Foto: Twitter.com (@StoriaMedicina)

Michaela / / Série
Nezmyselný, krutý a nehumánny. Taký bol experiment sovietskeho doktora Vladimira Demikhova, ktorý sa chcel zapísať do dejín. Nakoniec sa mu to podarilo, avšak úplne inak, ako predpokladal.

Veda môže byť pre ľudstvo dvojsečná zbraň. Na jednej strane môže jej využitím vzniknúť niečo, čo zachráni milióny životov. Na druhej strane, ak sa poznatky ocitnú v rukách šialeného človeka, môže priniesť utrpenie, ktoré nemá vo svete obdoby. Tak to bolo aj v prípade vzniku úbohého týraného zvieraťa – dvojhlavého psa, ktorého zrod mal na svedomí doktor Vladimir Demikhov.

V prvom rade treba poznamenať, že experiment nemal žiadny zmysel. Čo máte z toho, ak vytvoríte z dvoch psov jedného? Naozaj nič, možno len chvíľkový dobrý pocit a vaše ego sa poteší z toho, že ste sa zahrali na stvoriteľa. No to je všetko. Ostatné je len zbytočné utrpenie, ktoré si odnesú tí najbezbrannejší. Zvieratá.



Doktor Vladimír Demikhov bol odborníkom v oblasti transplantácie, ktorý rád posúval limity. Preto nečudo, že sa v ňom zrodila myšlienka transplantácie časti tela jedného psa na krk druhého. Tento experiment sa mu bohužiaľ aj podarilo uskutočniť, a to nejeden raz.

Experiment zopakoval niekoľkokrát



Lekársky tím na čele s doktorom Demikhovom začali s transplantáciou jednej hlavy psa do tela druhého psa už v roku 1954, pričom výsledok sa nie vždy vydaril. V roku 1959 sa rozhodli urobiť transplantáciu za pozornosti médií, pričom tento nehumánny experiment zopakovali už po 24-krát. Pokusnými králikmi sa stali dva psy – mladší a menší Shavka počas operácie prišiel o zadné labky a väčšinu orgánov. Hlavu s prednými končatinami, pľúcami a srdcom transplantovali do zárezu na krku väčšieho a staršieho psa, nemeckého ovčiaka Brodyagu. Doktorovi sa podarilo prepojiť ich obehové sústavy a tak vytvoriť dvojhlavého psa, ktoré sa v svojej dobe stali slávnym dôkazom progresívnej vedy. Snímky boli dokonca odpublikované v magazíne Life.

Odvrátená strana úspechu



Obe zvieratá trpeli a nechápali, čo sa deje. Po operácii, ktorá trvala tri a pol hodiny, síce boli už súčasťou jedného organizmu, no ich autonómnosť bola zachovaná. Väčší pes, ktorý vystupoval v úlohe hostiteľa, sa snažil zbaviť neželaného parazita. Menší psík, ktorý „vyrástol“ na jeho krku, ho zas neustále hrýzol do ucha. Psíkovia však mali šťastie v nešťastí – zomreli po štyroch dňoch od „vydarenej“ operácie. Pre nich to však bolo určite oveľa ľahšie, ako zažívať neustále utrpenie a stres. Najmä Shavka si určite vytrpel svoje, síce mohol piť aj jesť, avšak vylučovaciu sústavu nemal prepojenú s telom hostiteľa a tak všetko, čo nestrávil, odtekalo pomocou hadičiek na zem.

Ostrá kritika



Samozrejme, tento experiment sa nezaobišiel bez oprávnenej kritiky. Mnohí nevideli v experimente zmysel, no doktor si obhájil všetko, čo vykonal. Bol uznávaným expertom v oblasti transplantácie orgánov a tvrdil, že práve jeho metódy pomohli zachrániť život mnohým pacientom. Tie mali určite zmysel, ale aký význam má vytvoriť dvojhlavé stvorenie, na to už asi nikto nevie dať rozumnú odpoveď.

Pozri aj: Vo vnútri Stalinovho Ostrova kanibalov. Ľudia sa pojedali navzájom, len aby prežili

all-that-is-interesting.com
Komentovať (0)