Petra Sušaninová / /
Tiež ste si už niekedy povedali, že máte dosť všetkého a najradšej by ste odišli na odľahlé miesto bez ľudí?

Napríklad do takej jaskyne ďaleko od všetkého. Aj keď je život niekedy drsný, izolácia nič nevyrieši. Dôkazom toho je experiment, v rámci ktorého sa výskumníci doslova na čas presťahovali do jaskyne. Okúsili tak život nie len v izolácii, ale aj bez akéhokoľvek slnečného žiarenia. Aký to na nich malo dopad?

V roku 1965 sa Josie Laures a Antoine Senni dobrovoľne utiahli do jaskyne na niekoľko mesiacov. Dokonca mali každý svoju vlastnú jaskyňu, nežili teda spoločne. Mesiace strávené osamote a v izolácii skreslili ich vnímanie času. Keď opäť vyšli von, mysleli si, že uplynulo len niekoľko týždňov. Okrem toho, život v jaskyni mal závažný dopad aj na spánkový cyklus výskumníkov. Napríklad, niekedy sa stalo, že si chcel Senni odpočinúť. Spal 30 hodín nepretržite, keď sa však zobudil, myslel si, že si len zdriemol, vôbec si neuvedomoval, koľko času v skutočnosti uplynulo.

pixabay.com

Samozrejme, vedci boli pod dozorom odborníkov a lekárov, ktorí monitorovali ich životné funkcie, aby mohli urýchlene zakročiť v prípade, že by mala izolácia závažný dopad na zdravie odvážlivcov. Nesmeli im však prezradiť, aký je deň, koľko je hodín, ani koľko času uplynulo, odkedy sa do jaskyne nasťahovali. To je jasným dôkazom toho, že bez slnka telo stratí pojem o čase a náš biologický cyklus sa úplne zmení.

Po ukončení výskumu sa Josie vyjadrila: „Som nesmierne šťastná, že som to celé zvládla. Musím však povedať, že to bolo čím ďalej, tým náročnejšie a ku koncu som si už nebola istá, koľko mám ešte sily. Na začiatku som veľa čítala, potom som však úplne stratila chuť. Nebola mi zima, môj stan bol dobre vykúrený. Hneď v prvých dňoch sa mi pokazilo rádio, no podarilo sa mi ho opraviť a mohla som aspoň počúvať hudbu. Okrem toho som sa venovala háčkovaniu a nemohla som sa dočkať momentu, kedy opäť uzriem slnko.“

Výsledky výskumu sa vedci rozhodli opäť preštudovať potom, čo NASA prišla s plánom poslať na Mars živú posádku. Vďaka tomu budú mať lepšiu predstavu o tom, aký dopad má dlhodobá temnota a osamelosť na ľudí, ktorí sa vydajú na misiu do vesmíru. Aj keď má raketa ďaleko od jaskyne, nejaké podobnosti sa predsa len nájdu. Napríklad, aj v tomto prípade by sa spánkový cyklus mohol zmeniť. Vedci predpokladajú, že by sa mohol predĺžiť až na 48 hodín.

Toto nie je jediný výskum, ktorý dokazuje, že osamelosť v temnote má na človeka nesmierne negatívny dopad. Okrem toho, spomeňte si na film Stroskotanec s Tomom Hanksom. Po nejakom čase ho zúfalstvo z osamelosti dohnalo k rozhovorom s loptou.

Pozri aj: Helmut Kentler a jeho zvrátený experiment: Deti zveril do starostlivosti pedofilov. Za jedlo a starostlivosť im museli platiť sexom

sciencealert
Všetko začína v tvojej hlave
0
Komentovať (0)