Ľudia v zdraviu škodlivých profesiách by mohli odísť do dôchodku až o päť rokov skôr. Odborári z KOZ SR a OZ KOVO navrhujú znižovať dôchodkový vek za každých 500 odpracovaných zmien v tretej a štvrtej kategórii rizika o pol roka, a to bez klasického krátenia penzie za predčasný odchod. Ministerstvo práce sa návrhom zaoberá, o jeho zavedení však môže rozhodnúť aj Európska komisia.
správy od nás budete mať ako prví.
Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ SR) pripravuje návrh, ktorý prepája doplnkové dôchodkové sporenie s úpravou podmienok nároku na starobný dôchodok. Návrh reaguje na situáciu zamestnancov, ktorí sú počas pracovného života vystavení vysokej fyzickej záťaži, hluku, vibráciám, chemickým látkam či ďalším rizikovým faktorom. Podľa odborárov nie je spravodlivé, aby museli pracovať rovnako dlho ako ľudia v profesiách bez porovnateľného zdravotného zaťaženia, informuje portál ePráca Online.
Za každých 500 rizikových zmien o pol roka skôr v penzii
Na podnet Odborového zväzu KOVO preto vznikla pracovná skupina, ktorá posudzovala viaceré možnosti riešenia. Do úvahy prichádzala zásadná zmena dôchodkového systému, znižovanie dôchodkového veku podľa odpracovaných rizikových zmien aj využitie existujúceho doplnkového dôchodkového sporenia (DDS). Základom pripravovanej koncepcie sa napokon stalo prepojenie posledných dvoch možností.
Podľa návrhu OZ KOVO by sa dôchodkový vek znižoval podľa počtu odpracovaných zmien v zamestnaniach zaradených do tretej a štvrtej kategórie rizika. Za každých 500 takýchto zmien by zamestnanec získal šesť mesiacov k dobru. Maximálne zvýhodnenie by bolo päť rokov, teda 60 mesiacov.
Prehľad navrhovaného zvýhodnenia:
- 500 rizikových zmien – o 6 mesiacov skôr,
- 1 000 zmien – o 12 mesiacov skôr,
- 1 500 zmien – o 18 mesiacov skôr,
- 2 000 zmien – o 24 mesiacov skôr,
- 2 500 zmien – o 30 mesiacov skôr,
- 3 000 zmien – o 36 mesiacov skôr,
- 3 500 zmien – o 42 mesiacov skôr,
- 4 000 zmien – o 48 mesiacov skôr,
- 4 500 zmien – o 54 mesiacov skôr,
- 5 000 zmien – o 60 mesiacov skôr.
Uplatňovala by sa najvyššia dosiahnutá hranica, pričom jednotlivé zvýhodnenia by sa nesčítavali. Zamestnanec s 5 000 odpracovanými rizikovými zmenami by tak mohol odísť do dôchodku až o päť rokov pred všeobecným dôchodkovým vekom.
Nejde o predčasný dôchodok, ale suma bude nižšia
Navyše by nešlo o klasický predčasný dôchodok s automatickým krátením za každý mesiac skoršieho odchodu. Zamestnanec by získal nárok na riadny starobný dôchodok pri osobitne zníženom dôchodkovom veku. Jeho suma by sa však naďalej vypočítavala podľa bežných pravidiel, teda podľa obdobia dôchodkového poistenia, zárobkov a prípadnej účasti v druhom pilieri. Skorší odchod preto automaticky neznamená rovnakú výšku penzie, akú by človek dosiahol pri práci až do všeobecného dôchodkového veku.
Úspory v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti
Finančným základom navrhovaného systému by boli úspory na osobnom účte zamestnanca v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Tie by sa vytvárali najmä z príspevkov zamestnávateľa počas výkonu rizikovej práce.
Po splnení stanovených podmienok by si pracovník mohol vybrať jednu z dvoch možností:
- Doplnkový výsluhový dôchodok: Nasporené peniaze by zostali v DDS a zamestnanec by z nich dostával pravidelnú dávku počas obdobia pred vznikom nároku na starobný dôchodok. Zvažuje sa výplata počas 18 alebo 24 mesiacov. Vďaka tomu by mohol úplne prestať pracovať, prípadne prejsť na menej náročnú prácu či kratší úväzok.
- Skorší starobný dôchodok: Zamestnanec by mohol využiť osobitný nárok na skoršiu penziu zo Sociálnej poisťovne. Hodnota jeho osobného účtu v DDS by sa v takom prípade previedla do Sociálnej poisťovne a použila na financovanie dôchodkového nároku podľa zákonných pravidiel.
Daný senior by si musel vybrať len jednu z možností a nebolo by možné čerpať obe súčasne. Šlo by tak o to, čo daný zamestnanec sám považuje za najvýhodnejšie v jeho konkrétnej situácii. Pred rozhodnutím by preto musel poznať predpokladanú výšku dávok, obdobie ich vyplácania aj dôsledky prevodu úspor vrátane majetkových a dedičských otázok.
V budúcnosti by sa to mohlo týkať aj zdravotníkov
V prvej fáze chcú odborári systém zamerať na zamestnancov v tretej a štvrtej kategórii rizika. Ide o skupiny s jasne vymedzenými pracovnými podmienkami, ktoré možno administratívne overovať.
KOZ SR však nevylučuje, že by sa zvýhodnenie v budúcnosti mohlo rozšíriť aj na ďalšie náročné profesie. Spomínajú sa napríklad vybrané zdravotnícke povolania, v ktorých sa kombinuje fyzická záťaž, nočná práca, manipulácia s pacientmi a vysoké psychické nároky. Okruh oprávnených zamestnancov by mohol upraviť zákon alebo kolektívne vyjednávanie podľa jednotných kritérií.
Vo vzduchu visí stanovisko Európskej komisie
O zavedení dôchodkového stropu sa hovorí už niekoľko mesiacov. Nejde pritom o novinku. Do konca roka 2022 malo Slovensko ústavou zastropovaný vek odchodu do dôchodku na úrovni 64 rokov. V súčasnosti sa dôchodkový vek odvíja od strednej dĺžky života. Tú pre jednotlivé ročníky (počnúc narodenými v roku 1967) vypočítava Štatistický úrad SR. Z tohto údaja potom Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR určí presný vek odchodu do penzie pre konkrétny ročník.
To, že sa kabinet bude usilovať presadiť strop na odchod do penzie minimálne pre vybrané kategórie povolaní, vyhlásil minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš (Hlas-SD) počas svojho vystúpenia na 9. zjazde Odborového zväzu (OZ) KOVO v Senci v júni 2026.
Minister však upozornil, že je o tom potrebné rokovať s Európskou komisiou. Ak by totiž zavedenie dôchodkového stropu pre niektoré povolania predstavovalo zvrátenie míľnika plánu obnovy, hrozili by Slovensku sankcie a krajina by prišla o eurofondy.
Medzičasom chce KOZ SR prerokovať ich vypracovaný návrh s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, pričom by sa mali zapojiť aj Sociálna poisťovňa a ďalší odborní partneri.
Nahlásiť chybu v článku