízy si nemôžeme dovoliť ďalšie ničenie hlavného zdroja kyslíka a biodiverzity,“ uviedol na Twitteri s tým, že Amazóniu je potrebné chrániť. Informuje o vyjadreniach významných politikoch TASR.
Obavy súvisiace s odlesňovaním a požiarmi v pralesoch sa neustále zvyšujú. Obávam sa, že samotné obavy nebudú postačovať na to, aby sme „vyliečili naše horiace pľúca Zeme“. Obavy a modlitby preto vymeňme za rázne činy.
Vymeňte auto za bicykel. Vymeňte motorku za pešiu chôdzu. Kávu si vychutnajte v kaviarni, nie „TO GO“. Papier má dve strany, nevyhadzujte ho s jednou stranou nepopísanou. Potraviny obsahujúce palmový olej vymeňte za tie, ktoré ho nepoužívajú. Choďte voliť tých, ktorí sa zaujímajú o našu budúcnosť, o budúcnosť našej planéty, ktorým klimatická kríza nie je ľahostajná.
Aspoň sa o to pokúsme.
Nahlásiť chybu v článku