Foto: goodfreephotos.com

Globálne otepľovanie a topenie ľadovcov je problémom, s ktorým sa často stretáme. Len málokto však uvažuje o tom, aké ekonomické následky môže mať roztopenie všetkého ľadu na našu planétu a celkovo pre nás.

Globálne otepľovanie je jedným z najväčších problémov ľudstva, ktorý sa rieši už desiatky rokov. Jeho dôsledky však majú nielen jeden, ale rovno viacero dopadov pre našu Zem a celkovo spoločnosť, v ktorej žijeme.

Najnovšia štúdia, ktorá sa zaoberá globálnym otepľovaním, pozerá na tento problém skôr z ekonomického hľadiska. Je to prvá štúdia, ktorá hovorí o tom, aký bude mať topenie ľadovcov ekonomický dopad a berie do úvahy aj redukovanie albeda, čo znamená miera svetla, ktoré dopadá na povrch a odráža sa bez toho, aby sa nejak absorbovalo. Na základe tej najlepšej techniky tak mohli zistiť, čo sa na našej planéte udeje, ak sa teploty zdvihnú. Výsledky ukazujú najmä na zvyšovanie emisií, ktoré spravia z globálneho otepľovania ešte väčší a drahší problém na vyriešenie.

Ilustračné foto: Pixabay.com

Je všeobecne známe, že ľadovce v sebe ukrývajú rôzne látky, ako napríklad metán či oxid uhličitý. Pri ich topení sa tieto látky tak dostávajú do ovzdušia, čo rozhodne nie je dobrou správou.

Na to, aby sa zistilo, koľko rôznych plynov a nevhodných látok pre živé organizmy ľadovce obsahujú, bolo potrebné ísť do ich hĺbky. Vedci sa dostali až do troch metrov na viacerých miestach na Arktíde. Vďaka najpokrokovejšiemu simulačnému softvéru mohli zistiť a predpovedať tak, koľko plynov sa uvoľní v rôznych úrovniach otepľovania. Na výsledok museli vedci aj napriek najnovším technológiám čakať niekoľko týždňov. Nakoniec do celého procesu vložili aj niekoľko ekonomických vplyvov, aby mohli odhadnúť pravdepodobné náklady, ktoré sa vyskytnú.

Najnovšia štúdia tak priniesla niekoľko výsledkov. Medzi nimi sa nachádzalo aj pár dobrých. Tie sa týkali permafrostu, dlhodobo zamrznutých povrchových oblastí, a jeho topenia, ktorý bol na nižšej úrovni, ako vedci očakávali.

Inou pozitívnou správou bolo aj to, že predpovede vedcov, ktorí hovorili o veľkých množstvách metánu sa nevyplnili. Najväčším problémom stále ostáva oxid uhličitý, čo je v porovnaní s metánom lepší prípad. Ako uviedol portál The Guardian, Dmitry Yumashev z Lancaster University povedal: „Stále máme časovanú bombu, no nie je až taká veľká, ako sa očakávalo.“ Aj napriek tomu je však potrebné obávať sa toho, aké výsledky štúdia priniesla.

Výsledky však boli aj negatívne. Vedci sa z väčšej časti pozreli na topenie permafrostu, ktorý je pre nich hlavným záujmom. Skleníkové plyny, ktoré sa uvoľňujú pri topení ľadovcov, začali v súčasnosti unikať pri teplote 1 °C. Znamená to, že dopad na planétu je ešte malý. Z permafrostu sa zatiaľ uvoľnilo desať gigaton uhlíka, no tento zdroj emisií bude rásť omnoho rýchlejšie, ak teplota vzrastie nad 1,5 °C.

Do konca storočia sa očakáva, že topenie permafrostu vypustí až 280 gigaton oxidu uhličitého a 3 gigatony metánu, ktorý má klimatický účinok 10 až 20-krát silnejší ako oxid uhličitý.

Ilustračné foto: Pixabay.com

Z ekonomického pohľadu to nevyzerá vôbec dobre. Ekonomické zaťaženie by bolo kvôli klimatickým zmenám zvýšené o neuveriteľných 62,2 biliónov eur. Je to desaťkrát vyššia suma, ako predpokladané prínosy z topenia Arktídy v dôsledku ľahšej navigácie pre lode a prístupu k nerastným surovinám. Väčšinu ekonomického zaťaženia predstavuje takmer celý súčasný HDP na celom svete.

Na celú situáciu sa treba pozrieť aj z trochu iného pohľadu, a to z pohľadu globálnej nerovnosti. Roztápanie ľadovcov budú pravdepodobne znášať úplne inak krajiny v teplejších a chudobnejších regiónoch, ako je napríklad India a Afrika, v porovnaní s chladnejšími oblasťami. Teplejšie krajiny sú totižto viac ohrozené nárastom teplôt.

Ako ďalej uviedol portál The Guardian, Yumashev hovorí: „Aj pri teplote 1,5 – 2 °C existujú negatívne vplyvy spôsobené rozmrazovaním permafrostu. Výhodou však je najmä to, že máme technológie a rôzne nástroje, ktoré pomôžu obmedziť otepľovanie.“

Ľudí však treba často oboznamovať aj s najhorším scenárom, ktorý ich často podnieti niečo robiť a bojovať tak za lepšiu planétu. V roku 2015 predpovedala vesmírna spoločnosť NASA, že v nasledujúcich desaťročiach sa hladina oceánov zdvihne až o 90 cm. Ak by sa však roztopili úplne všetok ľad, oceány by mohli vzrásť až o 65,8 metra. Len málokto si dokáže predstaviť, aký dopad by to malo na našu planétu.

Aby si takýto scenár mohlo predstaviť čo najviac ľudí, portál Business Insider vytvoril video, v ktorom ukazuje, čo sa bude diať na našej planéte, ak tu neostane žiadny ľadovec. Najsmutnejšie na celom videu je najmä to, že nie je len „šialenou“ predpoveďou, ktorá sa nikdy nestane, ale pravdepodobná budúcnosť našej planéty, ktorá môže čoskoro nastať.

theguardian.com
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )
Príbehy