Potopenie ponorky typu VIIC. Foto: Royal Air Force official photographer / Public domain

História nám niekedy ponúka aj takéto, pomerne bizarné príhody.

Písal sa 14. apríl 1945 a pre Nemecko už vojna vyzerala byť stratená. Aj v tomto období však stále operovali nemecké ponorky vo vodách s cieľom potápania spojeneckých lodí. Jednou z takých ponoriek bola aj ponorka U-1206, ktorá sa na svojej plavbe nachádzala už ôsmy deň. Operovala v Severnom mori, blízko škótskeho mesta Peterhead. Práve v tento deň prišlo k jej zničeniu, a to chybou kapitána, ktorý si iba odskočil na záchod. 

Moderná U-1206

Ponorka U-1206 patrila k moderným plavidlám nacistického Nemecka. Išlo o ponorku typu VIIC, ktorá bola najrozšírenejším typom a celkovo ich bolo vyrobených až 600. Boli vyzbrojené viacerými torpédami a dokázali veľmi efektívne potápať a ničiť spojenecké lode. Navyše, na tú dobu boli skutočne rýchle, dobre ovládateľné a pod hladinou v podstate neviditeľné.

Ponorky boli pýchou nemeckého námorníctva a dá sa povedať, že každý novovyrobený kus bol lepší ako ten prechádzajúci.

Model ponorky typu VIIC. Ilu: Wincent3 / CC BY-SA

Zložitý záchod

Tým, že bola moderná, obsahovala aj moderné riešenia bežných vecí. Jedným z takýchto vylepšení prešlo aj WC.

Pri vykonávaní potreby do záchodu v bežných podmienkach sa nad celým procesom veľmi nezamýšľame. Stačí spláchnuť a je po všetkom. Avšak, keď ste desiatky metrov pod vodnou hladinou, je to niečo úplne iné. Na trup ponorky pôsobí veľký tlak a nie je možné iba tak vypustiť obsah WC do okolitej vody.

Preto sa pri ponorkách zvyčajne používal jednoduchý, no osvedčený princíp. Išlo v podstate o suchý záchod, ktorého obsah sa vyprázdňoval, keď sa ponorka vynorila na hladinu. To bolo však po viacerých stránkach nekomfortné. Ponorkou sa tak zvyčajne šíril nepríjemný zápach, najmä, ak sa na palube nachádzalo viacero členov posádky a ponorka bola dlho ponorená.

Toaleta na neoznačenej ponorke z 2. svetovej vojny. Foto: publicdomainpictures.net

Preto nemeckí inžinieri prišli so vskutku originálnym riešením. Ponorku vybavili zložitým systémom ventilov a potrubí, cez ktoré bol obsah WC „vystrelený“ ako torpédo do okolitej vody.

Nebolo to však také jednoduché ako pri bežnom WC, ktoré máte u vás doma. Ventily sa museli otvárať a zatvárať v presnom poradí. Na palube sa tiež vždy nachádzal jeden technik, ktorý dokázal záchod ovládať. Pre skúsenú posádku už splachovanie nebol problém, no to sa nedá povedať o nováčikoch, ktorým práve technik mal pomôcť.

Neskúsený kapitán

A tu prichádza na scénu kapitán ponorky, iba 27-ročný Karl-Adolf Schlitt. Ten sa osudného 14. apríla 1945 vydal vykonať potrebu. Keď dokončil, čo potreboval, možno si povedal, že nebude nikoho volať, aby za neho spláchol záchod a rozhodol sa to urobiť sám. Poplietol si však otváranie a zatváranie ventilov v správnom poradí. To bola osudná chyba.

Do ponorky sa tak začal valiť obsah záchodu a následne aj morská voda. Kapitán teda rýchlo zavolal špecialistu na ovládanie záchodu, ale ani ten už nedokázal tento stav zvrátiť. Situácia sa začínala rýchlo vyhrocovať. Ponorka sa napĺňala vodou, no najhoršie bolo to, že pod miestnosťou, kde bol záchod sa nachádzali batérie, ktoré zabezpečovali ponorke pohon pod hladinou. Keď sa k ním dostala slaná morská voda, chemikálie začali s vodou reagovať a vytváral sa nebezpečný plynný chlór.

Ponorka U-45. Foto: Bundesarchiv, Bild 200-Ub0104 / CC-BY-SA 3.0 / CC BY-SA 3.0 DE

Keďže jedovatý plyn začal napĺňať ponorku, kapitán nariadil jedinú možnú vec a tou bolo vynorenie sa na hladinu.

Nešťastie v nešťastí

Aby sa ponorka vôbec dokázala vynoriť, bolo potrebné vykompenzovať nerovnováhu prítokom vody dovnútra a musela sa vystreliť časť torpéd. Ponorka sa ale nachádzala v pre ňu vo veľmi nebezpečnej oblasti, iba 14 kilometrov od pobrežia.

Posádke ale neostávalo nič iné a vynoriť sa jednoducho museli. Na hladine si ich ale všimli britské lietadlá a námorné hliadky. Lietadlá zahájili útok a ponorku zbombardovali.

Ilustračná foto: HMS Barham vybuchuje po zásahu torpéda ponorky U-331 not identified. „Film still. Official photograph“. / Public domain

Ponorky síce boli vybavené aj na boj na hladine a to aj proti lietadlám, no prax bola iná. Lietadlá dokázali efektívne poškodiť jej trup, a tak sa pri spozorovaní lietadiel radšej opäť ponárali.

U-1206 si to však nemohla dovoliť a po jej zničení posádka opustila plavidlo na záchrannom gumenom člne. Počas toho však v nepriaznivom počasí traja členovia zahynuli, ostatní padli do zajatia.

Zachránil sa aj samotný kapitán, ktorý zomrel až v roku 2009. V oficiálnej správe je uvedené, že ponorka sa potopila kvôli výrobnej chybe, keďže kapitán nechcel uviesť skutočný dôvod.

Ponorka sa stále nachádza potopená v škótskych vodách a je tak trvalým dôkazom, že moderná technológia môže byť v rukách niekoho neskúseného veľkou pohromou.

Uložiť článok

Najnovšie články