Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo sa v našej spoločnosti alkohol ticho toleruje? Sem-tam síce niekto ukáže prstom na odvrátenú stranu tohto spoločenského (zlo)zvyku, no z billboardov, televízie či magazínov na nás aj tak stále vykúkajú reklamy na alkohol. Neuvidíme na nich opitého Fera, ktorý zaspal pred miestnou krčmou. Ani Marienku, ktorá fičí na jablčnom víne a v tridsiatke vyzerá na päťdesiat. V reklame sú samé kočky a muži, ktorí v nás vzbudzujú hriešne predstavy. No prečo je to tak?

Dnes sa na alkohol pozrieme zo spirituálneho hľadiska. Je legálny, masovo produkovaný a vnímaný ako niečo normálne. Rodičia alkohol nepriamo tolerujú už len tým, že deťom dovolia vylizovať poháriky z likérov. Možno nám to príde zlaté, ale aký to má dôsledok?

Ak sa pozrieme na etymológiu samotného slova, môžeme ho vidieť v úplne inom svetle. Alkohol pochádza z arabského výrazu „al-kuhl,“ čo môžeme voľne preložiť ako „duch, ktorý požiera telo“. V krajinách Stredného východu sa „ghoul“ označuje za diabla, ktorý požiera ľudské telo a kradne detské telá.

Stojí za to zamyslieť sa aj nad tým, prečo sa pitie alkoholu „udomácnilo“ aj medzi pôvodných obyvateľov Ameriky, ktorí mali svoju vlastnú spiritualitu, cestu i znalosti a na to, aby boli šťastní a aby žili v súlade s prírodou, žiadnych belochov nepotrebovali. No akonáhle im doniesli „ohnivú vodu“, z pôvodnej múdrosti Indiánov ostalo len málo.

Vráťme sa ale opäť k Strednému východu. Tam sú slovíčka „alembic“ a „alkohol“ akousi metaforou pre živú vodu a ducha, ktorý môže prebývať v tekutom stave. Aspoň tak sa to vnímalo v alchýmii. Jason Christoff, spisovateľ a ľudový liečiteľ, tiež prináša zaujímavý pohľad na metlu ľudstva. Hovorí:

„V alchýmii sa alkohol používa na extrakciu duševnej zložky subjektu. Pomocou neho extrahujeme esencie éterických olejov a sterilizujeme ním lekárske prístroje. Konzumácia alkoholu však vyčerpáva samotnú podstatu duše. Tým sa telo stáva citlivejšie na susedné entity, z ktorých väčšina má nízku frekvenciu. Treba sa zamyslieť, prečo sa určité typy alkoholu nazývajú práve „spirity“ (u nás známe ako slovo „špiritus“).

Jason Christoff ďalej dodáva: „Ľudia, ktorí konzumujú nadmerné množstvo alkoholu, sa často cítia vyčerpaní, pričom si nepamätajú, čo sa stalo. Vraví sa, že dobrá duša (tá, s ktorou sme prišli na svet), odišla, pretože podmienky, ktoré sme vo svojom tele vytvorili, sú pre ňu toxické a vysoko traumatizujúce a ona to nevládze tolerovať. Tmavá entita prevezme nadvládu nad telom. Telo sa pre ňu stane akýmsi autom. Určite ste si všimli, že alkoholici majú prázdne duše a veru, niet sa čomu čudovať.“

Podobný pohľad na alkohol vidíme aj v iných zdrojoch. Ukrajinská spisovateľka Anastasia Novych sa pozerá na nadmernú konzumáciu alkoholu podobne: „Na úrovni neurofyziológie dochádza k nerovnováhe a mnohé neuróny v mozgu sú zablokované. Človek zle chápe informácie. Za to v ňom aktívne prevláda živočíšna podstata, zdá sa mu, že je hrdina, že mu je na svete všetko dovolené. Takáto mydlová bublina (ilúzia) vzniká v dôsledku toho, že dochádza k výpadku v systéme činnosti mozgu, a duša sa vtedy absolútne odpája.“

V našej spoločnosti je akosi bežné, že si zábavu spájame väčšinu s alkoholom. Stačí si zájsť v piatok večer do podnikov, málokoho tam nájdete sedieť pri nejakom nealkoholickom nápoji. Ak nepijete, automaticky ste braní tak, že trháte partiu. No v každom okamihu života by sme sa mali rozhodovať sami za seba a nenechávať rozhodnutie na iných.

Faktom však je, že alkohol naozaj robí z ľudí pseudohrdinov. Tí, mysliac si, že nadobudli nadprirodzené schopnosti, si neraz sadnú za volant. A ako to končí, si všetci vieme domyslieť. Veď aj Charles Darwin, otec evolučnej teórie, tvrdil, že nič nezavinilo toľko starostí, biedy a chorôb, ako užívanie alkoholu…

Všetko s mierou. A pri alkohole by to malo platiť dvojnásobne.

Pozri aj: Beethoven, Nietzsche či Hemingway. 7 výnimočných mužov, ktorí sa stali obeťami psychických ochorení

truththeory