Bob je kráľom opustených miest a urbexu: Pohľad na Fukušimu ma zmenil. Do Bajkonuru som musel prejsť pešo 40 km cez púšť

Aj takto by sa dal opísať svet urbexu — netradičného, neraz aj na hrane zákona balansujúceho koníčka, ktorý spája dobrodružstvo s fascináciou pre objekty, odkiaľ sa vytratil život a ľudské sny. Pre mnohých zostáva tento svet len vzdialenou kulisou na obrazovke. Videá z opustených lokalít sa dnes tešia obrovskej popularite a medzi kráľov tohto typu obsahu jednoznačne patrí Holanďan Bob Thissen — európsky tvorca, ktorého sleduje takmer 1 milión fanúšikov. 

Bob Thissen, ktorý stojí za YouTube kanálom Exploring the Unbeaten Path, navštevuje miesta, kde sa bežní ľudia nikdy nedostanú.

Každé jeho video sa sústreďuje na iný urbex — teda prieskum verejne neprístupných, človekom vytvorených priestorov, ktoré zostali napospas času. Patria sem chátrajúce továrne, podzemné bunkre, opustené zábavné parky — a občas dokonca celé mestá.

@exploringtheunbeatenpath Moments when I felt unreal #urbex #abandoned #cosmodrome #baikonur #lostplace #soviet ♬ Solitude (Felsmann & Tiley Reinterpretation) [Slowed Down] – M83

„Navštívil som takmer 100 krajín a za ten čas som videl tisícky opustených objektov,“ opisuje Bob. „Nedokážem povedať, čo z toho bolo najlepšie — menovať môžem úžasné a jedinečné miesta, akými sú lietadlové lode a iné vojnové lode, raketoplány, obrovské mestá duchov či opustené zábavné parky…“

Dnes prezradil, čo presne ho viedlo k rozhodnutiu vydať sa týmto smerom. Opísal dennú realitu prípravy urbex obsahu — aké sú jeho najlepšie aj najhoršie skúsenosti, a podelil sa aj o mimoriadne silný zážitok, ktorý prežil pri návšteve Fukušimy. A prezradil toho ešte oveľa viac.

Ako si sa dostal k tomu, že sa na svojej platforme budeš venovať urbexu?

Môj prvý takýto projekt vznikol hneď po ukončení univerzity. Spolu s bývalým učiteľom sa nám podarilo predať vlastný dokumentárny seriál belgickej a holandskej televízii. Počas natáčania sme navštívili množstvo opustených miest, no práve tie lokality, ktoré som túžil vidieť najviac, zostali nedostupné — buď sme nezískali povolenie, alebo bolo príliš riskantné ísť tam s filmovým štábom načierno.

Keď sa projekt skončil a prišla výplata, rozhodol som sa, že si založím vlastný YouTube kanál a vydám sa presne na tie miesta, ktoré nám predtým neprešli. Kanál sa rýchlo rozbehol, najmä vďaka výnimočným dobrodružstvám — menovite, vďaka výprave na opustené raketoplány a rakety na kozmodróme Bajkonur. Tam sme museli absolvovať 40-kilometrový pochod púšťou priamo cez aktívnu ruskú vojenskú základňu. Urbexu som sa venoval už dávno predtým, najmä ako fotograf. Lenže pri fotení často unikne to najzaujímavejšie — celý ten proces, všetko úsilie, riziko a adrenalín, ktoré sprevádzajú snahu dostať sa dnu.

Práve cesta ako taká býva často na celom procese to najlepšie.

Dnes je síce YouTube len taká moja bokovka, ale opusteným miestam sa venujem naplno — a nič iné by som už robiť nechcel.

Ak by si to mal opísať vlastnými slovami — v čom je urbex zásadne odlišný oproti bežnej návšteve kultúrnych pamiatok?

Opustené miesta štatút pamiatky často majú. Jednoducho sa však nenašlo dosť finančných prostriedkov na to, aby sa z nich vytvorilo múzeum.

Jediný rozdiel je v tom, že neplatíš vstupné a nepotrebuješ stáť v rade. Bežné obmedzenia tu neplatia. Najlepšie na tom je, že toto miesto máš sám pre seba, alebo sa oň delíš iba s priateľmi.

V istom zmysle je to jednoducho forma extrémneho turizmu.

Zároveň vidíš krajinu z úplne iného uhla pohľadu a navštíviš miesta, o ktorých bežný turista ani nevie, že existujú. V praxi ide o veľmi rôznorodé cestovanie — naozaj si jeden týždeň na zasneženom vrchole hory a ďalší týždeň uprostred púšte.

Zanechal už na tebe niektorý urbex naozaj hlbokú stopu? V čom sa toto miesto líšilo?

Najväčšiu stopu vo mne jednoznačne zanechala návšteva Fukušimy.

Keď som do Fukušimy vyrážal, bolo to pôvodne s myšlienkou zachytiť „dokonalý postapokalyptický svet“.