Foto: Public domain, Pixabay

Čin, ktorým si splnila sen ju priviedol do hrobu.

Naša malá krajina Slovensko disponuje obzvlášť vysokým počtom hradov. Či ide o zrúcaninu alebo takmer dokonale zachovalú historickú stavbu, takmer každý ukrýva nejaké to svoje tajomstvo. Inak to nie je ani v prípade hradu nachádzajúceho sa v meste Kežmarok, ktorý bol vystavaný rodom Zápoľských. Jeho nie úplne objasnená záhada vzbudzuje v očiach ľudí obdiv nad odvahou ženy, ale aj zdesenie nad krutosťou, ktorou bola potrestaná. 

Jedna z najväčších záhad tohto hradu na severe Slovenska sa mala odohrať v roku 1565. V danom čase bol majiteľom mladý, ani nie tridsaťročný Albert Lasky, ktorý túto stavbu zdedil po svojom otcovi spoločne s ostatnými majetkami. Hovorí sa, že jablko nepadá ďaleko od stromu a inak to nebolo ani v tomto prípade. Jeho otec, Hieronym Lasky svoje financie a majetky veľmi rád využíval na rôzne účely a rod tak trpel značnými finančnými problémami. Podobne to bolo aj za vlády Alberta.

Foto: Unknown [Public domain], via Wikimedia Commons
Traduje sa, že v danom období sa ľudia namiesto lásky, brali skôr pre peniaze. Smrť Albertovej prvej manželky síce z neho urobila vdovca, ale na druhú stranu vcelku zámožného. Netrvalo však dlho a jeho konto bolo opäť na bode mrazu. Bolo potrebné znovu sa oženiť.

Za svoju ďalšiu nastávajúcu si zvolil dcéru poľského kráľa a dvornej dámy, Beatu Ostrogskú – Koscieleskú, ktorá bola taktiež vdovou. Po smrti svojho manžela, kniežaťa Iľju Ostrogského zdedila obrovské majetky. Pre mladého Alberta nebol v tomto prípade problémom ani dvadsaťročný vekový rozdiel, ktorý bol medzi ním a Beatou. So žiadosťou o ruku neotáľal. Táto žena totižto mala to, čo on potreboval.

Foto: Unknown [Public domain], via Wikimedia Commons
Ich spoločný, šťastný život mal prebiehať v prostredí Kežmarského hradu. Osud sa ale rozhodol inak. Beata v hĺbke srdca túžila spoznať hory v diaľke, Vysoké Tatry zblízka. Pokúšala sa presvedčiť na tento výlet aj svojho manžela, no ten mal dosť starostí utrácaním jej peňazí. Bolo preňho príjemnejšie venovať sa pozvaným alchymistom, ktorí mu prisľúbili výrobu zlata a kameňa mudrcov.

Na dobrodružstvo sa ale podľa dobových záznamov nevydala sama. Spoločnosť jej robila skupina mešťanov, ktorí ju sprevádzali na ceste trvajúcej tri dni, smerujúcej pravdepodobne k Zelenému plesu. Po tejto skúsenosti bola Beata určite nadšená krásami prírody, ako aj mnoho z nás dnes. No šťastie po príchode domov vymenila hrôza.

Manžel Albert využil túto situáciu naplno vo svoj prospech. Žena danej doby nemala právo vycestovať bez svojho manžela a tak ním bola obvinená z nemravnosti. Následkom čoho bolo jej nemilosrdné uväznenie v priestoroch hradu.

Foto: Unknown [Public domain], via Wikimedia Commons
V miestnosti, v ktorej mala stráviť dlhých šesť rokov, ba mala byť priam zamurovaná, boli len dve okná. Jedným jej služobníctvo podávalo stravu a skrz druhé mala možnosť pozerať sa na dôvod svojho trestu, milované hory.

Kežmarský hradný pán si od daného momentu užíval finančné prostriedky svojej milej plnými dúškami. Ale ani tie nestačili a po ich premrhaní musel hrad opustiť. Šialenú Beatu Lasku podľa všetkého našiel a vyslobodil až ďalší majiteľ hradu.

Záznamy o mieste jej smrti nie sú úplne jednoznačné. Svoj život dožila buď v ústave choromyseľných v Košiciach alebo sa vrátila do rodného Poľska. Jasné je však jedno, už nikdy nebola tak šťastná, ako v čase svojej prvej a jedinej návštevy Vysokých Tatier, ktorá je pre nás pomyselným začiatkom turistickej histórie Vysokých Tatier.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )
Príbehy