Výnimkou nie je ani Matej Tóth, reprezentant Slovenskej republiky v chôdzi. Okolo Mateja sa v minulom roku písalo skutočne mnoho. Každý určite zachytil kauzu okolo údajného dopingu, ktorá sa, našťastie, skončila pre nášho olympijského víťaza tak, ako očakávala celá krajina. Matej vyvrátil všetky domnienky o tom, že dopoval a dnes už môže opäť tréningovo zarezávať a reprezentovať seba a svoju krajinu v tejto atletickej disciplíne. Aj vďaka talkshow Povec ty, ktorá sa bude konať už 24. januára v Štátnej opere v Banskej Bystrici, sme dostali možnosť urobiť s Matejom rozhovor.

Nebudeme však ďalej chodiť okolo horúcej kaše. Vychutnajte si ho spolu s nami.

Ako ste sa dostali k chôdzi? Robili ste predtým aj iný šport v rámci atletiky, alebo mimo nej?

Mal som 11 rokov, keď som sa rozhodol, že by som sa chcel viac venovať atletike. Prihlásil som sa na talentové prijímačky do atletickej triedy a od 5. ročníka som ju začal navštevovať. Skúšali sme všetky disciplíny, až ku koncu sme vyskúšali aj chôdzu. Mal som 13 rokov, keď som sa jej začal venovať serióznejšie, pod vedením trénera Petra Mečiara.

Koľko denne nachodíte počas bežného tréningu? Trénujete aj chôdzou po okolitých kopcoch v Banskej Bystrici?

Je to veľmi rôzne. Tréningové dávky sú od 10 do 52 kilometrov denne. Taký priemerný deň je okolo 20 kilometrov. Ročne nachodím cez 5000 km. Trénujeme aj v Banskej Bystrici, aj keď väčšinou využívame rovinatejšie úseky. Napríklad v okolí štadióna, pri Hrone medzi Uhliskom a Majerom, na cyklochodníku Sliač-Zvolen, ale celkom často chodíme aj smerom na Kordíky, sem-tam smerom v okolí Mičinej.

Po toľkých nachodených kilometroch musia byť vaše nohy vyčerpané a určite si vyžadujú špeciálnu starostlivosť. V čom spočíva?

Telo dostáva riadne zabrať, a tak je regenerácia veľmi dôležitá. A čím som starší, tým jej treba viac, aby moje svaly a šľachy zvládali tú enormnú záťaž. Aj v tomto máme vytvorené fantastické podmienky na Dukle. Máme skvelých fyzioterapeutov, vodoliečbu, sauny, ľadové kade. Popri pasívnej regenerácii sú potrebné aj cvičenia vývojovej kineziológie, ktoré nám pomáhajú efektívnejšie sa pohybovať a tým pádom odbremeňovať pohybový systém.

V roku 2017 ste spustili projekt Športová akadémia Mateja Tótha. Aký ohlas máte u detí či u ich rodičov? Vidíte u nich záujem o šport ako taký a samozrejme, o chôdzu?

Ohlasy sú výborné. Veľmi sa teším, že o projekt je záujem. A to sme ešte len na začiatku. Snažíme sa prinášať kvalitné športovanie do celého Slovenska. Aj moja mladšia dcéra je členkou našej akadémie a na tréningy chodí rada. Zamerali sme sa na 1. stupeň ZŠ. Je to veľmi dôležité obdobie, aby sme u detí podchytili ich záujem o šport ako taký. Keď budú staršie, môžu si vybrať konkrétny šport, ale po absolvovaní našej akadémie budú mať ideálny odrazový mostík. Riadime sa vlastnou originálnou metodikou, kde sú zahrnuté aj spomínané cvičenia vývojovej kineziológie (ktoré cvičievam aj ja), psychologické cvičenia na koncentráciu, vizualizáciu a relaxáciu.

Deti všeobecne majú záujem o šport. Potrebu športovania si uvedomujú aj rodičia, len ich k tomu treba dotlačiť a motivovať. Keď už sú na tréningu, tak chuti a energie majú dostatok. Aj preto sme sa snažili využiť aj moje meno a popularitu, aby sme dostali k športu čo najviac detí.

Aj o chôdzu je v poslednom období väčší záujem. Hlavne u menších detí. Problém máme vtedy, keď si tie deti uvedomia, že na tréningoch treba dennodenne makať. To je také veľké sito okolo 14 rokov. Ale vždy je to pekný pohľad, keď je na štarte pretekov okolo 100 detí.

Aké máte ciele v najbližších rokoch, či už osobné alebo profesijné?

Profesijné aj osobné sa prelínajú. V prvom rade chcem robiť v živote to, čo ma baví a napĺňa, čo prináša radosť mne a mojim blízkym. Kým to bude šport a chôdza, tak chcem športovať. Do prípravy a ďalších však idem s pokorou. Už nemám 25 rokov a predovšetkým musím rešpektovať svoje zdravie. Ak to bude len trochu možné, pokúsim sa vydržať na vrcholovej úrovni do olympiády v Tokiu.

Koľko topánok či ponožiek dokážete „zodrať“ za bežnú sezónu?

O ponožkách nemám prehľad, ale topánok zoderiem 10 párov za sezónu.

Keď máte povinnosti v meste. Chodíte autom, MHD alebo pešo?

Auto používam pomerne často kvôli nedostatku času a cestovaniu mimo mesto. Ale ak idem vybaviť niečo do mesta, tak sa snažím chodiť pešo. Aj keď pohybu mám dosť na tréningu, chcem aj ostatných motivovať, aby sa nevyvážali všade autom a urobili niečo pre svoje zdravie a v neposlednej miere aj pre naše životné prostredie.

V minulom roku sledovalo celé Slovensko kauzu dopingu. Ako vás vnímali ľudia počas nej, a po jej ukončení? Vyjadrovali vám 100% podporu?

Pre mňa to bolo najťažšie obdobie v živote. Ale práve vďaka veľkej podpore celej verejnosti, som to dokázal ustáť. Bol som až šokovaný, ako mi ľudia veria a podporujú ma. Dodávalo mi to obrovskú energiu. Nebojoval som len sám za seba, ale tak ako na pretekoch, aj za celé Slovensko. Myslím, že po skončení kauzy a očistení môjho mena mi gratulovalo viac ľudí ako po olympiáde. Paradoxne, toto bol aj pre mňa ťažší a dôležitejší boj ako v Riu.

Kde by vás ľudia mohli najbližšie vidieť?

Paradoxne, aj keď som športovec a minulý rok som takmer vôbec nešportoval, tak ma bolo vidieť dosť. Absolvoval som množstvo stretnutí, besied, rozhovorov, natáčaní. Aj keď som rád, keď ľudí poteším svojou prítomnosťou a názormi, predsa len som športovec a je mi bližšie, keď som viditeľný na športoviskách. Aj preto sa teraz snažím minimalizovať spoločenské akcie a na 99% sa venovať športu. Zatiaľ nemám dlhodobé plány, ideme krok za krokom. Ale ak budem zdravý, tak by som mal štartovať už 28. januára na majstrovstvách SR v hale (v rámci prípravy). Potom absolvujem sústredenie v Juhoafrickej republike a po ňom moje obľúbené preteky v Dudinciach na 50 kilometrov. Vrcholom sezóny by mali byť v auguste ME v Berlíne. Popritom sa predsa len teším aj príjemné spoločenské aktivity. Budem účinkovať v talkshow Povec ty (24. januára v štátnej opere v Banskej Bystrici) a v Trochu inak s Adelou Vinczeovou.

Je niečo, čo by ste radi odkázali mladým ľuďom?

Pozdravujem všetkých čitateľov portálu interez.sk. Držím Vám palce, aby ste život prežívali s radosťou. Aby Vám práca bola aj hoby a napĺňala vás spokojnosťou. Keď niečo robíte s láskou a radosťou, oveľa ľahšie sa vám prekonávajú aj tie najťažšie prekážky – a tie určite v živote prídu. Verte v seba a svoje schopnosti. A úplne na záver také rozprávkové: „Nad nikým sa nepovyšujte, ale ani neponižujte“.

Ak by ste sa chceli o Matejovi dozvedieť viac, nenechajte si ujsť Povec ty v Štátnej opere v Banskej Bystrici.