Foto: YouTube, Wikimedia

/ 78 / Lukáš M.
Svet okolo nás sa mení neustále. Obrovské projekty však prinášajú i obrovské zmeny, nad ktorými sa často nestačíme čudovať.

V modernom svete 21. storočia sa neraz nestíhame čudovať, do akých projektov sa ľudstvo púšťa. Obrovské megastavby, diaľnice, železnice, tunely či úplné pretváranie krajiny, megalomanské projekty, ktoré stoja desiatky miliónov a menia nám svet priamo pred očami. Uľahčujú život v modernej spoločnosti a poukazujú na technologickú vyspelosť a guráž najmocnejších krajín sveta. Aké konkrétne vo svete ľudstvo buduje? 

Prieplav v Nikarague

Plavba medzi Atlantickým a Tichým oceánom bola až do začiatku 19. storočia poriadne komplikovaná. Vybudovaním a otvorením Panamského prieplavu sa však všetko zmenilo. Námorný obchod sa stal neodlúčitelenou súčasťou moderných dejín. Číne sa však Panamským prieplavom, kontrolovaným USA veľmi plávať nechce. Nemožno sa im čudovať. Ak by sa náhodou tieto dve krajiny v budúcnosti pohádali a Spojené štáty by Panamský prieplav pre čínske lode zablokovali, čínsky obchod (a celé hospodárstvo krajiny) by sa ocitol na kolenách.

Práve preto začala v roku 2014 výstavba prieplavu v Nikarague, len pár stoviek kilometrov severnejšie od Panamy. Investorom pritom nie je nik iný ako Čína, ktorá si týmto krokom zabezpečí jednu z najvýznamnejších námorných trás planéty. Na prvý pohľad zbytočný megalomanský projekt má veľmi významné geopolitické pozadie, ktoré upevňuje čínske postavenie vo svete. Kedy a či vôbec sa však projekt dokončí je veľmi otázne. Nateraz bolo financovanie výstavby prieplavu zastavené.

Foto: Wikimedia

Nové mesto Egypta

Metropolitná oblasť Káhiry má neuveriteľných 19 miliónov obyvateľov, samotné mesto asi 12 miliónov. V najbližších desaťročiach sa má navyše zdvojnásobiť. I preto v roku 2015 oznámila egyptská vláda plán na výstavbu celkom nového hlavného mesta Egypta. Pomôcť to má najmä Káhire, ktorá je jedným z najrýchlejšie rastúcim mestom v Afrike (i svete!).

Nové, zatiaľ nepomenované hlavné mesto Egypta, má ležať asi 45 km východne od Káhiry, asi na polceste do mesta Suez. Slúžiť má najmä ako administratívne a finančné centrum, no v plánoch sú i rozsiahle a početné vzdelávacie zariadenia, či technologické a inovačné parky. Predpokladá sa, že nové hlavné mesto by mohlo privítať vládu i prezidenta už budúci rok.

Najväčšie letisko sveta

Atlanta. S viac ako 100 miliónmi cestujúcich ročne ide o najväčšie a najvyťaženejšie letisko planéty (najmä pre vnútroštátne lety v USA). Dokedy to však bude platiť i naďalej? Pravdepodobne už len niečo vyše roka. V októbri 2019 totiž plánujú v Pekingu otvoriť Beijing Daxing International Airport, medzinárodné letisko, ktoré má podľa triezvych predpokladov Atlantu bez výraznejších ťažkostí prekonať.

Už dnes patrí pekinskému letisku Nanyuan vo svetovom rebríčku vyťaženosti druhé miesto. Nové, väčšie a modernejšie letisko Daxing, ktoré ho nahradí, ho i poľahky v efektivite prekoná. S terminálom s rozlohou 700 000 m² má nové pekinské letisko zvládnuť až 620 000 letov ročne. Vybaviť má pritom od 120 do 200 miliónov pasažierov za rok.

Najväčšia vodná elektráreň planéty

Keď v roku 2003 v konečne otvorili vodnú elektráreň Tri rokliny, celý svet len nemo obdivoval, čo to vlastne v tej Číne dokázali. V Demokratickej republike Kongo na rovnomennej rieke má však vyrásť Grand Inga, priehrada s vodnou elektrárňou, ktorá má svojím výkonom čínske Tri rokliny predbehnúť takmer o dvojnásobok.

Výkon porovnateľný s 20 veľkými jadrovými elektrárňami. Inštalovaný výkon 39-tisíc megawattov, 52 turbín, no i presídlenie 60-tisíc obyvateľov a obrovský zásah do miestneho ekosystému. Taká je charakteristika projektu Grand Inga, ktorý ešte pred dvomi rokmi ohlasoval čoskoré začatie výstavby. Svetová banka nakoniec financovanie projektu zastavila, a tak najväčšia vodná elektráreň stále čaká na odklepnutie.

Foto: Wikimedia

Transeurópska dopravná sieť

Obrovský a extrémne nákladný projekt, ktorý by celkom pozmenil starý kontinent. Transeurópska dopravná sieť, teda sieť cestných a železničných koridorov, medzinárodných letísk a dopravných sietí je projekt Európskej únie vyčíslený na neuveriteľných 470 miliárd eur. Moderná, rýchla a hustá dopravná sieť by však Európu mohla dostať do celkom novej etapy moderného sveta.

Viac ako 75-tisíc km ciest, 78-tisíc km železníc, 330 medzinárodných letísk, 270 námorných a 210 riečnych prístavov. Transeurópska dopravná sieť by nepomohla len celej Európe, ale i samotnému Slovensku. Bratislava sa totiž nachádza na križovatke hneď troch z deviatich dopravných koridorov, ktoré projekt prepája. Naše hlavné mesto sa tak možno premení na dopravný uzol s obrovským celoeurópskym významom.

Mesto budúcnosti

New Clark City. Inteligentné, udržateľné a odolné voči prírodným katastrofám. Prvá fáza filipínskeho mesta budúcnosti má byť dokončená už v roku 2022, no už v roku 2019 má hostiť vybrané disciplíny na športovom podujatí Southeast Asian Games. New Clark City by sa v budúcnosti malo stať high-tech zeleným sci-fi mestom, v ktorom svoj nový domov nájde asi 1,2 milióna obyvateľov.

Najvyššia budova sveta

Aktuálne najvyššou budovou sveta je mrakodrap Burdž chalífa v Dubaji. Už čoskoro to však pravdepodobne nebude tak. V roku 2020 má byť totiž dokončená nová najvyššia budova planéty. Tentokrát však nie v Dubaji, ale v saudskoarabskom meste Džidda. Mrakodrap s plánovanými 170 poschodiami má merať až 1000 metrov. Jeddah Tower, ako sa mrakodrap nazýva, rastie síce v Saudskej Arábii, no developerom je i tak Dubaj a autorom rovnaký architekt, ktorý stojí za aktuálnym rekordérom.

Foto: Wikimedia

Hodvábne mesto

Kým v posledných rokoch sme sa čudovali najmä pri neuveriteľnom raste Dubaja, v tých najbližších svet zaujme Kuvajt. Vyrastie tu totiž Hodvábne mesto, alebo Madínat al-Harír, ak chcete. Celkom nová moderná mestská časť rozkladajúca sa na 250 km² má stáť na opačnom brehu Kuvajtského zálivu ako samotný Kuvajt. S hlavným mestom má Hodvábne mesto spájať 23,5 km dlhý most.

Okrem prírodnej púštnej rezervácie, nového letiska, obchodných centier, hotelov, kúpeľov a ďalších pre fungujúce moderné mesto potrebných budov, má v Hodvábnom meste stáť i mrakodrap Mubarak al-Kabir, ktorý by po dokončení so svojimi 1001 metrami (inšpirované Rozprávkami tisíc a jednej noci) mal byť najvyššou budovou na Zemi. Titul najvyššej stavby planéty tak najskôr mrakodrape v Dubaji preberie vyššie spomínaná Jeddah Tower, ktorej prvenstvo po dostavaní zas zoberie práve kuvajtská megastavba.

Prvý plávajúci národ sveta

Len nedávno sme vás informovali o projekte inštitútu Seasteading s názvom Floating Island Project. Ten spočíva vo vybudovaní niekoľkých „ostrovoch“ plávajúcich na hladine Tichého oceánu v blízkosti Francúzskej Guayany, ktoré budú slúži pre vytvorenie akéhosi prvého plávajúceho národa na svete.

Floating Island Project má byť rajom pre technologické a vedecké inovácie a ukážkou riešenia problému s „klimatickými migrantmi“, ľudí ktorých existenciu ohrozuje po celom svete najmä hladina dvíhajúceho sa svetového oceánu. Na hladinu oceánu by údajne mohol byť spustený už v roku 2022.

Dobytie Marsu

Elon Musk a jeho SpaceX. Projekt, ktorý síce nezmení našu planétu, no namiesto toho môže byť nástrojom, ako ľudstvo kolonizuje celkom inú planétu – Mars. Opätovné využitie nosných rakiet, automatizované nákladné vesmírne lode, pilotované lode s ľudskou posádkou či využitie zdrojov na Marse na výrobu paliva. Ku kolonizácii inej planéty nebolo ľudstvo nikdy bližšie.

Odvážny plán Elona Muska nie je len sci-fi scenárom, ale ako nás presviedča pri štartoch a najmä opätovných pristátiach rakiet Falcon 9 i reálnou možnosťou toho, že sa človek na Mars predsa len dostane. To, či bude človek obývať i inú planétu našej slnečnej sústavy ako Zem je otázkou ďalekej budúcnosti. Napriek tomu má prvá výprava s ľudskou posádkou k susednej planéte putovať už v roku 2024.

Pozri aj: Razili ho 24 hodín denne v skafandroch, aké nosia i astronauti. Týmto podmorským tunelom sa z Európy do Ázie dostanete za 5 minút



Komentovať (0)