foto: IAEA Imagebank [CC BY-SA]

Po tom, čím si museli prejsť obyvatelia Pripiate, si jednoznačne zaslúžili miesto, ktoré by mohli nazývať bezpečným domovom.

Presne tomuto účelu malo slúžiť mesto Slavutych, ktoré bolo od základov vybudované pred 30 rokmi. Malo byť rajom, kde by preživší katastrofy našli vytúžený pokoj. Napokon to však celé dopadlo ináč, ako si úrady predstavovali.

Následky sú viditeľné ešte aj dnes

Jedno z najhorších nešťastí v dejinách ľudstva sa odohralo ešte v apríli v roku 1986, no následky sú jasne viditeľné ešte aj dnes. Odhaduje sa, že časť krajiny bude na bývanie nevhodná ešte najbližších 20 000 rokov. Mnoho ľudí zomrelo priamo na mieste a ďalší zas na následky žiarenia umierali pomaly a v krutých bolestiach. Evakuácia oblasti totiž následkom chybnej komunikácie začala až po 36 hodinách.

Ako uvádza portál All That Is Interesting, stačí už len zmienka o černobyľskej katastrofe, aby človeku po chrbte prebehol mráz. Následky nešťastia museli ľudia znášať ešte dlho a rany na duši, ktoré havária spôsobila, sa celkom nezahojili ešte ani dnes. Nádej mala predstavovať oáza v podobe nového ukrajinského mesta Slavutych.

Slavutych mal byť sovietskym ideálom, pričom inšpiráciu čerpali stavitelia z iných krajín. Nájdete tu preto ulice s ružovými domami a zdobenými balkónmi, ale aj minimalistické drevené chatky. Pôda však bola rádioaktívna aj tu – skôr než sa mesto začalo budovať, sem preto museli navoziť hlinu a vytvoriť vrstvu hrubú takmer dva metre.

Slavutych, oáza pre preživších

Výstavba mesta bola ohlásená už 6 mesiacov po nešťastí a po dvoch rokoch bolo dokončené a pripravené pre nových obyvateľov. Pred domami boli zelené trávniky, deti sa mohli hrať na ihriskách a navštevovať luxusné školy. Okolo roku 1990 bolo mesto považované za jedno z najbohatších a lákalo aj mladých dospelých, priemerný vek obyvateľov sa pohyboval okolo 30 rokov.

Nickispeaki [CC BY-SA]
Ako rýchlo sa však mesto zaradilo medzi tie najbohatšie, tak rýchlo sa jeho sláva rozplynula a dnes po nej už niet takmer ani stopy. Po roku 2000 mnoho ľudí v okolí prišlo o prácu a museli hľadať šťastie inde. Mnohí z obyvateľov, ktorí v meste ostali, sú dlhodobo nezamestnaní a z nudy a zo zúfalstva podľahli drogám a alkoholu. V okolitých lesoch zas majú často cvičenia polovojenské jednotky. Miestni politici sa však nevzdávajú nádeje a stále dúfajú, že sa Slavutych opäť pozbiera.

Aj keď bol Slavutych vybudovaný pre tých, čo černobyľskú haváriu prežili, mnohí sa sem odmietli presťahovať. Najmä staršie ženy ostali vo svojich pôvodných domovoch, kde okrem havárie prežili aj vojnu a kruté obdobia hladovania. Pred neviditeľným nepriateľom jednoducho utekať odmietajú.

All That Is Interesting
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )