Koncom roka 2017 nastal v Európe zmätok. Detektory sa rozžiarili po celej Európe a v atmosfére bol meraný rádioaktívny izotop ruténium-106. Nastalo vyšetrovanie a snaha zistiť, odkiaľ pochádza. Všetky indície smerovali do Ruska a uvažovalo sa o tom, že rádiacia mohla pochádzať z vojenského zariadenia.
Radiácia našťastie nebola vysoká, aby dokázala ohroziť či poškodiť zdravie obyvateľov. Starostlivá analýza teraz ukazuje, že zdroj žiarenia nebol vojenský, ale skôr civilný, a teda pochádzal z jadrovej elektrárne, informuje portál IFL Science.
Podozrenie padalo na Rusko a neskôr sa lokalita zúžila na oblasť južného Uralu. Odmietavý postoj ruskej strany, neprijatie zodpovednosti a neodhalenie zdroja vyvolávalo domnienky, že uniknutá radiácia by mohla pochádzať z vojenského zariadenia.
Ruténium-106
- Ruthenium (lat. Ruthenia = Rus(ko)) je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ru a protónové číslo 44
- Objavené bolo roku 1844
- Patrí do tzv. triády ľahkých platinových kovov
- Používa sa ako legujúci kov pri zlatinách pre zvýšenie ich tvrdosti a mechanickej odolnosti
- Zliatina platiny s 5 % prímesou ruténia sa používa na výrobu luxusných náramkových hodiniek
- Ruténium-106 (Ru-106) je rádionuklid umelého pôvodu
- Ru-106 je štiepny produkt z jadrového priemyslu a používa sa aj v lekárskej oblasti na liečbu rakoviny
Najnovšie však profesor Thorsten Kleine z univerzity v meste Münster uvádza, že zdroj z vojenského zariadenia je nepravdepodoný. Okrem rádioaktívneho ruténia -106 však boli zaznamenané aj nerádioaktívne izotopy tohto prvku a Klein si uvedomil, že práve tie môžu byť kľúčom k identifikácii zdroja.
Z prepracovania paliva z reaktora
V publikácii uverejnenej v časopise Nature Klein uvádza, že pomocou filtrov bolo zachytených 7 izotopov ruténia. Z nich boli dva rádioaktívne, a to ruténium-106 a ruténium-103 s polčasom rozpadu 39 dní.
Pomery stabilných izotopov ukazujú na zdroj z civilného miesta. Úniky z vojenských lokalít, napríklad z oblasti Hanford v USA ukazujú menšie množstvo ruténia-100 a 102 v porovnaní s ruténiom-101. Klein zistil, že pomery, ktoré sú namerané, odpovedajú tomu, čo by sa dalo očakávať pri prepracovaní paliva z reaktora VVER, ktorý je vo veľkom používaný v Rusku. Reaktory typu VVER sa nachádzajú tiež na Slovensku v oboch našich jadrových elektrárňach.
Toto zistenie ešte viac upriamuje pozornosť na zariadenie Majak, ktoré prepracúva jadrové palivo, a to aj z reaktorov VVER. Lokalita bola už aj v minulosti považovaná za hlavného podozrivého z úniku, vtedy sa uvažovalo o neúspešnom pokuse o produkciu céru-144. Ruská strana však stále všetko odmieta.
Nahlásiť chybu v článku