Keď Denis Buliak oznámil, že v Ružomberku otvorí ďalšiu zmrzlináreň, väčšina ľudí si ťukala na čelo. Napriek tomu sa pred NUBE je obláčik toto leto tvorili rady. V rozhovore prezradil, aká bola jeho najdrahšia chyba, prečo zmrzlináreň nemá byť len výdajným okienkom a čo chystá cez zimu.
správy od nás budete mať ako prví.
Ružomberok má novú zmrzlináreň, ktorá sa líši od tých, na aké sme zvyknutí. NUBE je obláčik otvorila len toto leto a okrem remeselnej zmrzliny ponúka aj kávu a croissanty. Klasické kopčeky tu síce nenájdete, ale zato rôzne súťaže či akcie.
Počas leta sa pred ňou tvorili rady. Za podnikom stojí mladý rodák z Liptova Denis Buliak, ktorý o vlastnom biznise rozmýšľal už od čias hotelovej akadémie a zmrzlinu si obľúbil počas rokov, ktoré strávil v Prahe. Pýtali sme sa ho, ako vznikol nápad, čo bolo najťažšie, akú najdrahšiu chybu pri rozbiehaní urobil a aké má plány do budúcnosti.
Ako vznikla myšlienka založiť si vlastný biznis – otvoriť NUBE je obláčik? Prečo práve zmrzlináreň?
O otvorení podniku som hovoril už od stredoškolských čias na hotelovej akadémii. Vždy som vedel, že aj Ružomberok si zaslúži pekné podniky. Moja cesta prechádzala cez rôzne koncepty – od prevádzky so šalátmi, raňajkárne a vinárne až po zmrzlináreň.
Z Ružomberka som sa odsťahoval do Prahy, kde som zistil v Crème de la Crème, ako zmrzlina môže chutiť a tam som sa začal zaujímať o zmrzlinu, no len ako konzument. Po takmer 10 rokoch a po skúšaní rôznych zmrzlín, či už po Česku a Slovensku, alebo po svete, mi v Ružomberku chýbala zmrzlina, na ktorú som bol zvyknutý, a tak som sa do toho pustil.
Vaša zmrzlináreň je trochu iná, než sme na Slovensku zvyknutí, dá sa povedať, že je nevšedná, originálna. Kde ste čerpali inšpiráciu? Inšpirovali ste sa nejako aj zo zahraničia?
Snáď je to myslené v dobrom, a teda ďakujeme! Určite sme sa nechali inšpirovať aj zahraničím, prevažne berlínskym štýlom podnikov, ktorých prvky však už prenikli, samozrejme, aj do našich končín.
Nechcel som urobiť len ďalšie výdajné okienko alebo stánok, kde si človek príde len vziať zmrzlinu a ide ďalej.
Chcel som vytvoriť miesto (a ešte ďalej dotváram), kde sa budú ľudia cítiť dobre a radi sa tam budú vracať. Javí sa, že sa to podarilo.
S dizajnom a vzhľadom značky mi pomáhal kamarát Pavol Lupták, síce sa primárne venuje produktovému dizajnu, no v tomto prípade si trošku odskočil aj k brandingu.
Čo bolo pri rozbiehaní prevádzky najťažšie a čo vás, naopak, príjemne prekvapilo?
Najťažšie bolo pustiť sa do niečoho nového, neznámeho. Preskúmať všetky možnosti a urobiť správne rozhodnutia, naplánovať to tak, aby to fungovalo, a vlastne oboznámiť sa s novým segmentom.
Príjemne ma prekvapila odozva našich zákazníkov, ich reakcie, to, ako rýchlo sme si našli miesto na tomto trhu a že sa k nám vracajú rovnaké tváre. Je to veľmi príjemný pocit.
Akú najdrahšiu chybu ste pri rozbiehaní podnikania urobili, ak taká bola?
Najdrahšia chyba nebola naša chyba. Prišla nám totiž nefunkčná vitrína na výdaj zmrzliny, resp. funkčná, len do nej Taliani zabudli umiestniť kompresor (smiech). Túto vitrínu nám robili na mieru a čakali sme na ňu niekoľko mesiacov a na poslednú chvíľu sme teda museli hľadať náhradné riešenie. Zmenilo nám to dispozíciu priestoru, plánovanú efektivitu výdaja a mierne aj kvalitu zmrzliny, čo nie je ideálne na prvé týždne novej prevádzky, pretože vtedy si značka buduje meno medzi novými zákazníkmi.
Avšak ustáli sme to a asi po dvoch týždňoch sme už fungovali z tej vitríny, z ktorej sme od začiatku plánovali. Takže ešte raz ďakujeme našim zákazníkom za pochopenie a trpezlivosť.
A, samozrejme, mnoho iných malých chýb, ktoré sme sa snažili nedať najavo. Iné väčšie chyby sa, myslím, našťastie, neudiali.
Bola za vaším podnikaním od začiatku väčšia podnikateľská stratégia, alebo ste si povedali, že to jednoducho skúsite a uvidíte?
Stratégia za tým jednoznačne bola, ako aj marketingový plán a vymyslený celý koncept. Nebolo to prvoplánové a náhodné, bolo za tým dosť energie a času. Ale, samozrejme, vždy je to o tom vyskúšať. Hovoril som si, že za skúšku veľa nedám a prinajhoršom po sezóne zatvorím, tento scenár nás však, našťastie, nečaká a plánujeme otvoriť aj budúcu sezónu.
Odkiaľ je vaša zmrzlina?
Zatiaľ nám zmrzlinu vyrába malá remeselná výroba v Žiline, majú aj vlastnú pobočku v Terchovej, volajú sa Zmrzlinárium Pablo. Je však možné, že začneme s vlastnou výrobou, ale to je zatiaľ hudba budúcnosti.
Keď ste pripravovali koncept vášho podniku, mali ste už vopred premyslené, ako bude prevádzka vyzerať aj na Instagrame, alebo to prišlo prirodzene?
Predstavu toho, ako bude náš instagramový profil vyzerať, som, samozrejme, mal, ako aj spôsob komunikácie a nejaký typ obsahu, ktorý chcem tvoriť a pridávať, ale v čase sa všetko kryštalizovalo, až to začalo uberať jednotný smer.
Nemôžem povedať, že už je to 100 % finálne znenie. Sociálne siete sa menia veľmi rýchlo a ak chceme dosahovať pozretia, musíme sa aj my prispôsobovať, no nechceme to robiť trendmi, ale budujeme si vlastnú, trošku náročnejšiu cestu.
Dá sa podľa vás dnes vybudovať úspešný gastrobiznis aj bez silných sociálnych sietí?
Určite dá, no je to jednoznačne náročnejšie a nástup trvá dlhšie.
Koniec koncov, najlepšia reklama je aj tak recenzia zákazníka medzi svojimi známymi.
Myslím, že takouto formou si vie podnik nazbierať svojich zákazníkov, ale nebude to od prvého dňa otvorenia, sociálne siete sú veľký pomocník, i keď cieľom prevádzky by malo byť ponúkať zákazníkom kvalitný produkt, nie pekné videá na Instagrame, no je nutné dať o sebe nejako vedieť.
Nebáli ste sa konkurencie? Keďže len pár metrov od vášho podniku je hneď niekoľko ďalších zmrzlinární, ktoré už majú niekoľkoročnú tradíciu?
Zdravý rešpekt tam, samozrejme, bol. Komunikoval som otvorenie s minimálnym množstvom ľudí, zväčša s tými, ktorí boli zainteresovaní do prípravného procesu a väčšina z nich ma odhovárala a ťukala si na čelo, že prečo otváram zmrzlinu, keď nablízku sú ďalšie tri.
No vedel som, že náš produkt je trochu odlišný a snažil som sa aj službu dostať na inú úroveň, ako sú ľudia u nás zvyknutí, no inde je to štandardom, ako napríklad ochutnávanie zmrzlín na lyžičku a podobne.
Veril som, že moja cieľovka je trochu iná než konkurenčných zmrzlinární a vyzerá to tak, že to vyšlo. Skôr sa stalo to, že ľudia, ktorí v Ružomberku na zmrzlinu nechodili, začali chodiť k nám, než aby odišli zákazníci od konkurencie.
Okolo vašej zmrzlinárne bol v meste celé leto veľký ošiaľ, zákazníci tam zvykli čakať aj v radoch. Očakávali ste, že sa okolo NUBE strhne taký ošiaľ, alebo vás to skôr príjemne zaskočilo?
V kútiku duše si to asi každý, kto otvára nový podnik, praje, a ja som veľmi rád, že sa to dialo. Bolo skvelé a veľmi milé vidieť ten ruch okolo NUBE. Samozrejme, nás to prekvapilo, pokojne sa mohlo stať, že by sme tam boli celé dni sami a smutní, no informáciu o otvorení sme nenechali na náhodu, ale snažili sme sa šíriť povedomie o novom podniku najlepšie, ako vieme.
Čo podľa vás spôsobilo tento ošiaľ?
Nejaký podiel na ošiali nesie určite zvedavosť, pretože sme postupne každý deň odhaľovali indície k novootváranému podniku, a teda až do posledných dní ľudia nevedeli, čo to bude za podnik a následne po otvorení to bolo asi WoM (word of mouth), voľne preložené, že si ľudia o nás medzi sebou rozprávali a odporúčali nás známym. Ružomberok je malé mesto.
Snažíme sa to robiť trochu inak, nielen brať, ale aj dávať, preto sa dejú aj veci, že verným zákazníkom darujeme poukaz na zmrzlinu, že vytvoríme tajničku pre deti s výhrou, že sa u nás maľuje na tvár, že urobíme spontánnu súťaž o najvyšší výskok a výherca od nás dostane zmrzlinu zadarmo a podobne.
Bol váš letný úspech aj finančne taký dobrý, ako to mohlo vyzerať navonok pre bežného zákazníka?
Ťažko sa to ešte vyhodnocuje, otvorili sme až 1. júna, čiže prvé dva mesiace sezóny sme nestihli. Nevieme, aký bude december a zároveň nájom treba platiť celoročne a nielen v mesiacoch, kedy je prevádzka otvorená, takže ešte je skoro na vyhodnocovanie. Reálne závery budem robiť až po 365 dňoch od otvorenia.
Prezradíte nám, prípadne aspoň naznačíte, čo plánujete so zmrzlinárňou počas zimy, keďže vtedy už o zmrzlinu nie je záujem?
Od októbra máme prevádzku NUBE už zatvorenú a v decembri sa z obláčika stane tak trochu rebel. Aktívne prebiehajú prípravy na zimnú sezónu, ktorá zatiaľ bude trvať len v decembri. Môžete u nás čakať príjemnú vyhrievanú terasu a sortiment, ktorým myslíme na dospelých, ale aj na deti. Opäť kvalitné suroviny a remeselnú výrobu podľa vlastných receptúr. Pripravujeme aj niečo špeciálne pod zub, tak snáď sa nám to podarí podľa predstáv.
Budúce leto plánujete nadviazať na tohtoročný úspech? Opäť ponúkať najmä zmrzlinu ako tento rok?
Budúce leto by sme chceli doladiť pár vecí, ktoré ešte podniku chýbajú, v zime idem na 3-dňový zmrzlinový kurz a stále hľadáme rôzne inšpirácie.
Takže verím, že budúcu sezónu budeme môcť zákazníkom ponúknuť ešte lepšiu službu, než toto leto. Naším cieľom je dotiahnuť aj turistov do mesta, aby Ružomberok nemali len za škaredú dieru, kde je Mondi a zápchy, respektíve odkedy je diaľnica, tak ani tie zápchy.
Prekvapilo vás niečo na vašich zákazníkoch – či už pozitívne, alebo negatívne?
Ako som spomínal, prekvapivé boli reakcie na zmrzlinu. Bolo pri srdci hrejúce sedieť na terase a počúvať zákazníkov, keď ochutnali našu zmrzlinu.
ALE prišli sme do mesta s iným konceptom, nefungujeme na kopčeky, ale na porcie, malá, stredná, veľká, aby si už aj do malej porcie, čo je jeden väčší kopček, mohli dať zákazníci dve príchute a nemuseli sa prejesť zmrzliny, ak chcú ochutnať viac než len jednu príchuť.
Mnoho našich zákazníkov dodnes spôsob podávania na porcie, nie na kopčeky, nevie pochopiť, čo sa priznám, ma prekvapuje. Potom vznikajú nedorozumenia typu, že dávame malé porcie, lebo keď si dá niekto malú porciu z dvoch príchutí a čaká, že dostane 2 kopčeky, tak ho to môže pobúriť a pôsobiť na neho, že dávame malé porcie.
Opak je však pravdou, keď si u nás zákazníci dajú strednú porciu, ekvivalent dvoch väčších kopčekov, kde môžu byť tri príchute, ale pokojne len jedna, tak hovoria, že to je riadna nádielka zmrzliny. Snáď som to vysvetlil dosť zrozumiteľne, nemyslím, že to je alchýmia (smiech).
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku