Silnú stopu v jeho psychike zanechala konkrétna divadelná úloha, do ktorej sa ponoril až príliš hlboko. Ako prezradil, všetko sa začalo jednou postavou v nitrianskom divadle. „Jedna moja úloha bola v Nitre, kde som hral postavu Plachého. Bol to človek, ktorý bol v dezolátnom alkoholickom stave a ja som si vymyslel, že on už bude v takom stave, že sa bude len triasť a ja som sa celé predstavenie triasol,“ spomínal herec.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
V tom období sa zároveň prehlbovali aj jeho osobné problémy s alkoholom a psychikou. „Mal som obdobie, keď som veľa chľastal. A Roman Polák mi za celé skúšobné obdobie nepovedal jedinú pripomienku, a ja som si potom uvedomil, že ja som v tom stave bol permanentne dva a pol mesiaca. Stratil som svoju osobnosť, nevedel som, kto som. Mal som ťažké depresie a úzkostné stavy,“ opisoval náročné chvíle.
Herec hovoril aj o momentoch, keď na javisku prichádzali silné ataky a strácal istotu. „Nevedel som stáť na javisku a musel si hovoriť v hlave a stále si opakovať: voláš sa Juraj Loj. Mával som na javisku také ataky, že som akoby strácal pôdu pod nohami a pojem reality,“ priznal.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Dnes si uvedomuje, že za tým stála extrémna miera ponorenia sa do postavy. „Spôsobila to práca na tejto postave, pretože ja som to vždy hrotil, a odvtedy si dávam pozor a naučil som sa sám so sebou pracovať,“ dodal. Túto skúsenosť dnes vníma ako varovanie aj dôležitý zlom v prístupe k vlastnému zdraviu.
Dlhá cesta k sebapoznaniu
Ťažké roky sprevádzali depresie, úzkosti aj hľadanie vnútornej rovnováhy. Juraj povedal, že toto obdobie trvalo niekoľko rokov a výrazne ho zmenilo. „Prešiel som si svojimi traumami a depresívnym obdobím, ktoré trvalo štyri až päť rokov. Vtedy som analyzoval samého seba a všetko to, čo robím. A popritom som musel hrávať predstavenia. Bola to obrovská škola,“ opisoval herec.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Postupne sa však podľa vlastných slov začal viac sústrediť na psychohygienu a prácu so sebou samým. „Ale preklenulo sa to do psychohygieny. Začal som si uvedomovať, že sa to dá, ako nás učili v škole. Že sa to dá robiť vážne, ale nebrať to vážne. Bola to taká cesta sebapoznania. Čítal som si knihy,“ dodal.
Dôležité preňho bolo aj hľadanie spôsobu, ako robiť svoju profesiu bez toho, aby si ubližoval. „A prichádzal som na to, ako dosiahnuť svoju predstavu, ako to chcem robiť, ale tak, aby som sám sebe neubližoval,“ opísal s tým, že postupne našiel väčšiu vnútornú rovnováhu.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Pomoc odborníkov
Na ceste von z najťažšieho obdobia zohrala kľúčovú úlohu aj odborná pomoc. Pravidelné stretnutia s psychologičkami mu poskytli oporu aj pokojnejší pohľad na veci, vďaka ktorému sa dokázal odraziť od dna. „Chodil som k odborníkom, k psychologičke, vlastne k dvom psychologičkám, ktoré ma z toho dostali,“ spomenul herec.
Nahlásiť chybu v článku