Foto: flickr.com (Christopher Michel)

Ak všetko pôjde tak ako doteraz, úroveň oxidu uhličitého v atmosfére by sa mohla priblížiť obdobiu spred troch miliónov rokov.

A za všetkým samozrejme stoja klimatické zmeny. Merania z roku 2015 ukazujú, že hladina oxidu uhličitého v atmosfére je na úrovni 400 ppm (400 čiastočiek na milión). To sú podobné hodnoty ako v geologickej epoche pliocén. 

Profesor Martin Siegert spoluzakladateľ Grantham Institute, ktorý sa venuje klimatickým zmenám povedal, že predtým ako pocítime negatívne dôsledky tohto stavu, prejde ešte nejaký čas.

Je to niečo, ako keď si doma nastavíte rúru na 200 stupňov Celzia. Teplota sa ale nedostaví hneď, musíte počkať nejaký čas. Rovnaké to je aj s klimatickými zmenami“.

Aké to bolo na Zemi počas pliocénu?

Pliocén zaraďujeme medzi treťohory. Začal pred 5,3 miliónmi rokov a skončil pred 2,6 miliónmi rokov. Počas tohto obdobia bola hladina morí a oceánov približne o 15 metrov vyššia ako je tomu dnes. Vyššia bola aj priemerná teplota a to o 2 až 3,5 stupňa Celzia. A takýto stav môžeme očakávať pri súčasnej úrovni oxidu uhličitého v atmosfére.

Zvieratá v pliocéne: Foto: wikipedia

Zelená Antarktída

Práve v pliocéne nebola Antarktída pokrytá večným snehom a ľadom, ale mala lesy. Dokazujú to nálezy starých lesov, ktoré vedci datovali práve do tohto obdobia. S ubúdajúcim snehom a ľadom na Antarktíde sa bude odhaľovať zem a to umožní rastlinám opäť kolonizovať tento kontinent. Biela Antarktída tak ako ju poznáme, sa tak môže zmeniť na zelenú.

Vyhliadky do budúcnosti

Pred priemyselnou revolúciou, ktorá sa pokladá ako začiatok obdobia toho, ako sme neúmerne začali do ovzdušia chrliť oxid uhličitý, bola jeho úroveň iba 228 ppm a priemerná teplota o 1 stupeň Celzia nižšia.

Globálne otepľovanie Foto: Public Domain

Ako uvádza profesor Siegert, do konca storočia môžeme očakávať, že globálna teplota narastie o 1 stupeň, čiže rozdiel oproti obdobiu spred priemyselnou revolúciou, bude už dva stupne.

Ak bude vypúšťanie oxidu uhličitého pokračovať rovnakým tempom ako je teraz, do roku 2100 bude jeho hodnota v atmosfére až 1000 ppm.

To nás prenesie z „pliocénu“ ešte do skoršie a to až do druhohôr, teda do obdobia, kedy po Zemi kráčali dinosaury. A na Antarktíde už po trvalom snehu a ľade nebude ani stopy.

independent.co.uk
Príbehy
0
Komentovať (0)