Čo vlastne tá intuícia je? Je to schopnosť nášho mozgu efektívne využiť doteraz získané poznatky a skúsenosti alebo je to jednoducho lenivosť v kombinácii s predsudkami, ktoré sme si v priebehu života vypestovali? A môže nám intuícia skutočne pomôcť v rozhodovaní?

Môžeme intuícii dôverovať?

V odpovedi na otázku, čo to intuícia vlastne je, sa zhoduje len málokto. Nesúhlasia dokonca ani odborníci z najvyšších vedeckých kruhov a téma je obsahom búrlivých debát a diskusií už roky. Kým sa však odborníci pokúšajú nájsť odpovede na otázky, my, obyčajní ľudia, musíme každý deň robiť rozhodnutia – niekedy náročnejšie, inokedy zas pomenej. Popredný odborník Daniel Kahneman sa preto rozhodol, že poskytne svoj náhľad na otázku intuície a jej dôveryhodnosti.

Myslenie rýchle a pomalé

Kahneman o otázkach myslenia a spoliehania sa na inštinkt napísal dokonca aj knihu s názvom Myslenie rýchle a pomalé. Práve intuíciu v knihe označuje za myslenie rýchle a hovorí, že intuícia sa spolieha na isté pravidlo, ktoré však nemusí vždy vyjsť. Napríklad, keď vám niekto položí otázku, či sa vo vašej krajine bežne vyskytujú červené autá, zrejme odpoviete áno, situáciu však hodnotíte len na základe toho, koľko áut ste videli vy, nie na základe toho, koľko sa ich v krajine reálne vyskytuje.

Sú havárie lietadiel bežné?

Ďalšou chybou v myslení je, že udalosti, ktoré sú zriedkavé, zato extrémne, si zapamätáme ľahšie. Napríklad, skôr si zapamätáme haváriu lietadla, ako výskyt červeného auta na ceste, dve havárie lietadla by preto človek poľahky mohol označiť za často sa vyskytujúcu udalosť, a to preto, že sa nám vryla hlbšie do pamäti.

Odpovedzte na tri otázky

Avšak na druhej strane, aj keď je ľudská intuícia plná chýb, nie je celkom na zahodenie. Napríklad, keď vám intuícia napovie, že včerajší neumytý riad poriadne nahnevá manželku, radšej si to namierte rovno do kvetinárstva. Ako teda rozlíšiť, kedy nám intuícia pomôže a kedy by sme sa mali radšej spoliehať na iné zdroje? Kahneman sa v rozhovore pre ThinkAdvisor vyjadril, že skôr, ako sa o intuíciu celkom oprieme, mali by sme si zodpovedať tri otázky.

#1 Vyskytuje sa situácia, v ktorej ste sa ocitli, pravidelne?

Intuícia sa zakladá na doterajších skúsenostiach a získaných poznatkoch, keď sa teda ocitnete v nejakej situácii prvýkrát, radšej by ste sa na intuíciu spoliehať nemali. Kahneman tak odporúča robiť len v prípade, ak sa situácia pravidelne opakuje a naša myseľ si vytvorila vzorce a predpoklady, na ktoré sa môžeme spoľahnúť. Napríklad, profesionálny hráč šachu alebo muž po niekoľkých rokoch manželstva sa na intuíciu spoľahnúť môžu, nováčikovi na burze sa však intuícia jednoznačne neodporúča.

#2 Máte v danej oblasti prax?

Ako sme spomenuli v predchádzajúcom odstavci, intuícia si vyžaduje isté množstvo poznatkov a skúseností a teda situácie, ktoré sa opakujú. Napríklad, intuícia bude zrejme nápomocnejšia hráčovi šachu, ktorý má odohraných  1 000 partičiek šachu, kým niekomu, kto práve rozohral 10. partičku, pomôcť nemusí.

#3 Máte okamžitú spätnú väzbu?

Prax neznamená len neúnavné opakovanie nejakého úkonu. Ak sa napríklad učíte hrať na husle, no roky fidlikáte zavretí v izbe a nedostáva sa vám spätnej väzby, môžete hrať aj 10 rokov a k Beethovenovi sa nepriblížite ani z diaľky. Ideálne je, ak máme pri učení sa zručností rýchlu a konkrétnu spätnú väzbu, ktorá nás niekam posunie a napovie nám, či niečo robíme dobre alebo zle.

Pozri aj:

Týmito 5 signálmi vás vaša intuícia upozorňuje na to, že niečo nie je v poriadku.…

inc