Vo štvrtok 21. februára 2018 sa vo Veľkej Mači odohralo niečo, čo Slovensko dovtedy poznalo iba z cudziny. V rodinnom dome na pokojnej ulici zazneli výstrely. V ten večer tam zomrel investigatívny novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová. Ich telá našli o štyri dni neskôr, 25. februára. Krajina sa v priebehu niekoľkých hodín ocitla v stave, ktorý sa nedal vrátiť späť.
Informácie o priebehu vyšetrovania a súdnych rozhodnutiach vychádzajú z rozsudkov Špecializovaného trestného súdu, rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, z obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry a z verejne dostupných pojednávaní, ktoré boli podrobne medializované. Tento príbeh sa však nedá rozprávať iba jazykom paragrafov. Mohli by sme o ňom písať hodiny, aj tak by sme nedokázali zachytiť všetko.
Posledné hodiny pred vraždou
Z výpovedí rodiny a zo zistení vyšetrovateľov vyplýva, že večer 21. februára bol spočiatku pokojný. Snúbenci sa mali brať 5. mája 2018. Boli spolu približne päť rokov, spoznali sa počas štúdia na univerzite. Internát a podnájom vystriedali za rodinný dom vo Veľkej Mači, ktorý si svojpomocne renovovali.
Podľa slov Zlatice Kušnírovej, mamy zavraždenej Martiny, bola s dcérou v kontakte ešte v osudný večer pred vraždou. „Nedvíhala. Asi po desiatich minútach som jej volala znova. O trištvrte na deväť som volala Jankovi. Nedvíhal. Zvyčajne, keď nedvihli v tú minútu, o chvíľu nato volali späť. A vtedy nikto nič. Oni už v tom čase boli mŕtvi,“ opísala krátko po skutku. Je to akoby to bolo včera, keď tieto slová počulo celé Slovensko.
Podľa bývalého vyšetrovateľa prípadu Petra Juhásza, ktorý vystúpil v dokumentárnom filme Kuciak: Vražda novinára, mala Martina krátko pred útokom otvorený počítač a prezerala si svadobné šaty. Ján podľa zistení dával nabíjať batériu svojho auta, nabíjačku mu priniesol sused. Na stole mali položené nedopité šálky s čajom a kávou.
Ako vražda prebehla
Podľa právoplatných rozsudkov v časti týkajúcej sa vykonávateľov prišiel páchateľ do domu cielene. Strelec vstúpil dovnútra so zbraňou kalibru 9 mm. Najskôr zastrelil Martinu Kušnírovú ranou do hlavy. Následne zastrelil Jána Kuciaka dvoma ranami do oblasti hrudníka, ktoré zasiahli srdce.
Na mieste činu sa našli dve vystrelené nábojnice aj nevystrelené náboje. Vyšetrovanie nezistilo známky zápasu a podľa zistení nebolo nič odcudzené. Súd konštatoval, že išlo o úkladnú vraždu vykonanú na objednávku. Pohyb páchateľa bol zaznamenaný kamerovým systémom v okolí. Jeho tvár však nebolo možné identifikovať.
Za streľbu bol neskôr právoplatne odsúdený bývalý vojak Miroslav Marček. Pred súdom sa priznal a jeho výpoveď bola podporená ďalšími dôkazmi. Špecializovaný trestný súd mu uložil trest 25 rokov odňatia slobody. Spolupáchateľom bol Tomáš Szabó, ktorý podľa rozsudku zabezpečoval logistiku a pôsobil ako vodič.
Aj jemu súd uložil trest 25 rokov odňatia slobody. Zoltán Andruskó sa priznal k sprostredkovaniu objednávky medzi vykonávateľmi a ďalšími osobami. Spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní a bol odsúdený na 15 rokov.
Rozlúčky plné symbolov
Posledná rozlúčka s Martinou Kušnírovou sa konala 2. marca 2018 v Gregorovciach pri Prešove. Mama Zlatica ju pochovala v bielych šatách, do hrobu jej vložila aj snubný prsteň a svadobné topánky šité na mieru. Smútočný obrad viedol pomocný rímskokatolícky arcibiskup Marek Forgáč .
Pohreb Jána Kuciaka sa konal 3. marca 2018 v jeho rodnej obci Štiavnik pri Bytči. Pochovaný bol vo svadobnom obleku. Na pohrebe zaznelo aj osobné vyznanie, ktoré Ján pripravil pre Martinu na melódiu piesne Sarajevo od Jara Nohavicu. Text s plačom prečítal jeho otec Jozef. Slová o spoločnom živote, o zlate na rukách a o láske, ktorá mala trvať navždy, sa stali bolestným kontrastom k tomu, čo sa stalo o niekoľko dní skôr.
Telefonát, ktorý všetko predbehol
Niekoľko mesiacov pred vraždou, 5. septembra 2017, sa odohral telefonát, ktorý dnes patrí medzi najzásadnejšie momenty celého prípadu. Ako neskôr zverejnil portál Aktuality, Marian Kočner sa v ňom Jánovi Kuciakovi otvorene vyhrážal a hovoril, že sa začne venovať jemu aj jeho rodine.
„Začnem sa špeciálne venovať vám a vašej osobe, vašej matke, otcovi a vašim súrodencom,“ povedal vtedy v telefóne Kočner. Zároveň dodal, že bude hľadať kompromitujúce informácie a ak niečo nájde, zverejní to.
Ján Kuciak podal 7. septembra 2017 trestné oznámenie na Generálnej prokuratúre SR. Ako neskôr opísal, výsluch bol krátky a prípad sa neposunul. Orgány ho napokon vyhodnotili len ako nevhodné správanie, ktoré nenaplnilo znaky trestného činu.
Vyšetrovanie po vražde odhalilo, že Ján Kuciak bol sledovaný. Sledovanie zabezpečovalo komando bývalého príslušníka Slovenskej informačnej služby Petra Tótha na objednávku Mariana Kočnera. Výstupom boli fotografie, časové harmonogramy jeho pohybu, údaje o jeho dome aj každodenných zvykoch. Sledovaní boli aj ďalší novinári.
Vláda ponúkla milión eur za informácie
Bezprostredne po odhalení dvojnásobnej vraždy reagovala vláda mimoriadnym krokom. Vtedajší premiér Robert Fico oznámil, že štát ponúka odmenu vo výške jeden milión eur za informácie, ktoré by pomohli odhaliť vrahov investigatívneho novinára portálu Aktuality Jána Kuciaka a jeho partnerky.
„Naša prvoradá úloha je chytiť vrahov. Potom bude možné hovoriť o motívoch a o tom, čo sa vlastne udialo,“ uviedol vtedy Fico stojaci vedľa balíka peňazí, alebo ak chcete, vedľa milióna v keši. Zároveň dodal, že ak by sa potvrdilo, že motívom bola novinárska práca, išlo by o útok proti demokracii a slobode tlače.
Vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák uviedol, že od prvých hodín po zistení skutku boli nasadené všetky dostupné sily na krajskej aj celoštátnej úrovni. „Preto sme hneď od rána začali organizovať všetky sily a prostriedky, aby sa zapojili do vyšetrovania tohto brutálneho trestného činu,“ povedal.
Premiér zároveň oznámil, že prípad bude dozorovať špeciálna prokuratúra a vznikne osobitný vyšetrovací tím zložený zo zástupcov generálnej a špeciálnej prokuratúry, ministerstva vnútra, policajného prezídia a Slovenskej informačnej služby. Deklaroval aj snahu nadštandardne informovať redakciu Aktuality.sk o priebehu vyšetrovania.
Vyšetrovanie a 53 terabajtov dát
Koncom roka 2019 získali reportéri z Investigatívneho centra Jána Kuciaka a českého centra Investigace.cz, ktoré sú členmi medzinárodnej siete OCCRP, prístup ku kompletnému vyšetrovaciemu spisu dvojnásobnej vraždy. Slovenská polícia a Europol zozbierali celkovo 53 terabajtov materiálu. Archív zahŕňal kópie zhabaných počítačov a telefónov, záznamy z bezpečnostných kamier aj ďalšie dôkazy.
Práve tento rozsiahly súbor dát sa stal základom takzvanej Kočnerovej knižnice. Na spracovaní dát spolupracoval tím dátových technikov OCCRP, ktorý pomohol s prenosom a analýzou informácií. Zistenia z knižnice viedli k množstvu investigatívnych článkov o vražde, jej vyšetrovaní, korupčných podozreniach aj zákulisných dohodách. Na odhaleniach sa podieľali viaceré slovenské médiá vrátane Investigatívneho centra Jána Kuciaka, Denníka SME, Aktualít, TV JOJ či Markízy.
Správy, ktoré odkryli zákulisie
Jedným z najdôležitejších dôkazov sa stala komunikácia z aplikácie Threema. Z nej vyplynulo nielen spojenie medzi Marianom Kočnerom a Alenou Zsuzsovou, ale aj širšia sieť kontaktov. Marian Kočner si napríklad písal s podnikateľom Norbertom Bödörom, pričom v správach označovali predsedu vlády Roberta Fica ako „šéfa“.
V jednej zo správ napísal: „Mi to tak pripadá, že len my dvaja sme so šéfom.“ Komunikácia zároveň ukázala, že Marian Kočner bol v kontakte aj s bývalým podpredsedom parlamentu Martinom Glváčom, s ktorým si vymieňal správy osobného aj politického charakteru.
Kočner komunikoval aj s bývalou štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti Monikou Jankovskou, ktorú označoval za svoju „opičku“. Ich komunikácia zahŕňala tisíce správ a ukázala blízke prepojenia medzi podnikateľom a štátnou mocou.
Vzťahy medzi Marianom Kočnerom a politickými predstaviteľmi neboli len formálne. Kočner býval v luxusnom komplexe Bonaparte v Bratislave, kde si byt prenajímal aj Robert Fico od podnikateľa Ladislava Bašternáka, ktorý mal s Kočnerom obchodné vzťahy. Kočnera v súdnych konaniach zastupoval advokát Marek Para, ktorý sa neskôr stal poradcom predsedu vlády Roberta Fica. Marek Para verejne vyhlasoval, že dôkazy proti Kočnerovi sú slabé. Zastupuje ho dodnes.
Proces sa vracia na začiatok
Po rokoch vyšetrovania a súdov sa prípad opäť dostal na začiatok. Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku sa 26. januára 2026 začal už tretí proces s Marianom Kočnerom a Alenou Zsuzsovou. Najvyšší súd SR v máji 2025 zrušil predchádzajúci rozsudok, ktorý Kočnera oslobodil a Zsuzsovú uznal za vinnú. Rozhodol, že prípad musí posúdiť nový senát, pretože podľa neho neboli vykonané všetky dôkazy a rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené.
Obžalovaných priviezla do Pezinka justičná stráž, keďže obaja si odpykávajú tresty za iné skutky, Kočner za falšovanie zmeniek televízie Markíza a Zsuzsová za objednávku vraždy primátora Hurbanova Lászlóa Basternáka.
Proces sa týka údajných objednávateľov, keďže vykonávatelia Miroslav Marček a Tomáš Szabó si odpykávajú 25 rokov väzenia a sprostredkovateľ Zoltán Andruskó dostal 15 rokov, pričom vystupuje ako kľúčový svedok. V pojednávacej miestnosti sedeli aj rodičia zavraždeného novinára a matka Martiny Kušnírovej, ktorí si opäť vypočuli obžalobu.
Ani po 8 rokoch nepoznáme rozsudok
Aj po ôsmich rokoch od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej stále neexistuje právoplatný rozsudok, ktorý by definitívne rozhodol o vine údajných objednávateľov. Hoci vykonávatelia Miroslav Marček a Tomáš Szabó, aj sprostredkovateľ Zoltán Andruskó, už boli odsúdení, prípad podnikateľa Mariana Kočnera a jeho spoluobžalovanej Aleny Zsuzsovej sa opakovane vracia na začiatok.
Slovensko pritom zažilo svoje vlastné „Epstein files“ oveľa skôr. Neboli nimi jednorazovo zverejnené dokumenty, ale tisíce správ z aplikácie Threema, ktoré polícia zaistila z telefónu Mariana Kočnera. Táto komunikácia postupne odhalila zákulisie vzťahov medzi podnikateľom a vplyvnými predstaviteľmi štátu. Objavili sa v nej mená sudcov, prokurátorov, policajtov aj politikov.
Alena Zsuzsová bola Kočnerova volavka, ktorá mala rozbehnutú komunikáciu s viacerými vplyvnými osobami verejného života. Správy boli často intímneho charakteru. Zsuzsová tak chcela získať kompromitujúci materiál na kohokoľvek, kto sa chytil. Mužom posielala fotografie, telefonovala s nimi a dohadovali si stretnutia. Najviac medializované boli napríklad jej rozhovory s Andrejom Dankom alebo aj s Borisom Kollárom.
Zverejnenie tejto komunikácie zásadne zmenilo pohľad verejnosti na fungovanie štátu. Ukázalo, ako blízko mal človek obžalovaný z objednávky vraždy k osobám, ktoré mali stáť na druhej strane systému. Práve tieto správy sa stali jedným z kľúčových dôkazov aj v procese o objednávke vraždy. Špecializovaný trestný súd rozhodol o prípade už dvakrát.
V roku 2020 aj v roku 2023 senát oslobodil Mariana Kočnera spod obžaloby a v druhom prípade uznal vinnou len Alenu Zsuzsovú. Najvyšší súd SR však oba rozsudky zrušil. V rozhodnutí z mája 2025 konštatoval, že súd prvého stupňa nevyhodnotil dôkazy dostatočne a nerešpektoval jeho predchádzajúce pokyny.
Prípad preto odňal pôvodnému senátu a nariadil, aby ho prerokoval nový senát. Nový senát má na rok 2026 naplánovaných viac ako 40 pojednávacích dní. Aj to naznačuje, že konečný rozsudok nemusí padnúť ešte niekoľko mesiacov. Kočner na poslednom pojednávaní sľúbil, že bude vypovedať. Momentálne je právoplatne odsúdený v kauze zmeniek.
Pamätník v centre Bratislavy
Tragédiu dnes pripomína aj pamätník na Námestí SNP v Bratislave. Práve tu sa po vražde konali najväčšie protesty od roku 1989. Pamätník má minimalistický charakter a symbolicky pracuje s motívom dvoch samostatných prvkov, ktoré predstavujú dva prepojené životy. Jeho umiestnenie v centre hlavného mesta nie je náhodné. Námestie SNP sa v roku 2018 stalo miestom, kde sa verejnosť postavila proti korupcii a požadovala dôkladné vyšetrenie vraždy.
Dom, kde sa všetko začalo
Rodinný dom vo Veľkej Mači, ktorý si snúbenci svojpomocne rekonštruovali a plánovali v ňom spoločný život, bol po vražde zaistený ako miesto činu a neskôr zbúraný. Pozemok zostal prázdny a stal sa symbolickým miestom tragédie. Práve na tomto mieste má teraz vzniknúť Pamätník slobody slova, ktorý má pripomínať nielen ich príbeh, ale aj hodnotu slobody médií a odvahu hovoriť pravdu.
Trnavský samosprávny kraj podpísal zmluvu so zhotoviteľom a ukončil proces verejného obstarávania. Pamätník bude stáť priamo na mieste, kde stál rodinný dom zavraždeného páru. Predseda TTSK Jozef Viskupič pre TV JOJ uviedol, že návrh, ktorý vzišiel z architektonickej súťaže, sa podarilo preniesť do realizačnej fázy.
„Podarilo sa nám úspešne dokončiť proces verejného obstarávania. Návrh, ktorý vzišiel z architektonickej súťaže, prenesieme do reality. Pamätník nebude len miestom pietnej spomienky, ale aj mementom, že pravda a odvaha majú v našej spoločnosti nezastupiteľné miesto,“ zdôraznil.
Prípad, ktorý zmenil krajinu
Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vyvolala najväčšie protesty od roku 1989 a mala zásadné politické dôsledky. Vznikol medzinárodný vyšetrovací tím za účasti Europolu, Eurojustu a talianskych vyšetrovateľov. Masové zhromaždenia po celom Slovensku vytvorili tlak, ktorý vyústil do konkrétnych personálnych zmien.
Ako prvý oznámil demisiu minister kultúry Marek Maďarič, ktorý oznámil, že sa necíti schopný pokračovať vo funkcii po útoku na novinára. Následne odstúpil minister vnútra Robert Kaliňák. Dňa 15. marca 2018 podal demisiu aj predseda vlády Robert Fico.
Prezident Andrej Kiska následne poveril zostavením novej vlády Petra Pellegriniho, ktorý dovtedy pôsobil ako podpredseda vlády. Z funkcie odišiel aj prezident Policajného zboru Tibor Gašpar, ktorý oznámil svoj odchod k 31. máju 2018.
Strelec bol právoplatne odsúdený. Vodič bol právoplatne odsúdený. Sprostredkovateľ bol odsúdený. Ten, kto za týmto celým stojí, však ešte na svoj právoplatný rozsudok čaká, rovnako tak čakajú aj rodiny Jána a Martiny.
Nižšie spomenutým osobnostiam z verejného života sme pri príležitosti smutného výročia položili nasledujúcu otázku: O pár dní uplynie 8 rokov od vraždy Jána a Martiny. Začal sa súdny proces a mnohí veria, že s jeho koncom príde aj spravodlivosť. Spoločnosť je v posledných rokoch rozvrátená, nálady vyostrené. Aké Slovensko by ste si želali vy?
Andrej Kiska
Aj po ôsmich rokoch je to rana, ktorá sa nezahojí len spomienkou – zahojí sa až vtedy, keď budeme s istotou vedieť, kto bol za týmto ohavným zločinom a že všetci páchatelia budú odsúdení.
Želám si Slovensko ako krajinu, kde má právo na slušný život každý občan, kde korupciu odsudzujeme rovnako ako krádež, kde mladí ľudia nebudú chcieť odchádzať, ale naopak, budeme priťahovať vzdelaných a talentovaných, krajinu, ktorá je ekonomicky úspešná a sociálne spravodlivá, a kde slušnosť a morálka nie sú len slová, ale skutočná hodnota spoločnosti. Toto sú slová z môjho inauguračného prejavu v roku 2014 a, žiaľ, aj po toľkých rokoch sú viac ako aktuálne.
Peter Weisenbacher
Slovensko, ktoré si želám, nie je postavené na tom, že sa všetci zhodneme. Demokracia prirodzene prináša „konflikt“ názorov. Zdravá spoločnosť sa však pozná podľa toho, ako tieto konflikty rieši – či argumentmi alebo šírením nenávisti, zastrašovaním a násilím.
Vražda Jána a Martiny bola extrémnym dôsledkom súčasného prostredia. Preto spravodlivosť v tomto prípade nebude len otázkou rozsudku. Bude otázkou, či sme sa ako spoločnosť poučili, či dokážeme odmietnuť normalizáciu dehumanizácie, konšpirácií a označovania novinárov, aktivistov či menšín za nepriateľov štátu.
Želal by som si Slovensko, kde bezpečnosť neznamená mlčať, ale môcť hovoriť bez strachu; kde štát efektívne chráni práva aj tých, s ktorými aktuálna nesúhlasí; kde verejná moc znáša kontrolu a kritiku a kde spravodlivosť nie je pocit, ale fungujúci systém, ktorému ľudia veria.
Rozdelenie spoločnosti sa dá reálne zmierniť len tým, že sa prestane pracovať so strachom a začne sa pracovať s faktami a pravidlami. Práve právny štát je minimum, na ktorom sa musí vedieť zhodnúť aj rozhádaná spoločnosť. Preto by som si želal Slovensko, v ktorom tragédie nepripomíname iba pietne – ale aj ako záväzok, že spor nikdy nesmie prerásť do násilia.
Matej Drlička
Ak by som mal našej krajine pripísať ľudské vlastnosti a vyjadriť tak svoju predstavu o tom, aké Slovensko si želám, boli by to presne tie vlastnosti, ktoré sa snažím pestovať u svojich štyroch detí: láskavosť, prajnosť, pracovitosť, čestnosť, pravdovravnosť, úprimnosť, zvedavosť, odvahu, húževnatosť a úctu k hodnotám humanizmu a osvietenstva. Realita je však taká, že štát nemá ľudské vlastnosti.
Štát je súhrnom vlastností všetkých jeho obyvateľov – tých slušných aj tých, ktorí sa pri dosahovaní svojich cieľov neštítia ničoho; láskavých aj agresívnych, prajných aj závistlivých, odvážnych aj zbabelých. Tak to vždy bolo, je a bude. Známa teória Gaussovej krivky je neúprosná. Našu pozornosť by sme preto mali upriamiť na Štát s veľkým „Š“ – teda na zástupcov všetkých občanov, ktorých volíme v parlamentných a prezidentských voľbách.
Tento Štát je dlhodobo v úpadku a v totálnej rezignácii na dobré ľudské vlastnosti. Slovensko sa postupne mení na džungľu, kde platí iba pravidlo „väčší pes berie“ a hodnoty humanizmu a osvietenstva sú mnohým na smiech. Dobré časy prinášajú slabých lídrov, slabí lídri prinášajú zlé časy, no zlé časy prinášajú silných lídrov. Nachádzame sa na zostupnej krivke civilizačnej sínusoidy. Je iba na nás, „dobrých rodičoch“, kedy začneme na tejto krivke opäť stúpať.
Zomri
Želáme si Slovensko, kde novinári môžu robiť svoju prácu v atmosfére, kde sa nemusia báť a cítiť v ohrození. Na Jána Kuciaka myslíme často. Napríklad, keď terajšia vláda zrušila NAKA, alebo Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ktorí sa zaoberali aj jeho zisteniami.
Je to presne 8 rokov, keď nás táto strašná udalosť presvedčila o tom, že Zomri treba robiť 24/7 a nie iba občasným memečkom. Aj ich odkaz nás ženie stále dopredu, aby sme to so Slovenskom nevzdali. Preto si želáme Slovensko, kde peniaze nás všetkých nepôjdu na penzióny, v ktorých sa nedá ubytovať, ale na nemocnice, kde padá omietka.
Aby vlaky boli minimálne v takom stave ako vládne limuzíny, a stáli na zastávkach za dva milióny eur. A snáď sa raz dostaneme obe pohlavia z Košíc do Bratislavy aj po diaľnici za zvuku novej hymny.
Eva Ava Šranková
Želám si Slovensko, ktoré nie je len miestom na mape, ale domovom, kde sa oplatí zostať. Krajinu, v ktorej sa úspech nemeria tým „koho poznáš“, ale tým, čo skutočne ovládaš a ako tvrdo na sebe pracuješ.
Želám si štát, kde zákon platí pre každého rovnako – od poslednej dediny až po najvyššie poschodia moci. Kde spravodlivosť nie je pomalá a slepá, ale kde sa slušný človek nemusí báť domáhať sa svojich práv. Štát, ktorý nechráni „našich ľudí“, ale všetkých svojich občanov.
Želám si Slovensko, kde vzdelanie a odbornosť majú svoju váhu. Kde sa diskusia vedie na základe faktov, nie nenávisti a konšpirácií. Želám si Slovensko, ktoré pozná svoju históriu, učí sa z nej a neopakuje tie isté chyby.
Slovensko je náš spoločný príbeh. A ten príbeh by mal byť o kultúre, pravde, ktorá víťazí nad lžou, a o slušnosti, ktorá nie je slabosťou, ale najväčšou silou.
Karolína Farská – Za slušné Slovensko
Veľmi by som si priala Slovensko, ktoré si pamätá a vie sa učiť zo svojich chýb. Ján Kuciak čelil vyhrážkam od Mariana Kočnera, ktoré vtedy ale polícia nebrala vážne. Dnes sú novinári opäť terčmi hrubých útokov, dokonca od najvyššie postavených politikov, ktorí by mali ísť príkladom, a nie rozosievať nenávisť. Takáto atmosféra je nebezpečná a chcela by som, aby sme to všetci pozorne vnímali a nepodporovali normalizáciu takéhoto správania. Máme na viac.
S tým súvisí ešte ďalšia vec, a to, že by som si priala Slovensko odvážne. Kde si uvedomujeme vlastnú hodnotu a vieme rozlíšiť, na ktorých veciach záleží a ktorých nie.
David Púchovský
Veľmi by som si prial, aby sme boli krajnou, ktorá je spravodlivá a kde sú si všetci rovní pred zákonom. Túžim, aby voľby nevyhrávali klamstvá a falošné prísľuby malej skupiny, ktorá chce beztrestnosť a ešte väčšie bohatstvo, ale aby konečne uspela slušná a pragmatická vízia, ktorá pamätá na dobro celej spoločnosti.
Marek Vagovič
Bez korupcie a mafie v bielych golieroch – na najvyšších miestach v štáte. Bez fašistov, ktorí číhajú na svoju príležitosť zničiť demokraciu – a nastoliť totalitu ako v 30. rokoch v Nemecku. Bez konšpirácií a do seba zahľadených politikov, ktorí šíria bludy a nenávisť, aby sa za každú cenu udržali pri moci.
Želám si Slovensko ako krajinu, kde určujú tón slušní a vzdelaní ľudia – a nie hulváti a mentálni akrobati, ktorí sú hrdí na svoju tuposť a obmedzenosť.
Nahlásiť chybu v článku