V Kúpeľoch Lúčky pri Ružomberku sa za hotelom Choč ukrýva Chodník umelcov, ktorý približuje významné osobnosti regiónu netradičným spôsobom. Počas prechádzky sme objavili umelecké lavičky, altánok s výhľadom na Nízke Tatry aj lesné zákutia, ktoré by návštevníci kúpeľov mohli ľahko prehliadnuť.
správy od nás budete mať ako prví.
Čo majú spoločné hudobník, skladateľ a architekt? V obci Lúčky na Liptove ich spája náučný chodník, ktorý namiesto tradičných informačných tabúľ približuje ich odkaz prostredníctvom umeleckých lavičiek a altánku. Vybrali sme sa preto do známych kúpeľov, aby sme zistili, aké príbehy sa ukrývajú za jednotlivými zastávkami.
Kúpele v Lúčkach sú jedny z najstarších, pri vodopáde sa dá zaparkovať
Kúpele v Lúčkach patria medzi najstaršie na Slovensku. Prvá písomná zmienka o ich blahodarných prameňoch pochádza zo začiatku 18. storočia a prvú kúpeľnú budovu tu postavili v roku 1761.
Pred návštevou kúpeľov sa zastavíme pri Lúčanskom vodopáde, ktorý padá z výšky 12 metrov z okraja travertínovej terasy do jazierka. Nachádza sa priamo v obci a zaparkovať sa dá len pár metrov od neho. Za hodinu parkovania zaplatíme dve eurá.
Od vodopádu pokračujeme po schodoch okolo Kostola Povýšenia svätého Kríža ku kúpeľnému areálu. Naším cieľom je hotel Choč, za ktorým sa ukrýva Chodník umelcov.
Chodník umelcov sme na prvý pokus neprešli
Do areálu kúpeľov sme dorazili neskoro popoludní. Vysoké vrcholy Chočských vrchov ledva zadržiavajú ťažké mraky. Hoci vonku vládne šero, po chodníkoch sa prechádza niekoľko skupín návštevníkov.
V otvorenom areáli chvíľu blúdime. Pri schodoch od vodopádu sme totiž nenašli žiadne smerovníky k Chodníku umelcov. Až podľa mapy v mobile vyhľadáme správnu trasu a podľa recenzií zistíme, že chodník sa nachádza za hotelom.
K Chodníku umelcov vedie napohľad nová asfaltová cesta. Nevidíme žiadnu bránu ani tabuľu s otváracími hodinami. Tak ako celý areál kúpeľov, aj náučný chodník je prístupný zadarmo a kedykoľvek počas dňa.
Keď vystúpime na malý briežok, rýchlo si všimneme smerovník s označením dvoch trás chodníka. Okruh A je označený ako menej náročný, no zároveň ponúka menej atrakcií a výhľadov. Naša voľba je preto jasná – vydáme sa na červený okruh B.
Kým vyrazíme, slabá prehánka sa zmení na hustý dážď. Ten pomaly mrzne, a keďže sme rýchlo premokli, rozhodneme sa vrátiť o deň neskôr. Naše rozhodnutie podporí aj pokročilá hodina, v okolí Lúčok by sa totiž za súmraku mohli potulovať medvede.
Na výber máte dve trasy
Chodník umelcov v areáli Kúpeľov Lúčky slávnostne otvorili 15. júla 2021. Ako vtedy kúpele informovali v príspevku na sociálnej sieti, chodník je venovaný známym umelcom, ktorí pôsobili v obci. Pozostáva z dvoch rôzne dlhých trás, na ktorých návštevníci nájdu altánok a lavičky venované architektovi Milanovi Michalovi Harmincovi, skladateľovi Tadeášovi Salvovi a hudobnému primášovi Jožkovi Piťovi. Kúpele okrem toho sľubujú aj veľkolepý výhľad na hory, čo sme si prišli overiť na vlastné oči.
Na chodníku si môžete zvoliť jednu z dvoch trás:
- Okruh A: Meria približne 1,3 km a prechádza okolo Altánku M. M. Harminca a Lavičky A. Plávku.
- Okruh B: Meria približne 1,35 km a prechádza okolo Altánku M. M. Harminca, Lavičky T. Salvu, Kaplnky sv. A. Paduánskeho a Lavičky D. Ševca. Na konci sa dá odbočiť k Lavičke J. Piťa.
Na druhý deň nám už počasie praje. Zachmúrené nebo vystriedali slnečné lúče. Teplejšie síce nie je, no hustá hmla sa v rannom svite pomaly dvíha z okolitej zeme. Krajina sa rýchlo ponorila do zlatistých farieb jesene.
Začneme tam, kde sme včera skončili – za hotelom Choč. Tam už na nás čakajú dve značky, červená a zelená. Obe vedú rovnakým smerom, nahor k lúke nad kúpeľnými budovami. Rozhodneme sa nasledovať ich.
Altánok venovali architektovi, výhľad z neho každého ohúri
Netrvá dlho a na lúke zbadáme altánok. Ako sme predtým čítali na informačnej tabuli, táto stavba je venovaná architektovi Milanovi Michalovi Harmincovi. Ten počas svojej 65-ročnej kariéry naprojektoval vyše 300 budov po celej Európe, medzi nimi aj 45 domov v Budapešti či hotel Liptov v Lúčkach.
Výhľad z altánku nám vyrazí dych. Už z diaľky vidíme, že sa za ním črtá svetlá panoráma vzdialených Nízkych Tatier. Stúpajúca hmla nám ich počas slnečného predpoludnia odhalí v celej kráse, ich štíty sa lesknú pod čerstvo napadnutým snehom. Scenériu dotvára drevený rám, atrakcia, ktorá slúži na tvorbu fotiek v podobe pohľadnice. Podobné sa nachádzajú aj v ďalších častiach Slovenska s pôsobivými výhľadmi.
Z lavičky v tvare klavíra sme uvideli celú obec
Od altánku sa vydávame ďalej smerom do lesa. Turistický smerovník pred nami stále spája trasu A s trasou B, a tak nemáme problém s orientáciou. K zmene dochádza až na lesnej ceste, kde zabočíme do strmšieho terénu. Po krátkom výstupe cez les na nás už čaká druhá atrakcia Chodníka umelcov.
Pri lavičke venovanej Tadeášovi Salvovi sa nám otvára ďalší výhľad na okolité hory a obec Lúčky. Z informačnej tabule na začiatku chodníka sme sa dozvedeli, že ide o hudobného skladateľa, pedagóga a výtvarníka z Lúčok. Ten sa v rámci svojej tvorby podieľal na dramaturgii SĽUK-u a tvorbe opier Margita a Besná a Plač. Jeho dielo Requiem aeternam bolo ocenené striebornou medailou na festivale Musica Sacra v Ríme v roku 1967.
V lese sme našli kaplnku a ďalšie lavičky
Po bohatých výhľadoch na hory prechádzame k našej ďalšej zastávke. Vedie k nej cesta priamo cez les, úzky chodník pretínajú korene stromov a popadané lístie. Po včerajšom daždi sa nám šmýka, našťastie sme sa vyzbrojili turistickou obuvou. Chvíľu zostupujeme nadol, keď sa nám spoza konárov vynorí pohľad na dve ďalšie farebné lavičky. Na neveľkom priestore medzi stromami obklopujú kamennú kaplnku zasvätenú sv. Antonovi Paduánskemu.
Biela lavička s ľudovým vzorom nesie meno Dominika Ševca. Zakladateľ lúčanskej folklórnej skupiny Choč sa preslávil aj ako krajčír ľudových krojov, choreograf tancov, skladateľ vinšov a ochotnícky divadelník. Za svoju prácu v oblasti folklóru získal v roku 1973 pamätnú medailu Folklórneho festivalu Východná, ktorú mu udelil vtedajší minister kultúry.
Kým si vychutnávame pokojnú atmosféru miesta, pomedzi stromy sa nám mihne tieň. Našťastie nejde o obávané medvede – kríkmi v rýchlosti prebehne srnka. Lesy v okolí Lúčok žijú aj na jeseň, návštevníci Chodníka umelcov sa teda môžu stretnúť aj s divou zverou. Tá spolu s čerstvým vzduchom z hôr dotvára príjemnú atmosféru celého miesta.
Od Lavičky Dominika Ševca pokračujeme ďalej. Čakajú nás úzke serpentíny pomedzi ihličnany, cestu naspäť ku kúpeľom nám komplikuje vlhká pôda a klzké ihličie. Keďže sa pozorne sústredíme na kroky, celkom minieme odbočku k Lavičke Jožka Piťa. Z informačnej tabule vieme, že išlo o umelca z 19. storočia, ktorý v Liptovskom Mikuláši založil vlastnú ľudovú kapelu, s ktorou hrával zemanom z celého Slovenska.
Chodník sme prešli asi za hodinu
Hoci sme na jednotlivých zastávkach Chodníka umelcov strávili niekoľko minút, prejdenie celého okruhu nám trvalo nanajvýš hodinu. Terén síce skomplikovala premočená pôda, no za sucha ho ľahko zvládnu aj deti či starší ľudia.
Trasa B sa končí na konci lesa pri Aqua-vital parku. V tejto odľahlej časti kúpeľov sme nikdy predtým neboli. Všimneme si, že južná strana Chočských vrchov je nám teraz o čosi bližšie, vanie z nej nielen chlad, ale aj príjemný horský vzduch.
Poberieme sa nazad, smerom k obci. Cestou ešte míňame obchod s tradičnými kúpeľnými oblátkami. Po približne hodinovej prechádzke sa vraciame na parkovisko pri vodopáde.
Kúpele Lúčky nie sú jediné, ktoré sme počas jesene navštívili. Prešli sme sa aj po kúpeľoch v Sklených Tepliciach, ktoré majú s Lúčkami mnoho spoločného. Okrem toho, že patria k najstarším kúpeľom na Slovensku, ponúkajú tiež zaujímavé kultúrne vyžitie a oddych v prírodnom prostredí. Ak patríte skôr k nadšencom napätej atmosféry, možno vás zaujmú lokality v Banskej Bystrici, v ktorých sa pohyboval sériový vrah Juraj Lupták. V minulosti sme navštívili aj zaniknutú obec Horné Opatovce pri Žiari nad Hronom, ktorá zas ponúka priestor na pátranie po dávno zabudnutých ruinách.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku