Slovensko aktuálne žije už treťou vlnou konsolidácie, ktorú si pre nás pripravila vláda Roberta Fica, pričom väčšinu opäť zaplatia ľudia. Hoci vláda tvrdí, že plánuje šetriť aj na sebe, takmer žiadne opatrenia doteraz nepredstavila. Slovákom sa pritom zvýšia odvody, stúpajú aj ceny v obchodoch a prísť máme aj o viaceré dni pracovného pokoja.
Na tému konsolidácie reaguje už aj opozícia, ktorá zvolala protesty a najnovšie sa čoraz hlasnejšie hovorí o „generálnom štrajku“. Ten by sa mohol konať už 17. novembra, teda na Deň boja za slobodu a demokraciu, kedy vláda plánuje zrušiť deň voľna.
SaS to myslí vážne
Opozičná strana SaS už niekoľko dní vyzýva na generálny štrajk. Ľudia sa k nemu podľa jej predsedu Branislava Gröhlinga sami prihlasujú a strane sa ozývajú i zamestnávatelia. Podotkol, že štrajk si netreba predstaviť ako ten z roku 1989 a rozumie, že nie každý občan bude mať možnosť zapojiť sa. Súhlas so štrajkom sa podľa neho dá vyjadriť aj inak.
Prijatie takéhoto kroku je však v rámci samotnej opozície rôzne. Šéf KDH Milan Majerský tvrdí, že generálny štrajk nemajú pripravovať a ohlasovať politické strany. Je to podľa neho vecou zamestnávateľov a odborárov. Kresťanskodemokratické hnutie si vraj 17. november pripomenie na námestiach.
Že to liberáli myslia s generálnym štrajkom vážne, dokazuje aj to, že spúšťajú webovú stránku dostrajku.sk, ktorá bude centrom komunikácie s občanmi a firmami, ktoré sa chcú zapojiť a štrajk podporiť. Súčasne pripravujú aj formy symbolickej podpory generálneho štrajku v podobne rôznych odznakov, nálepiek či vizuálov.
Opozičné Progresívne Slovensko sa, naopak, vyjadrilo, že k téme zvoláva okrúhly stôl na piatok 26. septembra. Pozýva naň svojich politických partnerov, zástupcov občianskej spoločnosti, firiem i iných organizácií. Čo je však samotný generálny štrajk a ako vlastne prebieha?
Čo je generálny štrajk?
Je to jedna z najväčších a najvážnejších foriem kolektívneho protestu, pri ktorej veľká časť zamestnancov z rôznych odvetví koordinovane preruší prácu s cieľom vyvinúť tlak na vládu alebo zamestnávateľov. Na rozdiel od bežného štrajku, ktorý sa týka len konkrétneho podniku alebo sektora, generálny štrajk zasahuje celú spoločnosť a môže paralyzovať kľúčové oblasti hospodárstva či verejný život, vysvetľuje Odborový zväz KOVO.
Ako by to mohlo vyzerať v praxi?
V praxi by to teda mohlo fungovať tak, že veľká časť Slovákov by 17. novembra jednoducho neprišla do práce a fungovanie krajiny na viacerých úrovniach by mohlo byť v ten deň ochromené. Zatvorili by sa fabriky, školy, úrady, bola by obmedzená aj doprava. Pre bežných obyvateľov by to znamenalo výpadky služieb, problémy s dopravou alebo so zásobovaním, no zároveň by sa tým vyslal silný signál vláde, že občania sú nespokojní a žiadajú zmenu.
Znamená to, že nepôjdeme do práce?
Ak by ku generálnemu štrajku naozaj došlo, čo nie je v pravom slova zmysle pravdepodobné, je možné, že by ste do práce nemuseli ísť napríklad na určitú dobu. Ak by sa doň zapojila napríklad prevádzka, v ktorej pracujete, určite by vás o tom informoval zamestnávateľ.
Nie všetci sa však môžu do takéhoto štrajku zapojiť. „Toto právo nemajú sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov,“ hovorí Ústava Slovenskej republiky.
Bol už na Slovensku generálny štrajk?
Generálny štrajk sa pritom na našom území uskutočnil dvakrát, no posledný bol ešte počas Nežnej revolúcie v roku 1989. Konal sa 27. novembra, v čase od 12:00 do 14:00 a zúčastnili sa ho desaťtisíce občanov ešte vtedajšej Československej socialistickej republiky. Štrajk bol vtedy naozaj masívny. Zapojilo sa doň až 75 percent tovární, škôl či obchodov, ktoré na spomínané dve hodiny jednoducho prestali fungovať.
Bude či nebude?
Šance na ten tohtoročný sú však podľa odborníkov nízke. „Myslím si, že samotný výraz generálny štrajk je v tomto prípade mimoriadne prehnaný výraz a s realitou to nebude mať nič spoločné,“ povedal politológ Radoslav Štefančík pre portál Startitup. Opozičným stranám sa podľa neho zrejme nepodarí zorganizovať nič také, čo by sa mohlo porovnávať so spomínaným rokom 1989. Nejaké aktivity sú ale podľa jeho vyjadrenia možné, no spájať to s generálnym štrajkom je prehnané.
Podobný názor má aj politický novinár Milan Kern. „Pravdepodobnosť, že bude generálny štrajk, to znamená, že veľká väčšina pracujúcich sa doň zapojí, je rovná nule. Čakáme, že predavačky z Kauflandu budú poškodzovať svojho zamestnávateľa? Podľa mňa išlo o spontánnu ideu. Neviem, ako im to napadlo, ale s nejakým hlbším uvažovaním k takému niečomu nemôže človek prísť,“ píše Denník N.
Nahlásiť chybu v článku