Foto: Cathryn Townsend

„Bezcitní ľudia“, ako ich v 60. rokoch nazvali, sú v skutočnosti veľkorysou a spolupracujúcou komunitou.

Desaťročia boli považovaní za sebeckých, nepriateľských a zlomyseľných. Ľudia z kmeňa Ik sú však, zdá sa, celkom iní a svet má o nich zlé poznatky. „Bezcitní ľudia“, ako ich v 60. rokoch nazvali, sú v skutočnosti veľkorysou a spolupracujúcou komunitou.

Je ich asi 10-tisíc, žijú v hornatej severovýchodnej časti Ugandy v blízkosti hraníc s Keňou a podľa etnografie antropológa Colina Turnbulla z roku 1972 sú bezcitní, nepriateľskí a neuveriteľne sebeckí. Nový výskum vedený tímom z Ruthersovej univerzity však ukazuje presný opak. Zdá sa, že Turnbulla jednoducho zachytil kmeň v zlom období a vôbec neporozumel podstate ich kultúry, tvrdia výskumníci v tlačovej správe na portále EurekAlert.

Sebeckí a nepriateľskí

Zanedbávanie rodinných vzťahov, ktoré viedlo k desivému hladovaniu a smrti detí či starých ľudí a extrémne individualistické správanie. Tak opisuje britsko-americký antropológ Colin Turnbull vo svojej knihe Horskí ľudia kmeň Ik žijúci na severovýchode Ugandy. Turnbull svoje poznatky zozbieral v rokoch 1965-1966, kedy tento kmeň sám navštívil. V tom roku sa tu nežilo ľahko. Už dva roky bolo extrémne sucho a ľudia z kmeňa Ik to dramaticky pocítili na svojej obžive.

Desiatky rokov bol tak medzi antropológmi zaužívaný fakt, že sebeckosť a extrémna individualita sú jednoducho kultúrnou črtou ľudí z kmeňa Ik. Mnohí odborníci však Turnbullovú prácu dlhodobo kritizovali. Nový výskum z Ruthersovej univerzity konečne prináša dôkaz, že kniha zo začiatku 70. rokov 20. storočia o kmeni Ik nehovorí pravdu.

V skutočnosti sú štedrí

Antropologička Cathryn Townsend strávila s kmeňom Ik rok 2016, následne aj krátke obdobia v roku 2017 a 2018. Počas priameho výskumu zistila, že kultúra kmeňa je celkom iná, ako ju vo svojej práci z roku 1972 opisuje Turnbulla. Zvyky kmeňa obsahujú mnoho čŕt podporujúce štedrosť, dokonca často používajú aj príslovie „tomora marang“, čo v preklade znamená „podeliť sa je dobré“. Kmeň verí aj na pozemských duchov, tzv. kijawikou, ktorí sledujú správanie ľudí, trestajú sebeckých a odmeňujú dobrosrdečných.

Foto: Rod Waddington / CC BY-SA

Antropologička sa však neuspokojila iba s takýmto výskumom. S príslušníkmi kmeňa Ik hrala aj experimentálnu behaviorálnu hru, ktorá dokáže kvantitatívne odmerať ľudskú štedrosť. Townsend zistila, že ľudia z kmeňa Ik nie sú v priemere o nič menej štedrí, ani viac sebeckí ako ľudia kdekoľvek na svete.

Nová štúdia jasne vyvracia reputáciu, ktorú si po vydaní etnografie Horskí ľudia vyslúžil kmeň Ik. Výskum okrem iného len dokazuje, že správanie kmeňa, národa či etnika môžu, viac ako kultúra a tradície, silno ovplyvňovať iné vonkajšie faktory. V prípade kmeňa Ik to boli najmä vlny hladomorov spôsobené nepriaznivými prírodnými podmienkami, ale aj slabosť samotnej komunity, ktorá sa stávala pravidelne cieľom útokov a lúpeží susedných kmeňov v regióne.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )