foto: Bernard Spragg, un_a (flickr.com)

Brunej má niekoľko synoným. Ropa, bohatstvo, zlato, islam, sultán a mohli by ste ešte raz spomenúť bohatstvo.

Počuli ste už o krajine menom Brunej? Leží na exotickom ostrove Borneo obkľúčený Malajziou a hoci je 8x menšia ako Slovensko, patrí medzi najbohatšie. Vládne jej sultán Hassanal Bolkiah, ktorý má okolo 20 miliárd dolárov, ťažia ropu, no na strane druhej stovky ľudí žije v drevených chatrčiach na koloch.

Článok pokračuje pod videom ↓

Kde je vôbec Brunej?

Brunej zaváňa exotikou a dobrodružstvom. Lietadlo smerujúce na medzinárodné letisko na prahu hlavného mesta Bandar Seri Begawan letí ponad nepriechodný dažďový prales, ktorým sa kľukatí riečka Sungai Brunei. Tam dole leží bohatá, no pre nás stále neznáma, krajina menom Brunej. Je to sultanát, podobne ako Omán a spolu tvoria jedinú dvojicu sultanátov na svete! Brunej má niekoľko synoným. Ropa, bohatstvo, zlato, islam, sultán a mohli by ste ešte raz spomenúť bohatstvo. Veď koniec koncov miestny sultán je najbohatším monarchom na svete a patrí medzi najbohatších ľudí vôbec. Na svojom konte má zhruba 20 miliárd dolárov, hoci jedna, dve miliardy hore dole už nie je rozdiel.

Mešita Omara Ali Saifuddina v Bruneji (foto: Tomáš Kubuš)
Najslávnejšia budova v Bruneji počas noci (foto: Tomáš Kubuš)

Hlavným mestom

Hlavné mesto malého sultanátu (rozlohu má len cca 5700 km štvorcových, o niečo viac má napr. Nitriansky kraj) má krkolomný názov Bandar Seri Begawan, a preto ho domáci radšej volajú skratkou BíEsBí, teda BSB. Zrejme ste ešte neboli v podobnom meste. Vyjdete na ulicu a ste tu úplne sami. Domáci sa vozia, pretože benzín je lacný, vonku je horúco, vlhko a kto by kráčal po vlastných? Ak niekoho stretnete bude to len občasný turista, ktorých sem veľa nezavíta alebo robotníci z Filipín, Malajzie či niektorých krajín Indického subkontinentu. Zdalo by sa, že tu nič nie je, ale opak je pravdou. V centre mesta sa zalesknú zlaté kupoly nádhernej mramorovej mešity Omara Alího Saifuddína, otca súčasného panovníka. Kupoly sú z čistého zlata, mramor z Talianska, granit z čínskeho Šanghaju, krištáľové lustre z Británie a koberce zo Saudskej Arábie. Mešita je však prázdna, len pár ľudí sa modlí, no pôsobí ako múzeum islamskej architektúry. Vonku na umelom jazierku parkuje kamenná loď, odkiaľ sa kedysi čítaval Korán. V noci celý areál krásne svieti, no ani vtedy tu nikoho nestretnete. Zvláštny pocit.

Na miestnom trhovisku (foto: Tomáš Kubuš)

Žiť si ako sultán

Sultánov palác leží na prahu hlavného mesta. Ak sa s ním nepoznáte alebo vás nebodaj pozve k sebe domov, tak jediné čo z neho uvidíte je okázalá brána s brunejským erbom, strážnikov a ak tu budete čakať dlho, tak sem tam sa mihne aj drahé auto s niekým dôležitým vo vnútri. Za bránou je palác Nur ul-Iman, ktorý má neuveriteľných 200 000 metrov štvorcových, čo z neho robí najväčším panovníckym palácom súčasnosti. Rozlohou by sa do neho zmestili takmer tri Pražské hrady! Len kúpeľní tu má sultán 257 a keby mu nestačili vane, môže si vybrať jeden zo svojich piatich bazénov.

Vstup do sultánovho paláca (foto: Tomáš Kubuš)

Palác nemá sultán len pre bankety, stretnutia a štátnické záležitosti, ale postavil si v ňom múzeum svojich milovaných áut. Má totiž slabosť pre najdrahšie autá sveta a tak u neho nájdete 165 Rolls-Royce (niekedy je aj číslo 300) z toho jeho najmilší je z čistého zlata a aby to samozrejme nebolo málo, tak si nechal na mieru vyrobiť desiatky áut ako Ferrari, McLaren F1, Bugatti, Porsche 962 či Lamborghini. Zbierka ho stálo niečo cez 300 miliónov dolárov, ale čo by človek neurobil pre svoju vášeň, nie? Sultán je známy svojou extravaganciou a rozhadzovaním peňazí. Na súkromné koncerty neváhal zavolať niekdajšie hviezdy ako Elton John, Tina Turner, Diana Ross či Stevie Wonder a dodnes sa traduje príbeh, že keď hral s princom Charlesom konské pólo, svoje topánky si nechal priviesť helikoptérou. Na sultánove 50. narodeniny sa tu objavil Michael Jackson, ktorý mal za vystúpenie dostať 17 miliónov dolárov. Tomu sa povie party.

sultan brunei

Výhody aj nevýhody

Na strane druhej je sultán aj štedrým človekom a hoci mnohé brunejské štvrte nevyzerajú bohato, domácim obyvateľom môžu mnohí ľudia z okolitých krajín závidieť. Brunejčania neplatia žiadne dane, neplatia za vzdelanie ani za zdravotnú starostlivosť, často nemusia platiť ani za bývanie a ak, tak s výhodnými sultánskymi pôžičkami. Za benzín, vodu či elektriku platia minimum a ak sa niekomu podarí zamestnať sa v štátnej správe, mesačne si môže privyrobiť aj 2000 – 3000 eur. Vzhľadom na región v akom sme, sú to krásne peniaze. Nie je však všetko zlato čo sa blyští a pred pár rokmi zaplnil Brunej bizarnými titulkami desiatky novín po celom svete. Prijali totiž islamské právo šáriu a dnes tu platí absolútny zákaz alkoholu, do škôl prišlo povinné islamské vzdelávanie, počas piatkových modlitieb sú zatvorené obchody a v najhorších prípadoch môže za trest byť nariadené aj odseknutie končatiny. Islam sa tu stáva konzervatívnejším a pošuškáva sa, že je to preto, aby si sultán stále udržal svoje výsostné postavenie a ulahodil tak konzervatívnejšej spoločnosti. V Bruneji neoslávite už ani Valentína ani Vianoce na verejnosti a tieto nariadenia platia celoplošne aj pre iné etniká a náboženstvá žijúce pod brunejskou vlajkou.

Predavač v polospánku (foto: Tomáš Kubuš)

Záchvev života na trhovisku

Nie všetky brunejské miesta sú prázdne a sterilné. Ak chcete stretnúť ľudí, choďte na miestne trhovisko, pár metrov od hlavného námestia menom Padang. Tu vás očarí exotika ľudí, tovaru aj vôní. Predávajú tu tropické ovocie od papáje cez mango, rambutan, malé banány až po takmer neznáme kalumbi, ktoré chutí ako neskutočne kyslý citrón. O uličku ďalej „rozvoniavajú“ sušené ryby, krevety, kalamáre a človek tadiaľto len prefrčí, aby ušiel. Domáci sa usmievajú, nevedia veľmi po anglicky, ale aj tak sa snažia byť milí a vďaka nim celé trhovisko bzučí ako úľ. Jeden z obchodníkov si dokonca ustlal priamo na drevenom pulte medzi tovarom. Siesta sa môže začať. Okrem ovocia a zeleniny má Bandar Seri Begawan aj druhé trhovisko, avšak naplnené jedlom. To ožíva až po zotmení a kto má hlad a nechce tráviť večeru vo fastfoode, ktoré si domáci obľúbili, ten príde sem. Čerstvé grilované ryby, krevety napichnuté na špajdli, čínske rezance s mäsom aj bez a miestnu pochúťku, grilované kuracie zadky.

Plavba dreveným člnom (foto: Tomáš Kubuš)

Lesk a bieda Bruneja

Najzaujímavejšou brunejskou štvrťou je Kampong Ayer na druhej strane riečky Sungai Brunei. Drevená loď nakopne hučiaci motor a rozráža hladinu tak, že všade strieka voda. Tu v okolitej džungli žijú typické opice s predĺženým nosom, ktoré sa volajú Kahau a žijú len tu na Borneu. Kampong Ayer je najstaršou štvrťou krajiny a spomínajú ju už aj starí moreplavci. Vďaka tomuto prischla Bruneju prezývka „Benátky Orientu“. Celá štvrť stojí na vode na vysokých drevených koloch. Drevené chatrče sa rozpadávajú, držia silou vôle a medzi nimi stoja mešity, školy či hasičská stanica. Dosiaľ človek počúval o zlate, drahých autách a bohatstve a tu to vyzerá ako v čistom slume. Kde sa stala chyba? Brunej má svoje pozlátko a má aj svoju realitu. Hoci sem-tam sa s realitou radi hrajú. Pozvanie do domu, zhodou náhod jediného murovaného, sa neodmieta. Všetko je v ňom tip top, čisté, vyumelkované, portrét sultána sleduje obrovskú plazmu a bosé nohy kráčajú po mramore. Na otázku, prečo všetky domy naokolo nevyzerajú tak luxusne ako tento znie odpoveď, že vyzerajú. Človeka ten mramor v porovnaní s drevenými latami naukladanými na zemi zmätie. Pre humor tu veľa zmyslu nemajú.

Drevená štvrť Kampon Ayer (foto: Tomáš Kubuš)
Nie všetci v Bruneji sú bohatí… (foto: Tomáš Kubuš)

 

 

Viac než 10 rokov intenzívne cestujem po svete, najmä v Ázii od Istanbulu po Singapur. Posledné roky sa pri cestách venujem lokálnemu či tradičnému jedlu a streetfoodu o ktorom píšem aj na vlastnom blogu s názvom Street Food Hunters.
Uložiť článok

Viac článkov