Foto: Wikimedia

/ 137 / Lukáš M.
Veľký hladomor, ktorý sa na území Ukrajiny odohral v rokoch 1932-1933 bol riadenou genocídou s jednoduchým cieľom. Dosiahnuť dokonalosť socialistického režimu.

Ukrajina bola súčasťou Sovietskeho zväzu od jeho začiatkov v roku 1922. Historická prítomnosť Rusov na tomto území sa do súčasnosti preniesla v podobe dvoch názorov, ktoré ako dnes tak aj v minulosti, rozdeľovali Ukrajinu na dva tábory. Časť obyvateľstva, najmä tí ktorí žili a žijú na východe krajiny, vnímajú Rusko ako historického spojenca. Iní, v podstate väčšina obyvateľov Ukrajiny, si však spomína na hrôzy ruskej nadvlády a vplyvu v ich rodnej krajine. Snáď najčiernejšou kapitolou ich spoločných dejín je Veľký hladomor, mnohými nazývaný aj Ukrajinskou genocídou. 

Keď nebolo čo jesť, museli sa obyčajní ľudia uchýliť k najradikálnejším možným riešeniam. Prvé padli za obeť hospodárske zvieratá. Neskôr to boli mačky, psy, myši, ale aj listy či kôra stromov. Ukrajina sa v rokoch 1932-1933 nevyhla dokonca ani kanibalizmu. Krajinu v priebehu niekoľkých mesiacov na kolená položila tá najhoršia smrť, akú si človek dokáže predstaviť – vyhladovaním. Počet obetí nie je dodnes kvôli chýbajúcim záznamom ZSSR známy, no podľa historikov išlo asi o 3-4 milióny životov (niektoré zdroje hovoria až o 10-12 miliónoch). Najdesivejšie na celej udalosti je to, že ju spôsobil človek. Človek, z ktorého strach zabránil Ukrajincom ďalších 50 rokov na smrť miliónov svojich obyvateľov spomínať.

Foto: encyclopediaofukraine.com

Ukrajina – obilnica Európy

Nižinatá Ukrajina s bohatými riečnymi tokmi ako Dneper či Dnester ukrýva európske bohatstvo. Je ním černozem – pre poľnohospodárstvo najúrodnejšia pôda, ktorá územie Ukrajiny predurčila stať sa obilnicou Európy. Aj dnes je Ukrajina poľnohospodársky sebestačná a navyše vyváža obrovské množstvo najrôznejších poľnohospodárskych plodín od pšenice, obilia, kukurice až po zemiaky. Práve v exporte obilia sa chce Ukrajina stať do roku 2021 na tretie miesto v svetovom rebríčku. Ukrajinci si v 20. storočí potenciál svojej pôdy dobre uvedomovali. No pre ich škodu si ich uvedomoval aj diktátor na čele Sovietskeho zväzu.

Foto: Wikimedia

Predzvesť obrovského hladomoru

Ukrajina sa v roku 1922 stala súčasťou novovzniknutého Sovietskeho zväzu, jeho obilnicou a oblasťou s veľkým hospodárskym potenciálom. Okrem exportu plodín do ZSSR sa poľnohospodárske produkty z Ukrajiny vyvážali aj do sveta. Sovietsky zväz si na exporte poľnohospodárskych produktov postavil v prvej polovici 20. storočia svoj hospodársky rast. Kľúčom k úspechu bola myšlienka kolektivizácie, ktorá v podstate umožňovala štátu vlastniť väčšinu poľnohospodárskej pôdy a teda aj jej produktov. Ukrajincom, ktorých život bol s úrodnou pôdou spätý celé storočia, sa myšlienka kolektivizácie súkromného majetku veľmi nepáčila. Roľníci zo všetkých kútov krajiny sa voči znárodňovaniu majetkov rukou ZSSR začali brániť. Keby vedeli, aký dopad to pre ich krajinu bude mať, určite by sa rozhodli inak.

Foto: Wikimedia

V roku 1929 sa dopyt po sovietskych poľnohospodárskych produktoch zvýšil a vedenie režimu rozhodlo, že proces kolektivizácie treba urýchliť a to najmä na Ukrajine, obilnici, ktorej obyvatelia sa stále bránili odpredávaniu pôdy a produktov ZSSR za podstatne nižšie ceny ako bola tá trhová. Poľnohospodári, ktorí naďalej odolávali a protestovali, boli často k dohode donútení najrôznejšími postupmi, okrem iného samozrejme deportáciou do sibírskych gulagov. Na Ukrajine, ale aj v iných úrodných oblastiach ZSSR začali roľníci organizovať ozbrojené povstania, či dokonca úmyselne na znak odporu kolektivizácie, ničiť vlastnú úrodu. A práve tento nie veľmi šťastne premyslený krok viedol k prvej vlne Veľkého hladomoru.

Foto: Wikimedia

Milióny mŕtvych

Prvá vlna hladomoru zasiahla Ukrajinu v roku 1932. Bola to však len „slabá káva“ oproti tomu, čo malo prísť ďalej. V roku 1932 hladomoru podľahlo asi 200-tisíc ľudí. Zväčša išlo o starších obyvateľov a deti, ktoré nedostatok potravín pociťovali intenzívnejšie. Začiatkom roku 1933 prišlo z Moskvy rozhodnutie, ktoré Ukrajinu s akútnym nedostatkom jedla položilo na kolená. Stalin nariadil rekvirácie, ktoré riadili vojenské a policajné zložky. Hladujúcim Ukrajincom tak zobrali aj posledné zvyšky potravín a poľnohospodárskych plodín, ktoré v krajine ostali.

Foto: Wikimedia

Rekvirácie ZSSR na Ukrajine sa však neobmedzili len na potraviny. Ľuďom bol „ukradnutý“ aj majetok, peniaze či dokonca oblečenie. V podstate ukrajinským roľníkom neostalo nič, za čo by si mohli zadovážiť aspoň nutné množstvo potravín. Okrem toho, bolo obyvateľom zakázané migrovať. Každý človek ostal v roku 1933 „uväznený“ na mieste svojho trvalého bydliska. Armáda spolu s políciou uzavrela hranice ukrajinských okresov aj štátne hranice s ďalšími krajinami ZSSR. Ľudia ostali doslova uväznení v krajine, kde v roku 1933 začali dennodenne hladom umierať desaťtisíce ľudí.

Foto: Wikimedia

Obyvatelia Ukrajiny sa ocitli na hranici existenčnej krízy. Keďže potraviny putovali za hranice krajiny, museli sa ľudia živiť čímkoľvek, čo bolo k dispozícii. Hospodárske zvieratá boli v roku 1933 prakticky minulosťou a na jedálny lístok sa tak dostali psy, mačky, myši, potkany či s veľkým šťastím lesná zver. V najhorších prípadoch sa ľudia uchýlili ku kanibalizmu. Okrem toho sa krajinou niesla vlna teroru hneď z dvoch rôznych smerov. Jedným bola štátna moc, ktorá likvidovala posledných rebelov voči kolektivizácii a tým druhým zbedačení ľudia, ktorí sa pre vlastnú záchranu uchýlili k násilným činom, rabovaniu a k vraždeniu, s cieľom získania aspoň malého množstva jedla či majetku.

Foto: Wikimedia

Stalin a vedenie ZSSR si čoskoro uvedomili, že riadený hladomor, ktorý denne pripravoval Ukrajinu o desaťtisíce životov, pravdepodobne spôsobí katastrofu v celom Zväze. V apríli 1933 preto začala na Ukrajinu prichádzať prvá potravinová pomoc, ktorú nasledovalo aj zmiernenie rekvirácií. Napriek tomu si hladomor na Ukrajine podľa štúdia demografie historikmi vyžiadal minimálne 3-4 milióny civilných obetí.

Foto: Wikimedia

Prvý pamätník obetiam hladomoru z 30. rokov 20. storočia sa na Ukrajine objavil až v roku 1989. Dôvodom bolo zastieranie tohto ohavného činu – riadeného hladomoru – režimom ZSSR. Vyvraždenie miliónov Ukrajincov bolo po Stalinovej smrti priamo pripísané k jeho ďalším zverstvám, ktoré ho dostali na zoznam najvražednejších diktátorov všetkých čias. Najhoršia kapitola spoločných dejín Ukrajiny a Ruska bola koncom 20. storočia označená za genocídu ukrajinského národa hneď 16 krajinami sveta. Slovenská republika (aj ČR) Veľký hladomor oficiálne považujú za čin Stalinových zverstiev.

Pozri aj: Nemali by sme žiadnu šancu. Toto sa stalo, keby vybuchli všetky sopky na Zemi v jeden okamih

Wikipedia, bbc.comenrs.eu, refresher.sk




Komentovať (0)