Stačila by však sekunda na to, aby sa vám život obrátil celkom naruby. Presne to sa totiž stalo tomuto mužovi. Sníval o celkom iných veciach, hral americký futbal a miloval umenie, no úraz hlavy spôsobil, že sa jeho osobnosť celkom zmenila a s tým aj jeho záujmy. Dnes je vychýreným chirurgom, ktorý v odbore nemá konkurenciu.
Na transplantáciu nemal každý
V časoch, keď bol Stephen Westaby ešte mladým chlapcom, bolo pomyslenie na operáciu srdca asi na rovnakej úrovni, ako snaha pristáť na Mesiaci. Až keď začal okolo roku 1970 chodiť na medicínu, objavili sa prvé reči o umelom srdci či o transplantácii tohto orgánu. Akákoľvek operácia srdca však bola stále luxusom, aký si mohol dovoliť málokto. Okrem toho, nie každý mal odvahu vybrať z tela človeka choré srdce a pokúsiť sa ho dať do poriadku.
Ambidexter
Ako sa Stephenovi podarilo dostať medzi tých najlepších v obore, ktorý bol v tom čase ešte len v plienkach? Aby sa človek stal lekárom, musí sa na to narodiť, nie každý má na to žalúdok, trpezlivosť či dostatočne pevné ruky. Ešte aj dnes stačí jediný chybný krok a následky zákroku môžu byť fatálne. Stephen si myslí, že v kariére mu pomohlo napríklad aj to, že štetec či skalpel dokáže ovládať ľavou aj pravou rukou, je teda ambidexter. V detstve bol teda aj nádejným umelcom.
Zodpovednosť
Pevná ruka však nie je jedinou výhodou, je dôležité, aby bol človek správne vybavený aj osobnostne. Žiaľ, zákrok nie vždy dopadne podľa predstáv a lekár musí občas rodine oznámiť smutné správy. Okrem toho, operovať človeka so sebou nesie nesmiernu zodpovednosť. Lekár stojí pri operačnom stole neraz celé hodiny a nesmie pochybiť bez ohľadu na to, aké problémy ho trápia v domácnosti.
Osudný zápas
Stephen sa však s takouto výbavou nenarodil, bol hanblivý a zľakol sa aj vlastného tieňa. Okrem toho, nikto z jeho rodiny nikdy na univerzite neštudoval. Stephen bol introvert, zručný umelec a nedalo sa povedať, že by vynikal intelektom, povedal si však, že potrebuje uniknúť zo svojho prostredia, zapísal sa preto na medicínu v Londýne. Nebol výnimočným žiakom, obrat však nastal až na jednom zo zápasov v americkom futbale.
Zápas sa vyvíjal sľubne, až kým ho jeden z hráčov nekopol do hlavy a Stephen sa neocitol s tvárou zaborenou do blata, neschopný pohybu. Spoluhráčov však práve viac zaujímala hra, zraziť hráča na zem nebolo ničím nezvyčajným, no kým si niekto začal robiť starosti o Stephenov zdravotný stav, bol už modrý. Po zápase sa však napriek tomu šiel zabaviť s priateľmi do baru a k lekárovi šiel až na ďalší deň ráno.
Z umelca psychopat
Keď sa ukázalo, že mu opuchol mozog a môže byť aj poškodený, zdalo sa, že jeho študentské časy sa skončili a s kariérou lekára sa môže rozlúčiť. To sa však nestalo, práve naopak. Už viac nebol hanblivým, bojazlivým chlapcom, poranenie hlavy celkom zmenilo jeho povahu. Neskôr lekári prišli na to, že úraz ovplyvnil jeho schopnosť kriticky uvažovať, snahu vyhýbať sa riziku a miestami bol agresívny a egoistický, stal sa z neho vyslovene psychopat.
Surgical Pioneer, Professor Stephen Westaby discussed with us an approach that could revolutionize the medical world. pic.twitter.com/Cef3VPxrgq
— TEDxNewcastle (@TEDxNewcastle) November 26, 2018
Nebojí sa riskovať
Čím viac času trávil v lekárskom prostredí, tým menej sa bál riskovať a tým menej bral ohľad na pocity svojich kolegov. Napokon im to začalo prekážať, nedodržiaval totiž žiadne pravidlá, tak poslali Stephena do New Yorku v nádeji, že sa ukázni. Stephenovi hrozilo, že sa kvôli svojmu správaniu nebude vedieť zamestnať, okrem toho, na sále nemal priveľa skúseností. Čoskoro sa však ukázalo, že skúsenosti dokáže nabrať veľmi rýchlo, nič ho totiž neznechutilo a neštítil sa žiadneho zákroku.
Len jediný raz sa Stephen zamyslel nad tým, že zabil človeka. Jeden zo zákrokov nevyšiel podľa jeho predstáv a pacient kvôli chybe zomrel. Ani to ho však neodradilo od riskovania a tvrdí, že lekári by riskovať mali, lebo len tak sa veda môže hýbať vpred.
dailymail
Nahlásiť chybu v článku